Part

1001 12|             spod snúbencovej pazuchy a usmiata podáva Čudrákovi
1002 12|         divadle som vás nezazrela.”~„A ja som vás videl,” zasmial
1003 12|         smiali. Nie pravda?”~„Svätá. A ja som vás nevidela.”~„Čože
1004 12|          pravda. Ja vás…” Zasekla sa a rýchlo, potichu sa spýtala: „
1005 12|              Čudrák stál pri východe a dlho sa díval za kočom,
1006 12|            dlhé mihalnice do kútikov a tiekli dolu lícami, trasúc
1007 12|             sa na chvíľu zastavovali a tiekli ďalej.~„Čo ti je,
1008 12|           zasa. Choď spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť. Nezostaneš
1009 12|               čo máš.”~Tresol dvermi a vyšiel.~„Elenka, vidíš,
1010 12|         očami Čudráka. Sadala k nemu a dlho sa zhovárali. Zrovna
1011 12|             sa triasla od rozčúlenia a bola chladná ako ľad. Nemohla
1012 12|              usiloval sa byť chladný a vzdialený od nej. Nijako
1013 12|          prehrešil proti zdvorilosti a taktu. Čo len jej prsty
1014 12|            len nahnúť sa k jej lícam a pošepnúť niečo pekné, čakané,
1015 12|          tmavej izbe možno sa odváži a povie. Pohladí jej vlasy.
1016 12|         tomto. Rýchlo vstala od neho a rovno šla do izby.~Čudrák
1017 12|           niečo, čo hodí na ňu tieň. A ja sa viazať nemôžem, aby
1018 12|            Hromžili by na ňu týždeň. A bolo by. Pre ten hlúpy prsteň?
1019 12|           svete…~Hútal ešte o mnohom a šiel za ňou. Pred samými
1020 12|             Pol druha roka má čakať? A keby potom bolo niečo hotové
1021 12|              očami, hotový do práce. A ak práca nepríde? Zostane
1022 12|             mi komora s jedným oknom a bielym ohobľovaným stolíkom.
1023 12|   ohobľovaným stolíkom. Čo ja chcem? A čo ona? Veď je práve taká
1024 12|         Vyčítam jej, že je otrokyňa, a sám som otrok. Inakší ako
1025 12|      vlastnej komócie, peňazí. Fuj!”~A znova sa obrátil a šiel
1026 12|             Fuj!”~A znova sa obrátil a šiel pomaly za Elenou.~Ona
1027 12|              oneskorene?” spýtala sa a podala mu ruku. Už bola
1028 12|          padal pás svetla na koberec a ten trošku osvetľoval. Z
1029 12|             zo susednej, kde sa pilo a fajčilo.~„Tam už tancujú,”
1030 12|            Povedal som. Veď viete.”~„A vzali by ste si ma za ženu?”
1031 12|           Dobrou ženou by bola. Vždy a všade poslušná, tichá, ľúbiaca…
1032 12|            tvár k jej horiacim lícam a hladkajúc rukou jej vlasy,
1033 12|          nešťastné dievča do náručia a nikdy ho nepustiť, držať
1034 12|           temnela. Lampy posťahované a pozhasínané. Zlatá reťaz
1035 12|              zaznievalo dunenie basy a niekedy slabučký cengot
1036 12|            piskot, kroky blížiace sa a opäť zanikajúce. Elena dívala
1037 12|         život je mrzký, poriadok zlý a čo by dobrým chcelo byť,
1038 12|             vravia, že je aj šťastná a že sa obidvaja majú radi.~
1039 13|     univerzity na vianočné prázdniny a potom sa mi nechcelo do
1040 13|              Sedel som celý deň doma a čítal romány, veršíky, hoci
1041 13|        problémy. Vždy tvrdil hlúposť a ja som všetko hlúpo vyvracal,
1042 13|   Viedenčanka, nás obyčajne počúvala a ku komu sa pridala, ten
1043 13|        prevrátila mesto hore nohami.~A tá udalosť prišla.~Brat
1044 13|          celý rozjarený. Hodil knihy a začal s novinou: „Viete,
1045 13|            rozhovorilo o našom plese a samým mestom sa ozývalo,
1046 13|      Hromžili na mládež, že sa baví, a tĺkli pritom tuhšie pri
1047 13|            rukách, hlúposti hovoriť, a študovali kostýmy. Dámy
1048 13|              hodinách hľadali kútiky a hovorili tíško, potajomne.
