Part

 501 7 |              sú to všetko daromnice, a so stiahnutým obočím zasa
 502 7 |         vlastne nechcú dať licitovať a roľu mienia podržať pre
 503 7 |              dupol nohou ako v tanci a otočiac sa, zavolal: „Že
 504 7 |              pritisol si dlaň k lícu a povedal: „Bože, nie peniaze?”~„
 505 7 |              dobrý na sto korún. Nuž a my všetci dobre vieme, že
 506 7 |             aj na štyritisíc korún…” A potiahnuc si spodnú peru
 507 7 |       exekútor,” dôvodil farár ďalej a potľapkal ho po pleci, „
 508 7 |          mysleli si. Krik sa vzmáhal a ostrel. Začali husto máchať
 509 7 |           Začali husto máchať rukami a ich pohyby stávali sa prudké
 510 7 |             pohyby stávali sa prudké a rýchle. Exekútor si už myslel,
 511 7 |             už aj hľadal zimný kabát a palicu, aby uvrzol. Začul,
 512 7 |              Dufek pristúpil k stolu a buchol oň kostnatou rukou,
 513 7 |            rukou, že žiada licitáciu a dáva za roľu osemsto korún.
 514 7 |            Nazdal sa, že ho už bijú. A v tomto okamžení akosi srdito
 515 7 |       odvrkli mu.~„Ja ju budem kŕmiť a dojiť?”~„Tam sú mestskí
 516 7 |             treba korunový štempeľ,” a ukázal im písmo. „Koľko
 517 7 |          bude treba na kravu, dievku a slamu…”~„Veď je tak,” ozval
 518 7 |            Sedliaci začali tíchnuť.~„A potom,” pokračoval exekútor, „
 519 7 |            slávny súd mohol prečítať a súdiť… A keby tak krava
 520 7 |              mohol prečítať a súdiť… A keby tak krava nedajbože
 521 7 |            tú roľu vylicitoval Dufek a tamtú pán richtár…”~Sedliaci
 522 7 |              zatíchli. Uznali pravdu a tá im všetkým jazyky razom
 523 7 |  poodrezúvala. I farár sklonil hlavu a pozeral niečo pod stolom.
 524 7 |            stolom. Očistom si odpľul a zatrel čižmou.~„Roľa Cimenná!”
 525 7 |         Lovásik vrátil do Malobrežia a rozprávali mu o licitácii,
 526 7 |    rozprávali mu o licitácii, smutne a zároveň s potešením len
 527 8 |             Rukávy na nej si vyhrnul a prsia obnažil. Do spustených
 528 8 |            júlové poobedňajšie slnce a v izbe bolo už dusno od
 529 8 |        lakťami hlavu o písací stolík a krútiac prstami kečku, čítal
 530 8 |            zdvihol hlavu, odfúkol si a zahľadel sa do otvorených
 531 8 |              hru. Jedno zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo: „
 532 8 |           smiať, na Maďara však nie, a ktoré sa smialo na Maďara,
 533 8 |        nahmatal ju, nastrčil na nohu a chcel ísť do dvora, aby
 534 8 |              pekná, ale trošku nízka a tučná osôbka. Bola svetlovlasá,
 535 8 |        tvárou, veľkými modrými očami a tuho červenými perami. Na
 536 8 |      redaktor z pleca, akoby urazený a namyslený, že ho žena s
 537 8 |              Ja som predsa nie pekár a rožky nepredávam. Keď nie
 538 8 |            zahovoril redaktor chytro a podráždene, sťahujúc vyhrnuté
 539 8 |              práve natiahol pančuchy a obul topánky, vyskočil.~„
 540 8 |             Ja zájdem do Extravurštu a tam si zajem.”~Natiahol
 541 8 |           paličku na kabátové vrecko a začal naťahovať rukavičky.~„
 542 8 |              ho.~„Niet,” povedal muž a hodil kalendár na stolík.
 543 8 |          napadlo, zadíval sa na ženu a vážne predniesol, že to
 544 8 |              Musí sa presvedčiť, ako a prečo sa to stalo. Zvedieť
 545 8 |            to stalo. Zvedieť príčiny a motívy. A odbehol.~Uháňal
 546 8 |            Zvedieť príčiny a motívy. A odbehol.~Uháňal rovno do
 547 8 |         preto, aby si zaolovrantoval a najmä smäd zahasil. Hostí
 548 8 |          tučnými, opuchnutými lícami a hrubými, šedivými fúzmi.
