Part

  1 1 |         drobné…? Verona moja, čo si ty teraz počneš samotná?”~Pán
  2 2 |            Pozri, rozzelenali sa… I ty si také bahno a mláka, holý
  3 2 | predstavenstvu,” podotkol vážne, „a ty si daj pozor, aby ťa nezbadali.”~
  4 2 |          richtára do pozadia.~„Choď ty,” rozkázal Smaženík mladšiemu
  5 3 |             Ešte stále rúbeš? Nemáš ty druhej roboty? Do polnoci
  6 3 |             aby si niečo nevykázal, ty trubiroh!”~Ježo len čo zavrel
  7 3 |            za rukáv.~„Hybaj! Hybaj, ty trubiroh…! Veď ti ja dám…
  8 3 |              Veď ti ja dám… Počkaj! Ty ozembuch! Máš štyri deti
  9 3 |     ozembuch! Máš štyri deti doma a ty, chumaj, ideš sem do búrlivého
 10 4 |             drahota umelá… ,Aha! To ty preto nedávaš večeru,‘ myslí
 11 6 |            Dobre. Obanuješ. Však sa ty budeš trápiť a číhať za
 12 6 |        Potvora! Tebe treba rožtek a ty nemáš dosť sladkú kávu!”~„
 13 6 |       doniesla šuvix a kefu.~„To si ty len v kuchyni urob, nie
 14 8 |               pokračoval posmešne, „ty si súca na samostatnosť.
 15 8 |              ja vám ich nenapečiem. Ty si len poraď. Ja zájdem
 16 8 |           ktorý mala v ruke.~„Pozri ty. Ja nenachádzam.”~Redaktor
 17 9 |           perami.~„Ja neviem, čo sa ty, Zuza, toľko onačíš,” zatrepotala
 18 9 |            prišli, ale ostatný raz. Ty si nie ľahkomyseľnica…”
 19 9 |      Neodháňaj ho! Uletí a nepríde. Ty si chudobná a budeš boháčkou…”~
 20 11|           skvostná, nezabudnuteľná. Ty spravíš cenným i najsmutnejší
 21 11|           život a odhodený lákavým. Ty, keď ideš zo srdca plného
 22 11|            Ach, bál, bál, potrasieš ty srdcami, potrasieš. I staršie
 23 11|            mám tance zabezpečené, a ty? Aj ja… Ty tiež? Tiež. Tiež?
 24 11|           zabezpečené, a ty? Aj ja… Ty tiež? Tiež. Tiež? Tiež.
 25 11|            Bolo treba kričať.~„No a ty čo netancuješ?” spýtal sa
 26 11|             kaviarni ich našiel.~„I ty si tu?”~„Sláva!” zakričali
 27 11|     nestálosti žien. Ó, žena, žena! Ty vzala si nám raj pre jedno
 28 12|           Ony boli jej kamarátkami. Ty si najstaršia, pomyslí si.
 29 12|           nejakú štvorylôčku. Lenže ty si slečna. Ty sa ešte musíš
 30 12|    štvorylôčku. Lenže ty si slečna. Ty sa ešte musíš vrtieť, hopkať
 31 13|             ma tak chytro poznala.~„Ty si Jonatan. Vidím tvoju
 32 13|             charakter.~„Prečo?”~„Čo ty máš vravieť také veci?”~„
 33 13|        topánky nevyplatené.”~„Ja?”~„Ty.”~„Poštárke? Ale veď tá
 34 13|            s ňou, ale len tak, ak i ty prídeš. Moja zvedavosť je
 35 13|             nechal.”~„Ale, Jonatan, ty lužeš.”~„Ako?”~„Včera si
 36 14|       Rozkážete, blahorodý pane?”~A ty si si už namyslel, že si
 37 14|         odrazu sa ti zjaví posluha. Ty len povieš alebo ukážeš
 38 14|             z jemnejšieho pohárika. Ty môžeš sliepňať, lebo si
 39 14|            čo si nepozapínaš vestu, ty medveď?‘ Tebe to môžem povedať,
 40 14|            Doma sedí a zabrýzga sa. Ty, ty medveď. Už si zasa drichmal.
 41 14|             sedí a zabrýzga sa. Ty, ty medveď. Už si zasa drichmal.
 42 14|            parkete, už kričí: ,Ech, ty nešikovník, či nevieš chodiť?‘
 43 14|           už som neslušný. ,A čo si ty drozd? Vidieť, že si do
 44 14|       Dunajom. Močarinka Blatnom. A ty ten Dunaj preskočíš, Blatno
 45 14|          Srdce, duša sa ti otvára a ty letíš do nich so svojou
 46 14|             i ten, i ten, všetci, a ty všetkých. Všetko zdá sa
 47 14|              dom so známymi oknami. Ty sa tam zajtra budeš prechádzať.
 48 14|             tu sedel Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „
 49 14|           sedel Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „Posiaľ
 50 14|      zrádzanie neprestávalo.~„To si ty musel povedať,” hovoril
 51 14|            sa ti robí?!”~„No a kto? Ty si bol u mňa. A čert vie,
 52 14|        nemohol byť…”~„Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom mojej
 53 14|             Osočovateľ!”~„Ty si! Čo ty máš o tom mojej žene hovoriť…?”~
 54 14|        Táravý.~„Ach, Táravý! Kde si ty?”~„Obyčajne doma.”~„Čo robievaš?”~„
 55 15|            sám od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš, aby si čím
 56 15|             a vyznal lásku.~„No, čo ty myslíš o Aničke Durdíkovie?”
