Part

  1 1 |  začudoval sa aj mladší.~„K nemu sme šli.”~„Teraz ste vy jeho
  2 2 |        žijeme v malom meste, aby sme sa nikdy nezasmiali a len
  3 2 |         ich čím poviazať… A keby sme aj mali ich čím poviazať,
  4 3 |        to dal pán boh rozum, aby sme sa proti nehodám mohli brániť.
  5 3 |     Čižmy, a nie trotoár. Dosiaľ sme boli bez neho, budeme aj
  6 3 |        ako kus chleba preto, aby sme sa nepotopili, keď je blato,
  7 3 |  nepotopili, keď je blato, a aby sme sa nevydusili, keď je prach,
  8 3 |          po zasadnutiach. Videli sme, že sa nedal a vždy povedal: „
  9 3 |        Tu sa podáva plán, ako by sme z tej fabriky mohli túto
 10 3 |        tak bez svetla nemohli by sme deň predĺžiť… Každému zaiste
 11 4 |       Kristus niesol kríž. Preto sme kresťania, aby sme boli
 12 4 |         Preto sme kresťania, aby sme boli pokorní a trpezliví…
 13 4 |          hnusnou húsenicou. A už sme doma. Čímže sa pytačovi
 14 4 |          hostinec otvorený. Viac sme ho ani nevideli. Neprišiel.
 15 5 |         a robíš nám hanbu, akoby sme si my remeselníka neuctili.”
 16 7 |         nad papierom.~„Počkať by sme mali,” namietol farár a
 17 8 |     vysvetlil po slovensky, načo sme sa na bankete zišli, a jubilanti
 18 8 |       slovenskú nôtu, pri ktorej sme sa všetci rozveselili. Po
 19 9 |         ich na táfľu.~„Nahovárať sme ťa prišli. Či by si sa reku
 20 9 |   zníženým hlasom Uľa, „ešte raz sme prišli, ale ostatný raz.
 21 11|        viete, to nebolo nič. Keď sme my tiahli Bosnou…”~Pán sudca
 22 11|            Eh, čo Bosna, ale keď sme my ležali v Taliansku…”~„
 23 11|      dobré je aj zriedkavosť. My sme píjali doma znamenité. Keby
 24 11|         zaucho. Hehehe… Spravili sme päťdesiat kilometrov. Ľudia
 25 11|           bledli, kamarát, a keď sme prišli domov, kamarát vidím:
 26 12|          to stará téma, ale, keď sme v tom, darmo je, povieme
 27 13|     juridickým povolaním. Pritom sme mysleli, že bohvieako múdro
 28 13|         je ešte strojnejšia. Kým sme prešli sálou, hodila hrsť
 29 13|          dokážem ti to.”~Boli by sme sa zas pohádali, ako obyčajne
 30 13|    zahrali polnoc. Ja a poštárka sme zasadli k okrúhlemu stolíku.
 31 13|        koč. Pôjdem domov.”~Darmo sme protestovali, stála na svojom.
 32 13|          Ako sa opovažuje… Zišli sme dolu ku koču. Pred kočom
 33 13|         dolu ku koču. Pred kočom sme na chvíľu zastali.~„Teda?
 34 13|        skrížili.~„Mama!” skríkli sme.~Od tých čias mám pred maskami
 35 14|         To je škandál! Nemali by sme k nemu chodiť. Veď je to
 36 14|       akési riedke a nečisté. To sme si len tak namysleli. Žbrnda
 37 14|          My vlastne nevieme, aká sme my sila. Nemuseli by sme
 38 14|         sme my sila. Nemuseli by sme byť slabí, len svorne spolu
 39 14|       nás prekvapia, povieme, že sme zabudli,” mysleli si. „Aspoň
 40 14|          Keď starí nedržia, čoby sme mali my držať,” osvedčili
 41 14|      buteľku, dve, tri.”~Vybrali sme sa. Utešená mesačná noc.
 42 14|          bola prechádzať sa. Šli sme pomaly a naše kroky sa ozývali.
 43 14|       naše kroky sa ozývali. Ako sme zašli za uhol, odrazu sme
 44 14|        sme zašli za uhol, odrazu sme počuli, akoby niekde za
 45 14|        spýtal sa Táravý.~Zastali sme a načúvali. Za nami na druhej
 46 14|        sa kroky. V tieni zazreli sme hrubú nízku postavu v krátkom
 47 14|    Pijúci.”~„No tak poď!”~Prešli sme na druhú stranu. Táravého
 48 14|        Samá harmónia.”~Zrýchlili sme kroky. Popri dunení basy
 49 14|         Popri dunení basy začuli sme i piskot klarinetu, potom
 50 14|         bola pod ním slúžiť… Šli sme…”~„Do neba vyletím, vyletím!