1049 13|        skúsenostiach. Aká bola vtedy a vtedy. „A ja som mala takú
1050 13|             Aká bola vtedy a vtedy. „A ja som mala takú špatu vo
1051 13|     štvorylke. Odrazu demaskovanie — a tu Rudo.”~Skrátka, mesto
1052 13|             i v novinách. Uveril som a vážne som sa začal starať
1053 13|           Ľudia to považujú za luxus a chodia v lete bez kabáta
1054 13|             chodia v lete bez kabáta a v zime v kapcoch. Kto nosí
1055 13|            rukavice, je márnotratník a márnomyseľník. Čertvie prečo —
1056 13|              bol trochu márnomyseľný a rád som sa blýskal. Nemohol
1057 13|           bude vypožičať u krajčíra. A klak? A tvrdá košeľa ku
1058 13|        vypožičať u krajčíra. A klak? A tvrdá košeľa ku fraku? Ku
1059 13|           nový klak. Mama ho kúpila, a kúpila i dve krásne košele,
1060 13|           dve krásne košele, pre mňa a pre brata. Rozdiel medzi
1061 13|            brata. Rozdiel medzi mnou a bratom bol len ten, že on
1062 13|              ten, že on mal byť čert a ja španielsky grand.~Kostým
1063 13|          bálu mal dvadsaťpäť zlatých a ja len sedem. Veľký rozdiel.
1064 13|              ešte rukavičky, vstupné a polnoc. Akože sa budem baviť?
1065 13|        polnoc. Akože sa budem baviť? A už som si predstavil v duši
1066 13|                  Aha.” Sedem zlatých a večerať? Nemožno. Choďte,
1067 13|         choďte! Vysloboďte ma! Šli — a pätnásť zlatých prišlo.~
1068 13|              zimný večer. Bolo jasno a ticho. Stromy, plné osuhle,
1069 13|            vchodu sa zelenela čečina a roznášala svoju vôňu. Dlhý
1070 13|         Radom salutovali vstupujúcim a s úľubou pozerali na pestré
1071 13|              čiapkach tmolilo sa sem a tam. Ich zlatom lemované
1072 13|         maskovaným, rozháňali klakmi a smiali sa. Zdalo sa, akoby
1073 13|     vytratila zo sveta všetka neresť a žiaľ, akoby sa poznala len
1074 13|          akoby sa poznala len radosť a šťastie, akoby bolo všetko
1075 13|              šťastne zaľúbené. V šum a smiech zaznievali tóny cigánskej
1076 13|              hovoriť.)~Obzrel som sa a vidím masku. Čiapka s rozetou
1077 13|               Krátka svetlá suknička a lakové čižmičky. Cez plece
1078 13|               Celá postava bola útla a vialo od nej fialkovým parfumom.
1079 13|            fistulou. Ja som sa nahol a pozrel som jej zblízka do
1080 13|            pol hodiny príď do bufetu a mysli.”~Odbehla.~Kto si,
1081 13|             mi mysľou, tisne mi ruku a šepce… Aké má krásne vlasy
1082 13|           šepce… Aké má krásne vlasy a oči belasé.~O pol hodiny
1083 13|         medzi prsty cukrové gaštanky a mĺzla ich, pričom, odvracajúc
1084 13|             zvolala, keď ma zbadala, a podala mi ruku, „tvoj brat
1085 13|              valčík. Poklonil som sa a šiel som s ňou medzi tancujúcich.~
1086 13|              plece. Stískala mi ruku a jej biele hrdlo bolo tak
1087 13|           Aká si krásna,” šeptal som a tisol ju k sebe.~Zasmiala
1088 13|          valčík! Ako rád ťa počúvam! A ako ťažko ťa počúvať a neletieť
1089 13|               A ako ťažko ťa počúvať a neletieť s tvojimi zvukmi!