 549 8 |        malému stolíku, zložil klobúk a paličku na susednú stoličku
 550 8 |          paličku na susednú stoličku a uvelebil sa, čakajúc sklepníka.~
 551 8 |       ustrihnutým, zakyckaným frakom a bielou zafľakovanou zásterou
 552 8 |             zaklepal, potom zaklepal a zavolal, potom vstal, aby
 553 8 |       Sklepník ani čo by bol hluchý… A hľa! Slúžny tiež zaťukal
 554 8 |        zaťukal penicírom na poháriku a sklepník rovno k nemu neuteká,
 555 8 |        donáša pivo.~Povstal z miesta a pošiel k sklepníkovi, že
 556 8 |               že ho schytí za rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~
 557 8 |          rameno a nadá mu do hlúpych a nepozorných.~Ten ho zbadal
 558 8 |           nepozorných.~Ten ho zbadal a zas len zakričal: „Áno,
 559 8 |             hneď.”~Štilec sa posadil a čakal. Čakal zas asi desať
 560 8 |          sklepník neprišiel. Urazený a rozsrdený redaktor sa vzchopil,
 561 8 |       redaktor sa vzchopil, zahrešil a schválne búchajúc palicou
 562 8 |             hundral v duchu na krčmu a obsluhu. Keby ste boli na
 563 8 |          samými červenými pupenčekmi a s nápadne odstávajúcimi
 564 8 |            že jeho asekurácia vyšla, a aby odpustil, ale aby sa
 565 8 |          Vypil zo desať pohárov vody a zvalil sa na diván, rozmýšľajúc
 566 8 |         všetkom, čo sa mu prihodilo, a nič nechápal. Rozmýšľal
 567 8 |            Extravuršte ho ponižovala a dráždila. Ani cez noc nemohol
 568 8 |              o pol piatej sa zobudil a uvažoval, ako by sa na hotelierovi
 569 8 |             ako by sa na hotelierovi a ostatných vypomstil.~Asi
 570 8 |       neplatil?”~Redaktor vzal písmo a letmo ho prezrel.~„Horšie,”
 571 8 |           prezrel.~„Horšie,” povedal a zbledol.~„Čo, preboha? Hovor!”~„
 572 8 |    vyšetrujúcemu sudcovi,” vysvetlil a sadol si. „Ukáž posledné
 573 8 |          treba…”~Zadýchal sa od ľaku a pár ráz glgol, čo mu vyschli
 574 8 |            slova do slova s punktami a čiarkami. Nevynechala ani
 575 8 |          prečítala. Redaktor neveril a sám prečítal. Prečo ho teda
 576 8 |       dvadsaťpäťročnej vernej služby a hasenia dostali šestnásti
 577 8 |             bronzu s kráľovou hlavou a rímskou číslicou XXV. Slúžny
 578 8 |           prasacina namiesto pečenej a nedovarené halušky so syrom,
 579 8 |              sa v hrnci postretávali a tak skamarátili, že sa ani
 580 8 |          vreckovými nožíkmi, čakanmi a prstami. Slúžny pripil na
 581 8 |      hasičský komandant, po maďarsky a nemecky pripil hosťom. Hosť
 582 8 |             sme sa na bankete zišli, a jubilanti sa až pri reči
 583 8 |          dozvedeli, že sú jubilantmi a hasičmi už dvadsaťpäť rokov.
 584 8 |          tanec, spojený s kartovaním a pitím. A všetko to stálo
 585 8 |        spojený s kartovaním a pitím. A všetko to stálo len tri
 586 8 |            spýtal sa ticho.~„Toto.”~„A čo z toho bude?”~„Všeličo.
 587 8 |              vrchnosti ako vrchnosti a ublíženie na cti pána slúžneho,
 588 8 |       hasičov, hoteliera Extravurštu a jeho kuchárky, Cigána—primáša
 589 8 |             kuchárky, Cigána—primáša a všetkých kartárov…”~Redaktor
 590 8 |            Redaktor sa udrel do čela a zvolal, pretrhnúc sudcu
 591 8 |         Rumesa, Tuchlíka, Kupfsteina a ostatných pekárov a hasičov…
 592 8 |       Kupfsteina a ostatných pekárov a hasičov… Ani asekurovať
 593 8 |                Ja.”~„Dajte si pozor. A najmä nech vás chráni pánboh
 594 8 |             chráni pánboh od ohňa.”~„A od redaktorstva,” doložil
 595 9 |            to? Berú do náručia drevo a odčitujú, či do páru nabrali,
 596 9 |           slnci, len aby sa popáčili a aby už raz dosť bolo tých
 597 9 |       vyháňajú každú nedeľu tri razy a v robotný deň aspoň dva,
 598 9 |           dva, len aby padli do oka. A tie zábavy! Doma toľko ráz
 599 9 |              že je výnimka. Ovdovela a zostala bez detí. Šla slúžiť
 600 9 |        Povedala, že vydaja mala dosť a nechce viac z tej sladkosti.
 601 9 |         nechce viac z tej sladkosti. A veru nevyzerala ani tá,
 602 9 |            Tvár jej aspoň tak kvitla a driek sa jej tak ohýbal.
 603 9 |           tmavobelasú saténovú sukňu a v ruke pátričky, malú modlitebnú
 604 9 |               malú modlitebnú knižku a bielu šatku. V robotný deň
 605 9 |           oháňala, úzky driek ohýbal a bosé nohy blýskali ako voda,
 606 9 |             sa aj zohla, chytila ich a narovnajúc sa, hneď sa aj
 607 9 |             ponáhľala. Napäté, silné a ohorené ramená niesli nehybne
 608 9 |            bráne, aby si poklebetila a neškerila sa na paholkov.~
 609 9 |            neškerila sa na paholkov.~A slúžka bola znamenitá. Panie
 610 9 |           hlavou, aby oči rozdrapili a prestali fučať. Zuzka sliepky
 611 9 |          Sukňa jej je ešte v kuchyni a hlava v sklepe alebo naopak.
 612 9 |              skladá smetár v pitvore a druhou odťahuje mlieko zo
 613 9 |        Načrie rukou do pánovej čižmy a v tom momente už aj spravila
 614 9 |       momente už aj spravila raňajky a nesie ich aj s čižmami.
 615 9 |          videla, čo je pod posteľou, a nepotrebné odmietla? Okrem
 616 9 |             ho aj jej rodina zaujala a bol dobrým gazdom, vdovec
 617 9 |          opatriť. Najímať veľa stojí a na cudzieho zveriť majetok
 618 9 |               dá onej, seba neukráti a po chvíli ťa celého roznesie.