 57 15|       Otvorím dvercia, až som dnu.~„Ty sa zaliečaš Mariške?” spýtal
 58 15|              Teraz som tam bol. Ale ty sa neblázni. Mariška je
 59 15|            Prekvapilo ma to. Veď si ty človek rozumný.”~„Čožeby
 60 17|           nej čosi zobúdzať.~„Prečo ty tú Aničku zavádzaš,” spytoval
 61 17|         Tebe ona nemôže konvenovať. Ty nemyslíš vážne a všetci
 62 18|         podráždiť.~„Ale choď. Čo sa ty staráš o mňa?” povedala
 63 18|             Bude rozohriata.~„A kam ty ideš?” zvolal na ňu Vlado,
 64 18|          myslel si pritom.~„A čo mi ty vlastne rozkazuješ? Pusť
 65 20|            na dvor.~„Čo sa pletieš? Ty papľuh!” zahučal na neho,
 66 20|            že sú ony na príčine, „a ty, roucha, čo sa dívaš,” zakričal
 67 20|           to Bartuška.~„Choď, Mara, ty, vidíš, otec nevládze,”
 68 20|        poznamenala, „ale nie nanič… Ty, Bartuš, treba Rypáka zavolať.
 69 20|       sukňou, aby sa poškrabala, „a ty si si ešte nevydýchol…”~
 70 21|       hlúpeho Nemca, čo ho urazil.~„Ty ma urážaš!” kričal. „Keď
 71 21|              Proti všetkému rozumu. Ty si ma pohanil, nenávidíš
 72 21|         povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa rada mala. Plamienoček
 73 21|         Povedal by ti všetko. Lenže ty čušíš. Nemáš rada. Naľakala
 74 21|      mužského, potom zahovorí vaša. Ty mužský mi ukáž svoju lásku,
 75 21|           nikdy povedal, že ťa rád, ty by si sa tak netúlila… A
 76 23|          Kravička je drahá.”~„To si ty kúpila?”~„Ja.”~Skočil som,
 77 23|           pradie.”~„Škriabe.”~„Teda ty nechceš?”~„Nie, radšej psíka.”~„
 78 23|            a bral som sa k dverám.~„Ty si protivný!”~„Ba ty s tvojou
 79 23|       dverám.~„Ty si protivný!”~„Ba ty s tvojou mačkou!”~Žena vytiahla
 80 24|           každej vete ti to znie, a ty utekáš, hoci by si rada
 81 24|              Ozaj, láska! Ó, láska, ty cit vznešený! Poď!” zavolal
 82 25|          nich. Hral potichučky.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa
 83 25|         Vlasy mu padli do čela.~„Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa
 84 25|             Ten pohľad hovoril: „Čo ty, chudák, chceš s Marou?
 85 25|             bláznime, namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~
 86 25|     namýšľame si. Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal rad—radom,
 87 25|             Ty si namýšľaš, i ty, i ty.”~Ukázal rad—radom, aj na
 88 25|       kričal som, „tebe sa nepáči a ty zaiste jej, zato nemusíš…”~
 89 26|            budem rajtovať, či čo?”~„Ty si na príčine, že najímaš
 90 26|                Darinka, s ktorou sa ty celé hodiny zhováraš cez
 91 26|            sa hostia rozišli.~„Teda ty myslíš, že to Darinka,”
 92 26|    pootvárané a všetko bolo počuť.~„Ty starý chomút,” kričala Darinka
 93 26|          celkom zachrípnutá, „čo sa ty staráš do mojich kšeftov…
 94 26|           do mojich kšeftov… Dáš mi ty grajciara voľakedy…? Ja
 95 26|        psohlavec. Kto ti to kázal…? Ty starý brav… Čo teba do môjho
 96 26|              Ancikrist… Ja pôjdem…? Ty vyletíš ako toto…”~Oknom
 97 26|          tak vyhodila.~„Ja vyletím? Ty vyletíš ako toto.”~Vyletela
 98 26|             ohreblo, že ťa zabijem, ty podliak, hnusník, chruňo
 99 26|            zvolal Žibrienka.~„Choď, ty pľuhavstvo,” kričala slečna
100 26|            mať iní prasacinu, a nie ty žráč… Veď som to ja len
101 28|             ješ. Nezvonili ešte, že ty cengáš. Donesiem ti mažiarik
102 28|     nezakvickala. Neviem, kde si sa ty len vzala, Mila? Ja som
103 28|       držala, aby sa nezababralo. A ty? I kúpim ti — chvalabohu,
104 28|        jedno dvanástoro šiat —, ale ty hneď nové chytíš a vláčiš.
105 28|            Načo ich potom držím ja? Ty si vyšívaj, alebo preber
106 28|             Mily niet doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„Pred polhodinkou
107 28|            posteľ.~„Obliekaš sa ho, ty starigáň…! Či nepočuješ…?