1090 13|            Netúžiaci zatúžil. Zlobný a utíši. Tichý zaluskne prstami.
1091 13|             poštárka, ona má čierne, a ruky ešte jemnejšie a je
1092 13|        čierne, a ruky ešte jemnejšie a je ešte strojnejšia. Kým
1093 13|          hrsť konfiet do mojej tváre a spýtala sa, ako budem tancovať
1094 13|               Trochu som sa zahanbil a odišiel. Išiel som do foyeru
1095 13|         krúti s poštárkou. Videla ma a pohrozila sa mi… Brat akosi
1096 13|               Hodila konfety na mňa, a nie na brata. Odkiaľ môže
1097 13|             španielsky grand zunoval a prevliekol som sa do fraku.
1098 13|              zrakom od päty do hlavy a podotkla: „Máte utešené
1099 13|            veď tá ma päťdesiat rokov a je tučná. Má dvoch synov
1100 13|             je tučná. Má dvoch synov a dcéru nemá. Ako to môže
1101 13|       blížila.~„Nevyplatené,” riekla a pošla.~To ma celkom utvrdilo,
1102 13|              Videl, že ma vyznačuje, a teraz všetko špatné váľa
1103 13|        štvorylky. Vyhľadal som brata a bez všetkej introdukcie
1104 13|       zvedavosti zblaznieť?”~„Nie.”~„A ja myslím, že základom každej
1105 13|            Cigáni zahrali polnoc. Ja a poštárka sme zasadli k okrúhlemu
1106 13|              po krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel.
1107 13|            objednal mažiarik s ľadom a do neho dve fľašky. Šampanské!
1108 13|           mal robiť ja? Cigáni hrali a mihol som na nich. I ja
1109 13|          moju ruku, ja som ju chytil a nepustil. Nechala ju v mojej.~„
1110 13|             Na lásku.”~Zdvihla pohár a ľahučko štrngla o naše.
1111 13|              sa mi ukážeš, kto si.”~„A keď nie?”~„Zdrapím ti masku.”~„
1112 13|            buď taký dobrý, môj plášť a nejaký koč. Pôjdem domov.”~
1113 13|           svojom. Brat šiel po plášť a koč. Ja som ju odprevádzal
1114 14|              znamenite sa sedí, pije a diškuruje, ale ručička na
1115 14|       okrúhla červená tvár bez fúzov a vlasov na hlave. Krátky
1116 14|             kabátik, krátke nohavice a všetko na ňom krátke a úzke.
1117 14|      nohavice a všetko na ňom krátke a úzke. Ku každému stolu ide,
1118 14|           prisadne na chvíľu, vstáva a ide k druhému. A pri každom
1119 14|              vstáva a ide k druhému. A pri každom stolíku salutuje,
1120 14|           salutuje, smeje sa, hovorí a pije, neprestajne pije,
1121 14|              pije, neprestajne pije, a vždy je triezvy a veselý…
1122 14|              pije, a vždy je triezvy a veselý… Kde si sa podel,
1123 14|        výtečné javorovské pivo, víno a gulášteky? Kde je tvoja
1124 14|            Svetlá, veľká izba, druhá a tretia. Biele okrúhle stolíky
1125 14|    lesknúcimi sa obrusmi, zápalníkmi a pivovými tanierikmi. Žltučké
1126 14|            Spárené fľaštičky na olej a ocot, soľničky. Všetko čistučké,
1127 14|          tvári, kam si chceš sadnúť, a zaiste ti servítkou opráši
1128 14|          Rozkážete, blahorodý pane?”~A ty si si už namyslel, že
1129 14|              už namyslel, že si pán, a dvíhaš nos. Chladne, dôstojne
1130 14|               Dopiješ. Prichádza zas a pokloní sa, či ešte poháriček.
1131 14|           dva razy prstom na stolík, a ani čo by si nejakú tajnú
1132 14|              len povieš alebo ukážeš a už máš. Taká posluha!~A
1133 14|              a už máš. Taká posluha!~A hostia sa len tak hrnú.