 51 14|    vysoko zdvihol pohár. Ostatní sme tiež vstali, štrngli si
 52 14|     jednej rodiny…”~A zaspievali sme i my.~Radosťou nám duše
 53 14|          sa poberajúc, obliekali sme zvrchníky, brali klobúky
 54 14|         nezhnije…”~Porozchádzali sme sa po jednom.~Táravý sa
 55 14|          pivo neprišiel. Poslali sme do hostinca, kde býval,
 56 14|   hostinca, kde býval, a dostali sme hroznú zvesť, že jeho pani
 57 14|           No, zbohom!” pomysleli sme si. „Príde druhý raz.” Ale
 58 14|        kláštor.”~„Nehovor.”~Išli sme spolu. Videli sme zavreté
 59 14|           Išli sme spolu. Videli sme zavreté dvere niekdajšieho
 60 15|      Krajšími chceme byť a čoraz sme špatnejší. Vyháňame zo seba,
 61 15|          v nás pekné a ľudské, a sme zlí, falošní, hnusní. Ani
 62 15|        zvery. Čert vie, bastardi sme. Čo ja potrebujem teraz
 63 15|        Ako to zmierniť?~„Radi by sme divadlo,” začal. „Nejaký
 64 15|       dámy, veľký, široký kus by sme radi. A preto či by…”~Dámy
 65 17|        Čo?”~„Že ste taká.”~Vošli sme do mesta. Vietor prestal
 66 17|        som sa chváliť. Cez mesto sme dlho nepreriekli slova.
 67 17|           Vysmiala by ma.~Prešli sme cez cestu na druhú stranu
 68 17|         Odrazu stíchla. Spravili sme asi desať krokov. Vytiahla
 69 17|    rameno spod môjho a zastavili sme pred ich domom.~„Počkajme
 70 17|        ja som odoprel. Rozlúčili sme sa.~Teraz teda boj, dumal
 71 17|  odprevadiť, ale pomaly.”~Podali sme si ruky a šli. Dlho bolo
 72 17|        na znak poďakovania. Zasa sme zmĺkli a neprehovorili viac
 73 17|      viac slova až ku bráne, kde sme zastali ako predtým, keď
 74 17|         zastali ako predtým, keď sme čakali mamu.~„A tak sa teda
 75 18|      hodinu dva razy povedia, že sme mladí, napokon si to i vyprosíme.
 76 18|        advokátovi. Dovolíte, aby sme šli spolu?”~Zašibrinkoval
 77 18|         za vami,” opätoval.~„Veď sme už doma.”~Prišli k bránke.
 78 18|     potom vždy vrelejšia. Raz by sme zostali samotní. On by povedal…
 79 19|        byť šošovica. Nevedeli by sme ináč, že je zajtra nedeľa.
 80 19|           A raz taká dlhá… Takto sme si ju podelili… No, neplačte.”~
 81 22|  vyťahaných, chudých koníkov šli sme pomaly. Len čo sme došli
 82 22|   koníkov šli sme pomaly. Len čo sme došli na stanicu, došiel
 83 22|             Just bude!”~Obidvaja sme dávno vstali zo svojich
 84 22|       svojich sedadiel. Možno by sme sa boli dávno aj pochytili,
 85 22|       sťahoval a ja dvíhal. Keby sme sa boli chytili za pasy,
 86 22|          druhej strany. Navzájom sme videli, že ani jeden z nás
 87 22|         Tienidlo skákalo. Nedali sme sa. Jednako som ja mal prednosť.
 88 22|          som ešte aj dvere. Mali sme trojnásobnú robotu. K tomu
 89 23|           V prvé týždne zbierali sme králiky a naivne spytovali
 90 23|       králiky a naivne spytovali sme sa bielych lístkov: „Či
 91 23|         sa za ruku, rozkolembali sme si ich a spievali spolu
 92 23|       pamätám sa, večerom, sadli sme si na lavičku, chytali si
 93 23|         keď som ju udrel a potom sme sa smiali spolu. „Cip, cip,
 94 23|     zavesí na krk a povie, že by sme mohli držať dve prasiatka.~„
 95 23| Uspokojil som sa. Spolu so ženou sme chodievali ich kŕmiť a škrabkať.~
 96 24|         sa i k susede, cez ktorú sme hovorili. „Keď sami od seba
 97 24|       ale nie duša…”~„Ale tak by sme potom každého radi videli.
 98 24|    trubadúri, a nazdávame sa, že sme zaľúbení, nemôžeme žiť bez
 99 25|          po tanečnej zábave. Keď sme odprevadili slečny domov
100 25|      škridľovej streche.~Zasadli sme asi piati okolo dlhého stola.
101 25|   zakyckaných frakoch. Rozkázali sme si pivo a rozhovorili sa
102 25|        príjemné slová a poznámky sme ešte počuli. Čerstvé, horúce
103 25|           čo sa so mnou stretla, sme si ruky podali, pozrela
104 25|   koketka,” pohundrával.~Pustili sme sa do podrobností. Komu
105 25|      druhú stranu dverí. Pomohli sme mu a odpratali ho do druhej
106 25|        Tam si ľahol na diván. My sme pokračovali v detailoch.~
107 25|        slečna Žabicová?~Dopočuli sme sa od jej brata, že 3. marca
108 26|           Náhodou vybehlo a viac sme ho nenašli,” odvetila žena
109 28|          predtým,” povedal. „Veď sme sa my už bozkávali…”~„Viem.”~„
110 28|       nie?”~„Áno, a tým skôr, že sme takí zlí…”~Ó, sladké minúty