Part

  1 1 |      vezmú akúsi knihu, pozerá do nej ten bruchatý s fúzmi, pozerá
  2 1 |        Hradská na sto krokov sa v nej strácala. Vrchy nebolo vidieť.
  3 1 |         zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili. Stačil kuknúť
  4 1 |     Posteľ odokryli a položili do nej Ďura, ktorý sa ešte vždy
  5 4 |          ako veverica, a práce po nej nevidíte. Raz je na povale,
  6 4 |           pán doktor. Odišiel bez nej. Bolo okolo polnoci. Nenašiel
  7 5 |          dlhšie zdržať. Pobehol k nej. Spustil hlavu na prsia,
  8 6 |           bez slova a ja neďaleko nej. Ja hľadím na všeobecný
  9 6 |           slečna a tá staršia pri nej, to je matka! Domáca pani…
 10 7 |      cigaru v ústach a fúkajúc do nej, či bude dobre dýchať.~„
 11 7 |         prstom cigaru, otriasol z nej popol a vyfúkol dym nad
 12 7 |         len toľko povedal: „Čo po nej! Dufek ju nepoorie.”~
 13 8 |    vyzlečený do košele. Rukávy na nej si vyhrnul a prsia obnažil.
 14 9 |   macochou a horšou slúžkou ako u nej. Zuzka upokojila paniu,
 15 9 |         zostala trčať. Potom sa k nej aj celá roľa Krídlatá privalila.
 16 10|          dvanástej bude práve pri nej. Hanbil sa sám pred sebou,
 17 11|         čipky. Krásna! Raz bola v nej pred dvoma rokmi na bále.
 18 11|        podsudcovi zdalo, že je od nej ďaleko. Vytiahol ruku z
 19 11|           a celý svet sa tratia v nej a sám pred sebou mizne človek.
 20 11|          Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda, slečna.”~„
 21 12|         fúzy by si ostrihal kvôli nej. Odporný. Nenávidí ho…~Jej
 22 12|           bude rada vidieť… A pri nej bol študent, chudobný študent
 23 12|            čestný a zaľúbený — do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte
 24 12|           a zaľúbený — do nej, do nej.~„Vy tiež počkáte na lásku?”
 25 12|          sa jej a nedajbože sa od nej odvrátiť. Často vychádzala
 26 12|          pokoj. Pokoj!” vyhŕklo z nej. „Ja sa nevydám, nevydám.
 27 12|        byť chladný a vzdialený od nej. Nijako nemohla ho posiaľ
 28 13|      postava bola útla a vialo od nej fialkovým parfumom. Bohaté
 29 14|      nevisí dupľovaná retiazka na nej. Nie, nie. To je už taká
 30 14|           base a priložiac ucho k nej, načúval, ako duní. Starý,
 31 14|        plná smetí. Vietor hnal po nej s nepríjemným prachom zahodený
 32 15|           koľaje a chodníky sa po nej černeli. Drobné okná domčekov
 33 15|     Našiel aj krčmu. Ktosi ešte v nej spieval. Vošiel. Traja financi
 34 15|     krásne, skromné. Dobrá bude z nej žena. A začal sa chystať,
 35 15|         že sa vydajú. Nože choď k nej a povedz: ,Ja vás rád, ale
 36 15|        krčmy a zábavy. Treba sa k nej priblížiť… Dievča je ono
 37 15|           to dievča pekné. Bude z nej dobrá žena. Pôjdem. Musím
 38 17|          aby som sa neukázal voči nej mäkký a nežný. Čo raz ju
 39 17|          a zas celý večer budem o nej myslieť. Nože, zachyť ešte
 40 17|     pocítil túžbu… priblížiť sa k nej celkom! Mať ju v náručí
 41 17| spravovali druhí. Sedával som pri nej a hovoril ako s dámou súcou
 42 17|          neodvracala. Začalo sa v nej čosi zobúdzať.~„Prečo ty
 43 17|       pyšných rečí nepočul som od nej ani slovíčko. Stala sa tichou,
 44 17|         nič. Dnes by sa správal k nej ako zaľúbený. Taká krásna
 45 18|       lepšie prizrieme, vidíme na nej naozaj všeličo pekné. Vidíme
 46 18|       hrdla zlatú retiazočku a na nej ďatelinku, alebo srdiečko,
 47 18|          Marisko. Ani na krok bez nej, akoby sa bála samotná.
 48 18|        človek. Prešiel úzko popri nej a pozrel na ňu. Zbadala
 49 18|         má veľkú čiernu mašľu a v nej zapichnutú červenú svinku.