1134 14|       sirotskej stolice, slúžnovskej a berného úradu. Tam je inteligencia
1135 14|              Tam sú ráno, predobedom a naobed. Tam sú poobede,
1136 14|          poháriček, myslíš, vypijem, a vojdeš. Ale nápoj! Musíš
1137 14|              nepokazí apetít. Vojdeš a zaješ si. Slovom, musíš
1138 14|            vojsť. Nemožno sa udržať… A vždy ti je príjemne, sladko
1139 14|         príjemne, sladko okolo srdca a žalúdka.~Ale v noci si priam
1140 14|           áno. Skrútia všetky svetlá a nechajú lampôčku, lebo odišiel,
1141 14|             Vtedy je tam priestranne a vzdušne. Tí, ktorí musia,
1142 14|               bochníčkami. Veru kúpi a radšej zostane. Lepšie ti
1143 14|           mládež. Rovnakí, priatelia a druhovia, ktorí majú krv
1144 14|             druhovia, ktorí majú krv a túžby. Akoby si namiesto
1145 14|            spev, prenesie sa na ústa a zuní, zuní.~Príjemná krčma,
1146 14|              krčma, znamenitá krčma.~A Javor je veselý. Akoby nebol!
1147 14|               Vždy bolo akési riedke a nečisté. To sme si len tak
1148 14|      namysleli. Žbrnda je to všetko. A takto nás zradiť. Veď je
1149 14|            Podporovať svojich. Tak…”~A na tretí deň sa našiel vplyvný
1150 14|              predtým. Zasa len Javor a Javor. Bolo Pavla. Tam si
1151 14|               tam si smútok odháňal. A keď už vonkoncom nijaký
1152 14|           Skrátka, bolo ako predtým. A bolo dlho tak, až tu odrazu…~
1153 14|           Dvere sa naširoko otvorili a dnu vstúpila nízka, bruchatá
1154 14|        farbou, s malilinkými fúzikmi a lalokom pod bradou. Roztvorený
1155 14|      zvrchník. Široké bledé nohavice a veľké žlté topánky. V jednej
1156 14|              ruke držal biely klobúk a hrubú čiernu palicu. Druhou
1157 14|             sa pozri!”~Vravel pomaly a smial sa ako tuční ľudia,
1158 14|             univerzity.~Zhodil kabát a sadol si. Vlastne len on
1159 14|              ju len počúval,” vravel a povýšil hlas. „‚A čo si
1160 14|             vravel a povýšil hlas. „‚A čo si nepozapínaš vestu,
1161 14|      podotkol, ku mne sa obrátiac. ,“A čo si nepozapínaš vestu?
1162 14|       nepozapínaš vestu? Nekaľavník. A tento fľak si kde zobral?
1163 14|             si kde zobral? Doma sedí a zabrýzga sa. Ty, ty medveď.
1164 14|         Napuchnuté máš oči, červené, a tu pás od vankúša. Všetci
1165 14|     Prichodíte na vizity v čižmách…‘ A všetci sú jej hranatí, bez
1166 14|           Potratíte prirodzený rozum a robíte všetko neslušne.
1167 14|           všetko.‘ Príde nejaká dáma a už začína… ,Áno, pekné,
1168 14|     spoločnosti, hovoríte, hýbete sa a už vidieť samý nevkus, nevhodnosť…‘
1169 14|             pravé miesto, už, že tak a tak neslušnosť. Hvízdam
1170 14|        Hvízdam si, už som neslušný. ,A čo si ty drozd? Vidieť,
1171 14|           nožíkom, zle—nedobre. Fuj… A ako hovorí o babách, čo
1172 14|               Povečeriame ešte niečo a vypijeme si buteľku, dve,
1173 14|        prechádzať sa. Šli sme pomaly a naše kroky sa ozývali. Ako
1174 14|        spýtal sa Táravý.~Zastali sme a načúvali. Za nami na druhej
1175 14|      dovysoka. Ruky mala vo vreckách a palicu pod pazuchou. Figúra
1176 14|              blížila. Kývanie hlavou a dlhý, ťažký krok boli mi
1177 14|            Táravého som predstavil.~„A vy tiež pijete!”~„Akože
1178 14|              dosť pravidelný človek, a preto si aj vypijem.”~Bolo
1179 14|              už pil, ale kráčal isto a pomaly.~„Vypijem. Rád si
1180 14|          radosť v živote. Rád ho mám a lásku svoju netajím. Preto
1181 14|          svoju radosť, ale mi neujde a neoklame ma. Príde, kedy
1182 14|       svedomie. Z Álp môžete spadnúť a aj kým spadnete, trápite
1183 14|           zabudnete, že sú ľudia zlí a mrzkí, že je život špatný,
1184 14|     Zabudnete, že je závisť na svete a že máte nezaplatenú dlžobu.
