Part

  1 1 |        nech vypisujú, myslel ďalej vždy o tom istom. Neobzriem sa
  2 1 |       strasiem. Nebudem potrebovať vždy myslieť: tam ti schádza
  3 1 |            nej Ďura, ktorý sa ešte vždy nehýbal a mal skrivenú nohu.~„
  4 2 |            tiež taký nervózny pán. Vždy sa chytá za hlavu a tancuje
  5 3 |           a preto mu je kamarátom. Vždy mu odmeria, ako sa patrí.
  6 3 |         Nuž ale richtár mu je tiež vždy dobrý. Čo jeden mestský
  7 3 |          Čo jeden mestský oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa ťahal
  8 3 |            Ako výborník zastane si vždy hrdo, neodvisle.~Kto by
  9 3 |          Videli sme, že sa nedal a vždy povedal: „To sa mi páči.
 10 3 |          pokojné svedomie, či nie, vždy si myslel, že niečo vyparatil
 11 4 |       učiteľka nestačí. A počujte, vždy lieta, vrtí sa ako vreteno.
 12 4 |        lieta, vrtí sa ako vreteno. Vždy chodí, behá, lezie, štverá
 13 4 |       Zuzka išla kupovať koliečka. Vždy ich stratíš…‘ Tu to máte.
 14 4 |             V izbe sa totižto ešte vždy nekúri a svieti kuchynská
 15 5 |         anglicky, a keď vychádzal, vždy sa hodil do dlhého salónového
 16 5 |      červenú mašľu, natiahol žlté, vždy nové rukavičky a brával
 17 5 |       nijako nešiel. Pán doktor ho vždy poplietol. Obrátil sa raz—
 18 5 |         pomáhal hlavou a plecami — vždy poplietol.~„Zle hrajú títo
 19 6 |          Že zaujímať sa budem o ňu vždy, nie na chvíľku, ale aj
 20 6 |        spomínajú. Redaktor je ešte vždy očarený — mnou. Slečne Ele
 21 9 |           donesú niečo. Na Vianoce vždy dostane na celé šaty a hostia
 22 9 |         stála na svojom.~„Čo budeš vždy druhému slúžiť? Lepšie je
 23 9 |          na seba,” dovrávala Uľa.~„Vždy bola najhoršia medzi nami,”
 24 11|           náš pán richtár? Veď ten vždy nosí tie obdrané kockované
 25 11|             Dosiaľ ako dobre bolo. Vždy si videl príjemný poriadok.
 26 11|         každý gavalier svoju dámu. Vždy. Šiel si ráno do úradu,
 27 11|      vravel veľmi potichu. Tu bola vždy na pomoci.~„Čo hovoríte?”
 28 11|         vám na nohu stúpi. Oficier vždy v odstupe a vždy tak hladko
 29 11|           Oficier vždy v odstupe a vždy tak hladko a nežne sa k
 30 11|           je to nepríjemné počúvať vždy oficier, oficier. Nie? No
 31 12|            protivný človek. Veľká, vždy spotená figúra s veľkými
 32 12|    divadlách. Vôbec v spoločnosti. Vždy musíš k mladým dievčatkám
 33 12|       prenasledoval od toho večera vždy a nemohla sa predsa s ním
 34 12|      videla. Dobrou ženou by bola. Vždy a všade poslušná, tichá,
 35 12|          poslušná, tichá, ľúbiaca… Vždy, všade…”~Slzy jej nedovolili
 36 12|          Elena… Kto by vás nerád…? Vždy… Od začiatku do konca… Neplačte…
 37 13|             prichádzajúc zo školy, vždy prinášal problémy. Vždy
 38 13|            vždy prinášal problémy. Vždy tvrdil hlúposť a ja som
 39 13|           hore nohami.~Mne sa ešte vždy zdalo čudné, že by sa ten
 40 13|            chytiť jej ruku, ale ju vždy odtrhla.~„Aké máš biele
 41 14|          pije, neprestajne pije, a vždy je triezvy a veselý… Kde
 42 14|        vojsť. Nemožno sa udržať… A vždy ti je príjemne, sladko okolo
 43 14|         Pivo nestálo nikdy za nič. Vždy bolo akési riedke a nečisté.
 44 14|            hovorím o žene, ale som vždy ani na škripci. Pokĺzne
 45 14|        idete k Javorovi? Neoklame. Vždy je belavozlaté, vždy rozčúli,
 46 14|     Neoklame. Vždy je belavozlaté, vždy rozčúli, vždy pri ňom zabudnete,
 47 14|         belavozlaté, vždy rozčúli, vždy pri ňom zabudnete, že sú
 48 14|        tváre. Čierny mládenec ešte vždy počúval basu…~„… že si ma
 49 14|      srdcom. Takými by mali zostať vždy, takými by mali byť všade.
 50 15|            svoj čas. Len človek má vždy dosť času. Čert vie, iba
 51 15|            hlúposti. Človek predsa vždy má radšej jedného ako druhého.