 619 9 |              Pažiť je dvanásť meríc. A detí…? Nuž a Krídlatá, Jedlište,
 620 9 |          dvanásť meríc. A detí…? Nuž a Krídlatá, Jedlište, Vyšníky
 621 9 |           hneď šla. Vdovica bez detí a má hotových päťsto zlatých
 622 9 |         vdoviciam pozostáva? Vdovci… A potom takých päťsto zlatých
 623 9 |              by zlé,” zamrmlal Becko a zamrdal fúzmi, akoby bol
 624 9 |             hriateho. Nahol sa k Uli a čosi pošuškal. Uľa prikývla.~
 625 9 |        Postierala zásterkou stoličky a usadila hostí.~„Čože ste
 626 9 |          zasa taniermi v teplej vode a vykladajúc ich na táfľu.~„
 627 9 |           hocijaký,” dodala Marina.~„A čo je kto, ja sa nevydám.”~„
 628 9 |            to.~„Becko?” zhíkla Zuzka a zakryjúc si dlaňou tvár,
 629 9 |             má päť detí. Choďte mi,” a ako čo by sa o vec celkom
 630 9 |          odišli. Keď ich odprevadila a zavrela za nimi kuchynské
 631 9 |             zametala, už si spievala a myslela si pritom, že sa
 632 9 |           svitu do noci… Kravy, role a na tých päť: možno, že by
 633 9 |              že by ešte deti prišli… A tu ani roboty toľko. Aj
 634 9 |            vždy dostane na celé šaty a hostia takí, čo odmenia
 635 9 |               od mladšej sestry Anny a od otca. Tento bol celkom
 636 9 |              Tento bol celkom prísny a bola v ňom vyhrážka, že
 637 9 |               ťahať ako taký koník — a len pre cudzieho. Bude iba
 638 9 |          cudzieho. Bude iba macochou a horšou slúžkou ako u nej.
 639 9 |             Prišla Uľa, Marina, Anna a otec. Ani ich nemala kam
 640 9 |            dlhými namastenými vlasmi a sinavými hrubými perami.~„
 641 9 |         mladšia sestra Anna, ohorená a pehavá a tiež chudobne vydatá.~„
 642 9 |        sestra Anna, ohorená a pehavá a tiež chudobne vydatá.~„K
 643 9 |            vydatá.~„K majetku prídeš a nič nedáš za to,” pokračovala
 644 9 |            štrnásť rokov. Tá dopatrí a pomôže ti vo všetkom.”~„
 645 9 |          otec, pozerajúc si na čižmy a odlupujúc si prstami zoschnuté
 646 9 |          zoschnuté blato na sárach.~„A do daru, pre nič, za nič,”
 647 9 |     odmietneš,” pohrozil sa zas otec a vstal z lavice, aby šli.
 648 9 |               Smutná si sadla k oknu a zadumala sa hlboko, hľadiac
 649 9 |              sporáku. Slnce zapadalo a blýskalo sa na vyleštenej
 650 9 |              ploche.~Taká bola Zuzka a ja som sa nazdal, ako som
 651 9 |            výnimkou medzi dievčatami a bezdetnými vdovami. Tešil
 652 9 |               ktoré nemožno pozobať. A tu máš! Čo sa stalo asi
 653 9 |             s Beckom.~Zuzka, pokorná a tichá, usadila ich a zdvihla
 654 9 |         pokorná a tichá, usadila ich a zdvihla svoje oči na Uľu
 655 9 |              bála. Becko sa usmieval a pokukával tu na Uľu, tu
 656 9 |     pokukával tu na Uľu, tu na Zuzku a fúzy si vykrúcal a prekladal
 657 9 |             Zuzku a fúzy si vykrúcal a prekladal si každú chvíľu
 658 9 |   ľahkomyseľnica…” Zakašlala očistom a ukázala na Becku. „Pozri
 659 9 |         usmieva… Neodháňaj ho! Uletí a nepríde. Ty si chudobná
 660 9 |              nepríde. Ty si chudobná a budeš boháčkou…”~Zuzka sklonila
 661 9 |          Stovka jej prelietla mysľou a zas sa jej len do hlavy
 662 9 |             Zakryla si zásterou tvár a odklonená čakala, kým nepočula,
 663 9 |             ich vystierajúc na táfli a mrmlajúc si popod nos. Uľa
 664 9 |               mihajúc drobnými očami a majúc ruky na bruchu. ~Nakoniec
 665 9 |           Nakoniec aj Zuzka fľochla, a keď Becko povedal „sto”,
 666 9 |             do jeho natiahnutej ruky a zašepkala: „Nech sa stane
 667 10|            vrchmi stál mesiac. Veľký a okrúhly ako peceň chleba,
 668 10|          hradská sa belela ako vápno a kvitnúce slivky po obidvoch
 669 10|     zasnežené. Ich tône padali šikmo a obrubovali ju ľahkými priezračnými
 670 10|              chladný aprílový vietor a zašumel vrchom krátkeho
 671 10|            pohýbali. Ináč bolo mŕtvo a ticho. Blížila sa polnoc.~
 672 10|           veľkým plášťom na pleciach a dáždnikom, vracal sa domov
 673 10|             dekan ho vďačne prijímal a Anička najradšej s ním filozofovala.
 674 10|            hodín,” vyhlásil. „Spať.”~A pán kaplán len potom odchádzal.~
 675 10|             záležitosti. Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie.
 676 10|        Sedeli po prvý raz v záhradke a pán kaplán bol neobyčajne
 677 10|           jej vysokú, štíhlu postavu a grécky účes, prihladený
 678 10|          účes, prihladený k sluchám, a malú riedku šticu, padajúcu
 679 10|            hlas. ~Anička sa striasla a spýtala sa: „Komu ozaj kuviká?”~
 680 10|          okoloidúcich. Trafí každého a tam, kde trafí, ochromie
 681 10|           Čosi biele sa za ním plazí a kvíli. To je to decko. Ešte
 682 10|            je ešte ďaleko do polnoci a či o dvanástej môže byť
 683 10|            veselšie, vrtel dáždnikom a hvízdal si nezmyselné melódie,
 684 10|             ktoré v okamihu vymýšľal a zabúdal. Vietor čím ďalej,
 685 10|         Vietor čím ďalej, tým väčšmi a častejšie húkal a rozdúval
 686 10|             väčšmi a častejšie húkal a rozdúval krídla plášťa.