1185 14|           ako keď basu počuť zďaleka a inšie nič. Dú—dú—dú… Sviňa
1186 14|       nazdáte sa… Ale napite sa vína a život vám zahrá bezúhonnou,
1187 14|            hostincom hudci hudú,~ej, a dievčatá tancujú…”~zanôtil
1188 14|              tancujú…”~zanôtil Fraňo a zavrtel paličkou.~„To sú
1189 14|      paličkou.~„To sú naši,” doložil a búšil do dverí, že sa rozleteli.~
1190 14|             držal proti nemu buteľku a volal: „Vypi si! Vyletíš!”
1191 14|            blondín s riedkymi vlasmi a svetlými očami stál pri
1192 14|         svetlými očami stál pri peci a držal za ruku chudého, hustovlasého
1193 14|       hustovlasého blondína s kečkou a tenkou tvárou.~„Odzemok!
1194 14|             založili si ruky do pása a začali oproti sebe tancovať
1195 14|              hlboko zasadenými očami a veľkého tela skočil od stola
1196 14|          tela skočil od stola k base a priložiac ucho k nej, načúval,
1197 14|         skočil, zhodil kabát zo seba a založiac si jednu ruku za
1198 14|              ruku za hlavu, zavýskol a začal preberať nohami…~„
1199 14|               volal Rapavý, smial sa a slzy mu tiekli.~V nôtu niekto
1200 14|          zakričal: „Ujujuj! Ujujuj!” A traja tichí mladíci pri
1201 14|       tľapkať.~Keď sa otvorili dvere a zjavila sa Fraňova mocná,
1202 14|         jedným hrdlom každý zvolal: „A—á—á! Sláva! Doktor! Sem
1203 14|           mnohí.~Cigáni spustili tuš a hneď zatým Elena, Elena,
1204 14|              buchol päsťou na stolík a hneď zatým spustil basom
1205 14|          tancovali, prestali v tanci a fúkali si jeden druhému
1206 14|             nechala!”~Fraňo sa díval a usmieval. Táravý šeptom
1207 14|              do izby elektrický prúd a naplnil každý atóm vzduchu,
1208 14|            buteľka, tretia, poháre — a stôl zostal čistý. Dvaja
1209 14|           čistý. Dvaja vyskočili naň a začali tancovať. Starý mládenec
1210 14|   pozhadzovali kabáty, spravili kruh a začali jeden oproti druhému
1211 14|           obidvoma rukami za plecia, a vrtel sa so mnou.~O chvíľu
1212 14|           vrtelo, cifrovalo, kričalo a výskalo. A Cigáni hrali,
1213 14|        cifrovalo, kričalo a výskalo. A Cigáni hrali, hrali, akoby
1214 14|        zatancoval, s každým sa objal a bozkal. Každý mu vyznal
1215 14|        bozkal. Každý mu vyznal lásku a on každému. Cigán nachyľoval
1216 14|          láske. Pokyvkával si hlavou a vrtel rukami.~Advokát Fraňo
1217 14|             Ako vážky váži. Toľkoto, a nie viac. Viac je proti
1218 14|          Dunajom. Močarinka Blatnom. A ty ten Dunaj preskočíš,
1219 14|             Vypiješ si, ľúbiš, veríš a máš nádej. Pime!”~A zdvihol
1220 14|            veríš a máš nádej. Pime!”~A zdvihol pohár.~„Pime! Pime!”