 52 17|         nežný. Čo raz ju stretnem, vždy sa celý premieňam. Spôsoby,
 53 17|           tá tichosť?”~„Človeku sa vždy nechce hovoriť.”~„No, no.”~„
 54 17|         svojím elastickým krokom — vždy som pocítil túžbu… priblížiť
 55 17|            ja držal som sa vlastne vždy popri slečne Aničke, dievčatku
 56 18|       Proti prúdu, a otec jej ešte vždy hudie, že je mladá. Mladosť
 57 18|            hodvábne nite, to isté. Vždy jej je pri boku to škaredé
 58 18|            nič. Elenke je skutočne vždy do plaču, keď si pomyslí
 59 18|           stretnúť s jej pohľadom. Vždy ho odniesla na etažér, tu
 60 18|           tej triedy čo i Vlado, a vždy o akýchsi sínusoch hovorí.
 61 18|         Záriečsky sa zas pýši, ako vždy utečie pred pedelom. Uteká
 62 18|           spočiatku chladná, potom vždy vrelejšia. Raz by sme zostali
 63 19|            mimo kostola, na ceste!~Vždy sa obišli, keď sa mali stretnúť.
 64 19|       Jedným slovom, u farára bola vždy reč o rechtorovi, u rechtora
 65 21|           si zapamätala, čo by jej vždy na srdci ležalo, dušu ustavične
 66 21|          vychádzal na prechádzku a vždy smerom k ich domu. No na
 67 21|          na sto krokov pred ním sa vždy zvrtol a šiel naspäť. Keď
 68 21|        milujem. Milujem, milujem a vždy ťa budem milovať. Neviem,
 69 21|          tak, ako som vravel, lebo vždy viete, prečo milujete, lebo
 70 21|         štyroch pracujúcich ľudí a vždy myslel na Elenu. Napokon
 71 21|            ja ťa milujem… Milujem. Vždy ťa budem milovať. Vy, Čurín,
 72 21|          moje a Elenka, dievčatko, vždy stavalo čosi na tie slová.
 73 23|     Prešiel týždeň a mne bolo ešte vždy smutno. Azda by som sa nebol
 74 24|          to bolo veľmi kvôli.~Ešte vždy prechováva nejaké nádeje.
 75 24|         každý vraví Elena, Elena — vždy Elena — všade Elena. Že
 76 24|            poslúžime, ale očakávať vždy tú pozornosť nepristane.
 77 24|         teraz sa neprestáva smiať. Vždy ju počuť. Hľa a zasa má
 78 24|          háčik. Aká je odporná — a vždy sa na mňa pozerá.~„Teda:
 79 24| najkrajších minútkach. Ona sa ešte vždy nazdáva, že ju rád. To je
 80 24|    predstavoval, aká bola predtým. Vždy po kútikoch, bez smiechu
 81 24|           Sľúbila, že za mesiac ju vždy zabudla doma.~„Vidíte, aká
 82 24|       Koľko ráz som prešiel vedľa, vždy mi prišlo na um: túto kľučku
 83 24|          vstala a odišla. Čo, ešte vždy sa ma bojí? pomyslel som
 84 24| vychádzkach, koncertoch a plesoch. Vždy s ňou s plným, zaľúbeným
 85 24|          sa jej nestránil, aby bol vždy pri nej. To je to, čo mi
 86 24|         hovorí, ani čo by ja musel vždy stáť pri jej boku! prelietlo
 87 24|            nebi letiaci do diaľky, vždy menší a menší… drobný bod…
 88 27|    nesúviselo s mojou rečou, akoby vždy premýšľala o čomsi osobitnom,
 89 27|         rozveselila. Líca nehybné, vždy jednaké, biele. Nezačervenali
 90 27|            Chodieval som ta často, vždy s akousi trémou pred ňou
 91 27|            ju ja nemôžem zaujímať, vždy mi prekážal, kedykoľvek
 92 27|            nachádzal som ju takmer vždy v letníku. Tak i vtedy.
 93 27|   zhľadúvate tam niekde v záhrade? Vždy pred seba pozeráte…”~Hlbšie
 94 27|            a dívala sa mi na ústa. Vždy taká pekná, chladná a zlá
 95 27|          Náramne ste márnomyseľná. Vždy a všade máte pred sebou
 96 27|         poznám, vaša tvár a oči sú vždy jednaké, hlas znie rovnako,
 97 27|            pri každej príležitosti vždy ako ľad. Mnoho ráz som vás
 98 27|           kedykoľvek naň pozriete, vždy tie isté farby.”~„Tak je,
 99 27|            som vstal a držiac ešte vždy jej prsty v ruke, pristúpil
100 27|           sú mi chladné. Čo je to? Vždy sa mi zdalo, keby trošku
101 28|    ďateliny. Navrchu tenké a potom vždy hrubšie a hrubšie, bez drieku.
102 28|      Rafiková veľmi stará.~Drží ju vždy v hodvábe, zamate, atlase,
103 28|           vzala, Mila? Ja som bola vždy taká čistotná. Keď mi rodičia
104 28|       primalé… Ale o tvár sa bojí. Vždy napráva ten závoj, nič nevidieť.~
105 28|         vlasmi?”~Mladý človek ešte vždy hľadel ako vyjašený. Na