 687 10|             ohromnými krídlami. Žito a stromy väčšmi šumeli a tône
 688 10|          Žito a stromy väčšmi šumeli a tône sa neprestávali hýbať.
 689 10|             tieň šiel pred ním krivý a dlhý.~Bolo mu treba prejsť
 690 10|        stratili. Zamenili ich liesky a mladé duby. Tieň zhustol
 691 10|             mladé duby. Tieň zhustol a čochvíľa obklopila ho tma.
 692 10|            ľavného šumu vetra v žite a slivkách tu bolo ticho.
 693 10|              niekedy bolo čuť vrzgot a pukanie, tu v hĺbke hory,
 694 10|         krokmi šušťalo lanské lístie a drobné hrudky a kamienky,
 695 10|        lanské lístie a drobné hrudky a kamienky, odlomené a vyvážené
 696 10|          hrudky a kamienky, odlomené a vyvážené pätami, kotúľali
 697 10|           dolu. To pukanie, šušťanie a kotúľanie sa kamienkov stávalo
 698 10|        niekto skrýva, kto ho stopuje a ľstivo za ním číha. Očakával,
 699 10|             minútu vyskočí spoza pňa a zahúka. Začali smreky. Chvoj
 700 10|              tajná ruka bola stiahla a pustila. Ešte väčšmi zrýchlil
 701 10|             Pár ráz vytiahol hodinky a rátal v duchu, či ešte pred
 702 10|           sebou, že mu je nepríjemne a že bokom do hory by sa neosmelil
 703 10|         Účinok nejakej neviditeľnej, a predsa jestvujúcej sily
 704 10|          Ďaleko v hore čosi zahúkalo a hneď nato prelietlo niečo
 705 10|           nad ním. Sova, pomyslel si a rozhodol sa, že pobeží.
 706 10|              Tak skorej prejde horou a zájde za Skalku. Nik ho
 707 10|          Behom sa pustil hore vŕškom a potom dolu. Nepočul už ani
 708 10|         Nepozeral ta. Zapchal si uši a utekal ďalej. Vybehol z
 709 10|        Vybehol z hory celý upachtený a spotený. Srdce mu búchalo
 710 10|              zas svietil. Bol vyššie a menší. Cesta sa vinula do
 711 10|             ako šnúra. Kaplán pozrel a asi na dvesto krokov videl
 712 10|          tvári sa černejú oči, brada a fúzy. Pozrel na cestu, ktorá
 713 10|              zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe. Blíži sa k nemu.
 714 10|             nohy, ruky, tvár. Zastal a užasol. Chladný pot mu vystúpil
 715 10|            si. Vskutku, farár zastal a díval sa. Kaplán videl,
 716 10|            ňou ako dym. Zväčšoval sa a postava zmizla. Kaplán sa
 717 10|             Kaplán sa v hrôze zvrtol a začal utekať opačným smerom.
 718 10|        opačným smerom. Prebehol horu a do rána sa túlal okolo Búrneho.~
 719 10|            Skalke. Neskoro sa vybral a okolo dvanástej sa vrátil
 720 10|        dvanástej sa vrátil udychčaný a bledý, že videl farára,
 721 10|              bledý, že videl farára, a prosil ma o nocľah.”~Pohrozil
 722 10|             mastným prstom kaplánovi a dodal: „Ale ani slovka o
 723 10|           tom!”~Kaplán sa začervenal a mlčal.~
 724 11|           pravotí, že mu vypovedali. A tu ti príde odrazu batalión
 725 11|    hviezdičiek, v úzkych nohaviciach a vysokých čiapkach. Jednoduchí
 726 11|            takých istých nohaviciach a čiapkach. Nie jednoduchí,
 727 11|               nie jednoduchí s koňmi a jeden celkom nejednoduchý
 728 11|           zlatým golierom, v čižmách a na koni. A to ešte v sobotu.
 729 11|       golierom, v čižmách a na koni. A to ešte v sobotu. V nedeľu
 730 11|       nepoznal mesto, začadené krčmy a cukráreň. Všetko sa akosi
 731 11|            nedeľu, či v robotný deň. A teraz, ľaľa: nohavice čierne,
 732 11|             veď on nechodí do krčmy, a teraz rovno ta mieri. Tam
 733 11|              Tam je aj advokát Ježný a diškurujú o vojne:~„… viete,
 734 11|             si nepoznal. Samá vojna. A ešte panie! Doktorova žena
 735 11|          zasa česala celé dve hodiny a obliekla si belasé hodvábne
 736 11|     črievičky, hodvábnu spodnú sukňu a lorňon. Pani inžinierka
 737 11|        kaftan so zamatovým golierom. A všetky šli do kostola o
 738 11|           diamantov na ušiach, hrdle a ručičkách. Odrazu svornosť
 739 11|             ráz si prepigľovala šaty a ešte sa jej videli pokrčené.
 740 11|              pani podsudcovej parfum a ešte okrem toho povedala,
 741 11|         hlavy slečinkám. Namyslia si a nebudeš môcť sa s nimi ani
 742 11|      príjemný poriadok. Samé páriky, a také stále, verné páriky.
 743 11|              mesto bolo údolím lásky a poézie. Nuž a pri takýchto
 744 11|           údolím lásky a poézie. Nuž a pri takýchto okolnostiach
 745 11|          jednoduchého s hviezdičkami a pantalónmi, pozrie i druhá
 746 11|             pozrie i druhá i tretia, a gavalieri budú nešťastní.