 50 18|          a cítil akúsi sústrasť k nej, ale i radosť, že sa pred
 51 18|           poriadku?” obrátil sa k nej postojac.~„Prečo?”~„Máme
 52 18|      belasej. A tam je skriňa a v nej všelijaké pletky. Umývadlo
 53 19|     sobotu šošovica.”~A načrúc do nej veľkou lyžicou, zdvihol
 54 19|          týždeň nič nepožičala od nej, ešte si pomyslí, že sa
 55 21|         Bude hrdý. Nezáleží mu na nej.~„Choď! Choď!” reval na
 56 21|         Musí potlačiť každý cit k nej, každú myšlienočku musí
 57 21|          cítil, že ho ustavične k nej ťahá, že sa mu žiada ju
 58 21|           všetko ku mne ako mňa k nej? Keby sa tak neprezradil,
 59 21|           neprezradil, či by sa u nej láska zmohla, pozrela na
 60 21|           sa zdesil, že by rád od nej pohľady vďačnosti. Ba viac,
 61 21|         je on.~Vstal. Podišiel ku nej, sadol si k nej a lichotivo
 62 21|       Podišiel ku nej, sadol si k nej a lichotivo vzal ju za ruku.~„
 63 21|   Zachytil ju. Prisadol celkom ku nej na kanapu, obrátil jej zblednutú,
 64 21|        dievčenská mašlička. Popri nej malým, drobným krokom šla
 65 21|         Preto prišla…~Pristúpil k nej a chytil jej podávanú dlaň.~„
 66 22|         odopäl manžetu, nazrúc do nej.~„Akurát, Morgenstern, Wien…”~
 67 23|          vydávanie lístkov. Okolo nej kriaky jazmínu a päť tenkých
 68 23|      skromné dievčatko. Bola by z nej dobrá gazdinka. Boh vie,
 69 23|         sa a viac sa nevráti.~A u nej sa veľmi rýchlo minula táto
 70 23|          predsa len žena. Rozum u nej ďaleký. Tvor citu. Jej diktuje
 71 23|    rodičom — pre moje správanie k nej.~Pokrčil som list a hodil
 72 23|       Teda vzdor. Kto by to bol u nej hľadal? Ale dobre. Vzdorovať
 73 24|      prišiel. Usalašil som sa pri nej, len tak, aby nebolo čudné.
 74 24|           sa mi zapáči. Uvidím na nej, čo som posiaľ nevidel?
 75 24|          z kruhu a obracajúc sa k nej. Zasmiala sa.~„Prečo práve
 76 24|         na moje gavalierstvo voči nej? Musíte mi odpustiť, že
 77 24|           pauza, dostal som sa ku nej. Sedela pri klavíri a hrala:~
 78 24|          nemusela…~Sadol som si k nej a díval sa na jej ruky a
 79 24|    zavadzia. Nepohodlne mi je pri nej a namanie sa ti v najkrajších
 80 24|      srdcom dlho som chodil popri nej, chcejúc si nanútiť niečo,
 81 24|          sa nedá nanútiť: lásku k nej. Dosť neskoro som sa zbadal.
 82 24|        nesmiem pretvarovať, kvôli nej a kvôli sebe. Musím jej
 83 24|        vrecka kabátika. Papier na nej zašuchotal. Skoro sa naľakala…
 84 24|      Uteká, lebo som sa sklonil k nej. Čo tají, čo sa bojí? Vidím
 85 24|       Pssst! Čo sa smejete? Ste v nej, že vám ani uši nevidieť.
 86 24|        vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„Ešte nie,
 87 24|        zaľúbení, nemôžeme žiť bez nej. Ale to je nič iné ako rozčúlenie.
 88 24|          ja som išiel zasa len ku nej. Bol som vtedy naozaj komický.
 89 24|         tma. — Pôjdem do salónu k nej. Možno sa mýlim, že je ona
 90 24|       nestránil, aby bol vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo…
 91 24|            Aká je dlhá! Všetko na nej je dlhé a tenké. Tvár, hrdlo,
 92 24|          a pekná. Nájdu sa iní. U nej je tak ako u ostatných.~
 93 25|       ktorý sa volá samoľúbosť. Z nej vyrastá namyslenosť, čo
 94 25|     Urážate ju… Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona tri razy
 95 26|        vyšla na ulicu, už bolo po nej… Požičala novú novučičkú
 96 27|         týchto očí nič koketné na nej nebolo, ani reč, ani držanie.
 97 27|          zlákali. Pre ne som sa k nej priblížil a poznal sa s
 98 27|      bezcitná, ale že sa skrýva v nej hlboký cit a raz vybuchne
 99 27|       hlboký cit a raz vybuchne z nej dlho tajená náruživosť voči
100 27|      čušať. Odtiahol som ďalej od nej stoličku a začal som si
101 27|       žilkami.~Pritiahol som si k nej stoličku.~„Vy teraz trestať
102 27|     otázka. Nevidel som posiaľ na nej, že by ma mala rada. Pritiahol
103 27|        mala rada. Pritiahol som k nej stoličku. Vstala. Čudne,
104 27|           v ruke, pristúpil som k nej celkom blízko. Neodstúpila,
105 27|      porozosievala. Prichádzali k nej s chválou na ústach, s túžbou
106 27|       pozornosť. Krútili sa okolo nej ako kolieska v hodinkách
107 28|        povedia, že sa nosíš podľa nej.”~Pristúpila k dcérke a
108 28|       bozkávali. Ako on prišiel k nej o desiatej a vyšiel o dvanástej —
109 28|         by ho oparila, keby tak k nej prišiel. Doktorka mu odkáže,
110 28|           kompromituje, šiel by k nej. Veď i jej patrí návšteva…
111 28|         je to?”~Pritiahol fotel k nej a zdvihol hlavu.~„No, ako,”