 747 11|               fiškáli bez pomocníkov a kancelárie bez fiškálov,
 748 11|              súdom bez pána podsudcu a pisárov. Všetko vhrnie do
 749 11|               odročiť!” chytili iní.~A mesto sa zaplnilo strašnou
 750 11|       podotkla celkom nahnevane. Nuž a komu potom ukážem svoju
 751 11|             svoju čiernožltú toaletu a svoje krásne žlté vlasy?
 752 11|             doktorkina. Budú dvoriť. A až uvidia, ako viem pozerať
 753 11|            žiarliť.~To isté povedala a myslela si pani sudcová.
 754 11|             z hlavného aranžérstva,” a búchal pritom na stôl. „
 755 11|       zahrmelo kaviarňou.~„Ďakujem.”~A skončilo sa. Ajhľa, tiež
 756 11|           tiež zaľúbený, ale šťastne a iste. Vedel si zariadiť
 757 11|             padali vlasy. Oči belasé a tvár jemnú, útlu, uzučkú,
 758 11|            okrúhle. Slovom, driečny. A ešte jeho duchaplnosť. Pritom
 759 11|         família, meno na štvrťhodinu a korunka na každom ručníku,
 760 11|         ručníku, tabatierke, paličke a pančuškách. Ešte i cigarety
 761 11|          podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„Ktože vám
 762 11|          Vidieť, i tam sú už fušeri. A u ktorého krajčíra?”~„Čuray.”~„
 763 11|              hovoril i o nohaviciach a znosil všetko. Odišiel si
 764 11|           Vyňal si ju pred podsudcom a on už zbadal, že je nová.~„
 765 11|         kaviarni. Bol tam i podsudca a chcelo sa ti zaimponovať.~„
 766 11|              Vôbec tu nedostať dobré a dobré je aj zriedkavosť.
 767 11|            ho nepili.”~Znosil všetko a každého. Akože by si nebol
 768 11|           mesto! Každý ho zbožňoval, a dámy najviac, najmä slečna
 769 11|               Prvá krásavica. Vysoká a súmerná. Vlasy, na ktoré
 770 11|          človek by neuveril, červené a nie mäkké, mdlé, ale takmer
 771 11|            formy. Krása! Aká nevinná a nedotknuteľná. ~Probovali
 772 11|              Taká bola nedotknuteľná a nevinná. Bože, a milá!~Prišli
 773 11|       nedotknuteľná a nevinná. Bože, a milá!~Prišli ste ku jej
 774 11|             odpočinku. Nepočul dobre a vravel veľmi potichu. Tu
 775 11|            Prečo by som si nevypil?”~A slečna Olinka už donáša
 776 11|           donáša buteľku s hviezdami a nalieva a núka.~„Ráčte,
 777 11|        buteľku s hviezdami a nalieva a núka.~„Ráčte, prosím, ráčte.
 778 11|        zaľúbiť. Tak aj pán podsudca, a to tým viacej, lebo býval
 779 11|        stretával každé ráno, na obed a večer. Spočiatku vravela
 780 11|              na seba, väčší, šíri sa a letí, letí ohromná guľa
 781 11|               letí ohromná guľa dolu a znova rozdrobí sa na kúsky.
 782 11|            Zbadal Oľgine biele ruky, a tak sa mu ich žiadalo dotknúť.
 783 11|             šťastný elektrický prúd. A keď sa mu to pošťastilo,
 784 11|             ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac, nezastala láska.
 785 11|           lavičku do sadu. Tak ticho a milo bolo všade okolo. Zdalo
 786 11|             sa mu v prsiach rozšíril a tak mu bolo, akoby aj on
 787 11|              pískava. Zlostí sa naň, a prečo sa vlastne zlostí?
 788 11|           husi, ako protivne gagocú, a veď je to celkom nie protivné.
 789 11|           slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„A kam?”~„Prejsť sa.”~„Dovolíte?”~„
 790 11|           spolu. Boli si tak blízko, a predsa sa pánu podsudcovi
 791 11|               Vytiahol ruku z vrecka a nežne chytil jej ruku. Stisk.
 792 11|            teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~A dotkla sa svojím plecom
 793 11|               prste, lakti, pleciach a všade. Tak bolo i s pánom
 794 11|             bolo i s pánom podsudcom a Olinkou.~„I teraz?” spýtala
 795 11|         spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy nie!”~Pán podsudca
 796 11|              ju.~„Vy viete,” povedal a nepustiac jej ruku, pritiahol
 797 11|        dievča k sebe. Sklonila hlavu a hľadela nabok.~„Ako vás
 798 11|              vás ja rád. Vy to viete a spytujete sa. Slečna Oľga,
 799 11|              sám, čo vraví. Nahol sa a bozkal ju na líca. „Oľa,”
 800 11|           líca. „Oľa,” povedal ešte, a viac nemohol. Srdce mu trepalo,
 801 11|         objímajú dve duše plné lásky a oddanosti. Koľko je moci
 802 11|              tvojej sladkosti. Ľudia a celý svet sa tratia v nej
 803 11|            celý svet sa tratia v nej a sám pred sebou mizne človek.
 804 11|          more vied, umenia, čo sláva a sila! Všetko je malicherné,
 805 11|          cenným i najsmutnejší život a odhodený lákavým. Ty, keď
 806 11|           ako je srdce pána podsudcu a Olinky!~Prešlo niekoľko
 807 11|            ja by mal k vám prosbu.”~„A čo?”~„Prvý čardáš, keby
 808 11|         deviatu sa bozkali druhý raz a znova sa im srdcia roztrepotali,
 809 11|             mám ešte jednu prosbu.”~„A čo?”~O pol deviatej sa už
 810 11|           poprosil o druhú štvorylku a ju aj dostal. O tri štvrte
 811 11|            deväť bozkali sa tri razy a pán podsudca dostal supéčardáš,
 812 11|         štvorylku. O deviatej vstali a šli na večeru. Cestou sa
 813 11|          Cestou sa mnoho ráz bozkali a pán podsudca dostal predposledný
 814 11|  predposledný čardáš, ostatný čardáš a čardáš do rána.~Nuž jemu
 815 11|       medzitým prvú úlohu v salónoch a kuchyniach, na hlavnej promenáde
 816 11|     kuchyniach, na hlavnej promenáde a v každom sádku, v cukrárni
 817 11|             každom sádku, v cukrárni a krčmách hralo vojsko. Tá
 818 11|               Začnete o fatamorgáne, a on hneď o koňovi alebo regrútoch…
 819 11|              alebo regrútoch… Že tak a tak, nahneval sa a dal svojmu
 820 11|            Že tak a tak, nahneval sa a dal svojmu buršovi zaucho.
 821 11|     štvornožky šli, bledli, kamarát, a keď sme prišli domov, kamarát
 822 11|          padá do blata. Auf! Nieder! A ešte raz, kamarát. Ľudia
 823 11|              taký oficier? Toľká moc a toľké hehehe. — A ešte dáme!
 824 11|          Toľká moc a toľké hehehe. — A ešte dáme! Zdvihne si tú
 825 11|      zablysne, portepé sa rozkolembá a blýska. Gombičky sa ligocú,
 826 11|            oficier neimponoval dáme. A potom ten manier! Podá vám
 827 11|              Oficier sa hlboko nahne a ešte aj nohou pokýva, aj
 828 11|               Oficier vždy v odstupe a vždy tak hladko a nežne
 829 11|            odstupe a vždy tak hladko a nežne sa k vám približuje.
 830 11|             Ach, oficier je oficier. A tá myšlienka k tomu, že
 831 11|          dámy s túžbou očakávali bál a tú túru, keď príde niektorý
 832 11|           niektorý z nich, ukloní sa a pojme so sebou do tanca.~
 833 11|             čas? Prejdeš do kaviarne a zahráš preferans. Treba
 834 11|         Prečo by si si teda nezahral a neprišiel neskoršie domov?
 835 11|            tlaku. Budeme sa prizerať a náš duch zalietne do minulosti
 836 11|           duch zalietne do minulosti a bude tancovať s naším Ondriškom,
 837 11|              zabávať. Driečne dievča a dostane niečo. — Aká radosť
 838 11|             i pre starých mládencov. A ak sa pritrafí ešte stisnúť
 839 11|          ešte stisnúť niektorú rúčku a rozveseliť sa v srdci. Možno
 840 11|            Možno blesne nejaká nádej a možno, keby dal boh… nebude
 841 11|              oknom v mastnom papieri a piškótové cesto sám si robiť
 842 11|              Kto by sa bálu netešil?~A predsa, predsa?~Už o ôsmej
 843 11|            ôsmej sa jagali okná sály a bolo počuť hudbu. Sála,
 844 11|            hudbu. Sála, vyčečinovaná a dekorovaná lampiónmi, bola
 845 11|        roztomilo oblečené, s kytkami a ručičkami v lone. Každý
 846 11|     odoberali karty. Ostatní usmiati a zdvorilí vnášali tanečnice.~„
 847 11|           Len rovno.”~„Teda rovno.”~„A či oficieri prídu?”~„Nemôžem
 848 11|             Teda neďaleko fotelov.”~„A čo, oficieri prídu?”~„Iste.”~
 849 11|                Zasa vzájomná poklona a išlo sa po tretiu vchádzajúcu.
 850 11|           isté slová. Tá istá otázka a odpoveď o oficieroch. A
 851 11|              a odpoveď o oficieroch. A mladí ľudia sa ponosovali
 852 11|            ja mám tance zabezpečené, a ty? Aj ja… Ty tiež? Tiež.
 853 11|             oficier. Nie? No pravda. A najmä dámam sa nesvedčí
 854 11|           nevedia, čo je dobrý tón!” A potom takto. Čo ony vravia
 855 11|              Vôňa fialkového parfumu a ružičiek, čo mala na prsiach
 856 11|         ružičiek, čo mala na prsiach a kytke. Cigáni spustili marš
 857 11|          kytke. Cigáni spustili marš a krv vo všetkých ožila. Akoby
 858 11|          tanečnice dupkali nožičkami a kývali hlávkami napravo
 859 11|             voľný priechod pre matku a jej sprievodcu, pána podsudcu.~
 860 11|      podsudca sa naklonil k sudcovej a šeptal čosi.~Pani sudcová
 861 11|              Zasa šepot.~Zasa smiech a pán podsudca s poklonou
 862 11|         uklonil, pani sudcová vstala a ples bol otvorený. Páriky
 863 11|              V čardáši si tak blízko a tak dobre dá sa hovoriť
 864 11|              tak dobre dá sa hovoriť a pozerať do očí a zavzdychnúť.
 865 11|             hovoriť a pozerať do očí a zavzdychnúť. Pomocník Ježného
 866 11|        podsudca zo päť ráz otočil sa a ďakoval, aby Olinka nesedela.
 867 11|            ja najradšej,” prehovoril a začal šuchať nohami.~„Tak
 868 11|             vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite? Dnes pri
 869 11|              čudná.”~„Prečo čudná?”~„A ja viem?”~„Ani som nebola.”~„
 870 11|              ste?”~„Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli sa zo tri razy odrazu
 871 11|         zvrtli sa zo tri razy odrazu a potom naspäť tri razy a
 872 11|              a potom naspäť tri razy a zasa začali šuchať nohami.~„
 873 11|         Ejejejej!” Druhý sa mu ozval a zakričal: „Ťu!” A všetko
 874 11|              ozval a zakričal: „Ťu!” A všetko sa vrtelo a odrazu,
 875 11|              Ťu!” A všetko sa vrtelo a odrazu, akoby na povel,
 876 11|                Psss,” ozval sa ktosi a za ním druhí v takte: „Ct,
 877 11|            Počul si len šuchanie nôh a nôtu, peknú nôtu, čo rozprúdi
 878 11|               Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa, oficieri,” zvolala
 879 11|                zvolala odrazu Olinka a zadívala sa ku dverám.~„
 880 11|              so zlatými hviezdičkami a pantalónmi. Bez šablí a
 881 11|              a pantalónmi. Bez šablí a ostrôh. Vidieť, chcú tancovať.
 882 11|         čistými goliermi, manžetkami a rukavičkami. Podišli ku
 883 11|   rukavičkami. Podišli ku tancujúcim a tam sa rozostavili. Rozložili
 884 11|          rozostavili. Rozložili nohy a skrížili ruky na prsiach,
 885 11|           Napoleon? Imponujúca póza. A ten ich vábiaci smiech. —
 886 11|     rozostavili, mysleli mladí ľudia a znechutili sa, znechutili.
 887 11|              Vytiahli svoje ručníčky a utierali spotené hlavy.
 888 11|             niektorí dvoma pohárikmi a pofajčiť si. Taký je už
 889 11|              je oficier. Teplo ti je a chceš sa ochladiť vejárom,
 890 11|              ho oficier berie z ruky a sám chladí a tak mäkko,
 891 11|            berie z ruky a sám chladí a tak mäkko, nežne. Spomenieš,
 892 11|           tebe. Obrátia sa ti tvárou a chrbtom idú, a tak šikovne!
 893 11|             ti tvárou a chrbtom idú, a tak šikovne! Keď nie inde,
 894 11|               Bolo treba kričať.~„No a ty čo netancuješ?” spýtal
 895 11|      pomocníka Ježného.~„Ale,” vrkol a šiel ku dverám.~„Zadávať
 896 11|            Tancovať!”~„Tancujte si,” a pošiel preč.~Pán podsudca
 897 11|             poznove zatľapkal rukami a zakričal: „Prosím zadávať
 898 11|              Hľa, i pri jeho Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„Prosím
 899 11|             Opovrhnutie? pomyslel si a mráz mu prešiel po chrbte.
 900 11|           zhorkol, tvár sa zapotila, a predsa ťa milovali a milujú. —
 901 11|       zapotila, a predsa ťa milovali a milujú. — Ó, osem krásavíc
 902 11|        cítiace srdcia, na lunné noci a tiché nočné hudby pod vašimi
 903 11|           Nazdali ste sa, že ľúbite, a pre niekoľko hviezd na krágliku
 904 11|         Mysleli ste si, nezabudnete, a zabudli ste, zabudli. A
 905 11|              a zabudli ste, zabudli. A predsa vás milujú tí ôsmi
 906 11|      gavalieri. I oni chcú zabudnúť, a nemôžu. Treba im víno, víno,
 907 11|               to vráti stratenú vôľu a raj.~Zapili si. Usilovali
 908 11|           uletí ako ten tón, všetko, a my sa trápime, že uletí.
 909 11|            trasieme. Smutno im bolo, a predsa sa chceli smiať.
 910 11|     potriasol tablice okien jej hlas a niesol sa sálou do každého
 911 11|            zavolal oficier — aranžér a načúval ešte chvíľu.~„Alarma!”
 912 11|           chvíľu.~„Alarma!” opätoval a pustiac ruku svojej dáme,
 913 11|      krásavíc zostalo bez tanečníkov a bez sprievodu sa vrátili
 914 12|     osvetlenej ulice. Podišla k oknu a otvorila ho. Na ulici ešte
 915 12|           ktoré tam ďalej sa menšili a spájali jedna s druhou v
 916 12|         neprestajne prebehúvali koče a mihali sa ľudia, zaliati
 917 12|         prachom svetla, kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné
 918 12|            Elena sa posadila do okna a pozrela si na prsty. Od
 919 12|            týždňa to často robievala a zakaždým sa jej zdalo akési
 920 12|       spotená figúra s veľkými fúzmi a guľatými očami. Samý úsmev
 921 12|           guľatými očami. Samý úsmev a ochota. „Elenka, Elenka!
 922 12|         ružičky? Prečo nepovie ruže… A ako potriasa nohou. Nemôže
 923 12|              mu vystúpi znoj na čelo a utiera sa bielou šatkou.
 924 12|       gaštanov, z ktorých viala vôňa a napĺňala stromoradie, ukázala
 925 12|     obecenstvo. Blýskali sa cylindre a toalety dám, šuštiacich
 926 12|            perami, čiernymi obočiami a blýskavými očami. Zmyselná
 927 12|            všetky tie páriky smejúce a túliace sa jeden k druhému,
 928 12|              pozerajúcich za párikmi a túžiacich po páre. I jej,
 929 12|             povedať, že tiež má rada a že ho bude rada vidieť…
 930 12|              že ho bude rada vidieť… A pri nej bol študent, chudobný
 931 12|              povedal, čo bola pravda a čo dávno cítila, ale nevyjadrila
 932 12|       Otrokyňa svojich pánov rodičov a spoločenského zvyku. Tak
 933 12|            Čudrák chytil ju pod ruku a pritiahol k sebe.~„Neviem,
 934 12|              chytil za hlavu, bledol a pripomenul smrť. ,Do hrobu
 935 12|           nanič srdce. To musí byť.‘ A mamička sa zrovna na posteľ
 936 12|            sa zrovna na posteľ vrhla a plakala, že jej dych zastavovalo…”~„
 937 12|           pomysleli ste si vy na to, a zostanem starou slečnou.
 938 12|      kostnatú dámu so špicatým nosom a vystupujúcimi lícnymi kosťami,
 939 12|               mašličky, maľovanie. — A ja, tak ste si pomysleli,
 940 12|            Strach,” zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa smejete,
 941 12|            ste hneď bežali k zrkadlu a presvedčili ste sa, že ste
 942 12|         vráska,” pokračoval Čudrák, „a ani okolo očí. A keby nebolo
 943 12|            Čudrák, „a ani okolo očí. A keby nebolo čiernej pleti,
 944 12|            na červený golierik blúzy a na klobúk.~„Zamatový červený
 945 12|           golierik na čiernej blúzke a červený klobúčik… A keď
 946 12|           blúzke a červený klobúčik… A keď sa zasmejete. Zuby biele,
 947 12|         zasmejete. Zuby biele, dobré a dosť drobné. Tých niekoľko,
 948 12|          chcete ma otrokyňou spraviť a aby sa nenahnevala, strúhate
 949 12|         poklony.”~Čudrák protestoval a vravel, že item ďaleko je
 950 12|            povydávali. Ešte dve—tri, a naozaj sa nájde medzi mladými
 951 12|               bakfišmi. Pôjde na bál a uvidí samé neznáme tváre.
 952 12|            bude bezstarostne v tanci a ona bude hľadať seberovnú
 953 12|            zverovala svoje tajnosti. A nevidí. Tie široké, čo sedia,
 954 12|             by sa patrilo len sedieť a najviac nejakú štvorylôčku.
 955 12|            ešte musíš vrtieť, hopkať a vábiť. A na duši máš hroznú
 956 12|              vrtieť, hopkať a vábiť. A na duši máš hroznú ťažobu.
 957 12|      Prichádzaš si samotná, opustená a smiešna… A tak to ide ďalej
 958 12|         samotná, opustená a smiešna… A tak to ide ďalej na žúroch,
 959 12|          ďalej na žúroch, koncertoch a v divadlách. Vôbec v spoločnosti.
 960 12|            musíš k mladým dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho,
 961 12|             Zostala si. To je faktum a svet sa vysmeje. Sprosták.
 962 12|        končil Čudrák akosi nepokojne a rozochvene. „Povedzme, že
 963 12|             Nehanbím sa, že milujem, a ukážem ju pred ňou, pred
 964 12|             sa s citom, ale ho cítim a posievam ním svoju zamilovanú.
 965 12|             nie ona, nemôžem zostať. A tak ďalej. Nebudem smiešny?
 966 12|          Povedzte, nebudem smiešny…? A prípadne je dievča chudobné
 967 12|          prípadne je dievča chudobné a mohol by mať bohatú. Nepovedia,
 968 12|            rozhodne. Tá ma prekľaje. A ja počúvam a som otrok.
 969 12|            ma prekľaje. A ja počúvam a som otrok. Nuž a či sa teraz
 970 12|             počúvam a som otrok. Nuž a či sa teraz vôbec vydávajú
 971 12|             darmo je, povieme si. Sú a či bývajú akési duševné
 972 12|               lebo sa patrí vydať sa a či patrí sa ich vydať. Aby
 973 12|        všetko preto, lebo sa vydáva. A bohvie, sympatia k tomuto
 974 12|             stromami, vo svetle lámp a mesiaca za pol hodinky narástla.
 975 12|     Inštinktívne sa k nemu pritiahla a myslela, aký je to človek
 976 12|               aký je to človek silný a spravodlivý, čestný a zaľúbený —
 977 12|          silný a spravodlivý, čestný a zaľúbený — do nej, do nej.~„
 978 12|             to Čudrák už raz povedal a čo si zapamätala.~„Prečo
 979 12|    svetielkami pomedzi listy stromov a krovia, vrhajúc biele škvrny
 980 12|              biele škvrny na chodník a na trávu. Vôňa gaštanov
 981 12|             lial svoje svetlo mesiac a ostriebril listy mladých
 982 12|         ostriebril listy mladých líp a štíhle biele pne briez a
 983 12|             a štíhle biele pne briez a osík. V čipkovanom ráme
 984 12|          celým svojím sluchom čujným a pozorným. Sťaby sa všetko
 985 12|         slova. Čudrák jej podal ruku a odišiel.~Akosi si vtedy
 986 12|               Konečne rok, pol roka, a Čudrák príde. Čudná vec.
 987 12|    prenasledoval od toho večera vždy a nemohla sa predsa s ním
 988 12|         predsa s ním zísť. Jeho úzka a bledá tvár s bokombradami
 989 12|            bledá tvár s bokombradami a silným nosom, belasými prenikavými
 990 12|   prenikavými očami ukazovala sa jej a nedajbože sa od nej odvrátiť.
 991 12|        postretne. Chodila po asfalte a pozerala. Všetko cudzie
 992 12|       pozerala. Všetko cudzie tváre. A doma, keď prichádzal jej
 993 12|            ju rovno pritiahol k sebe a ona by cítila teplo ako
 994 12|           ruku, jeho precítené reči. A tento. Hýbe sa ako drevená
 995 12|             biť sa, aby ho zodvihol. A nebadá, že ho nenávidí,
 996 12|        bielych toaletách, bundičkách a šáloch okolo hlavy. Čakajúci
 997 12|         okolo hlavy. Čakajúci kočiši a portier vo vysokých červených
 998 12|            červených čižmách, plášti a huňatej baranici, vykrikujúci
 999 12|           baranici, vykrikujúci mená a čísla fiakristov… Elena
1000 12|    fiakristov… Elena pozrela dookola a odrazu vidí známe belasé