1221 14|              ostatní.~Vstal z miesta a vysoko zdvihol pohár. Ostatní
1222 14|              tiež vstali, štrngli si a pobozkali sa všetci. Cigáni
1223 14|               bratia jednej rodiny…”~A zaspievali sme i my.~Radosťou
1224 14|             Srdce, duša sa ti otvára a ty letíš do nich so svojou
1225 14|              do nich so svojou dušou a srdcom. Takými by mali zostať
1226 14|           rád, i ten, i ten, všetci, a ty všetkých. Všetko zdá
1227 14|            ľudia okolo sú ti všetkým a len tá pieseň je skvostná.
1228 14|          budeš prechádzať. Vidíš ju… A srdce sa ti plní radosťou.
1229 14|            Tam nájdeš rovnosť, srdce a vznešeného ducha. To sú
1230 14|        hrebeň strechy, kamenie dvora a ulice.~„Štyri hodiny,” podotkol
1231 14|            podotkol blondín s kečkou a tenkou tvárou.~„Ešte buteľku!”
1232 14|            palicu, naklonil sa na ňu a zadriemal. Traja tľapkajúci
1233 14|           odísť. Cigáni zahrali marš a my, pomaly sa poberajúc,
1234 14|             zvrchníky, brali klobúky a palice, vychádzali na dvor
1235 14|           palice, vychádzali na dvor a odtiaľ na dlažbu.~Na dlažbe
1236 14|         gaštanov sa vo vetre triasli a šumeli. Biela suchá kamenná
1237 14|             chladli. Rozum sa vracal a každý pocítil clivotu vážneho
1238 14|           nemám ženu!” kričal Táravý a skoro sa roztancoval na
1239 14|              hviezdy, aj my padneme,~a diamant v hrude nezhnije…”~
1240 14|        obrátil, idúc druhou stranou, a zakričal: „Ale o jedenástej
1241 14|              do hostinca, kde býval, a dostali sme hroznú zvesť,
1242 14|           zvesť, že jeho pani prišla a že hľadajú i s pánom byt. „
1243 14|          desiatej do jednej sedel tu a pil. Dnes ma prekvapila,
1244 14|            hneď poobede šiel na víno a sedel tu do pol štvrtej…
1245 14|          Včera som sa trocha zabavil a dnes mi sestra vedela povedať,
1246 14|             Fraňo, vy, vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „Posiaľ nevedela,
1247 14|         Posiaľ nevedela, kam chodím, a tu ti odrazu začne vyčitovať…”~„
1248 14|            ňou podiškurujeme všetci… A žena, že za kým sa to zháňam
1249 14|             škodiť,” povedal Fraňo. „A akože vaše panie prídu k
1250 14|            je tak?”~Každý prisvedčil a všetci boli nahnevaní. Volali
1251 14|          nevynášam! Obsluha je stará a predtým toho nebolo. Sami
1252 14|      slaviansky filológ historik. No a že tam boli všetci prednejší,
1253 14|        prednejší, napríklad Ďurský. „A keď ten mohol vystať do
1254 14|            Ale, čo sa ti robí?!”~„No a kto? Ty si bol u mňa. A
1255 14|              a kto? Ty si bol u mňa. A čert vie, chcel si sa zalichotiť…”~„
1256 14|    zalichotiť…”~„To je predsa mnoho! A to si vyprosím…”~„Druhý
1257 14|         Živeckých bola nočná muzika. A nie že by sa ticho držala,
1258 14|        Otvorili všetky okná u Javora a čo raz vypili fľašku, vyhodili
1259 14|         mnoho! To je hrozné! Posmech a škandál! Kto to roznáša!”~
1260 14|           prestal apatekár, podsudca a všetci lepší. Mládež sa
1261 14|           tiež začala strániť Javora a po chvíli veľký hostinec
1262 14|               Kto to zasa intriguje?~A prechádzal sa pomedzi biele,
1263 14|           stoly. Postával pri oknách a vyzeral. Posluhovia oprašovali
1264 14|            sa o steny, hrali biliard a neprestajne fajčili cigarety.
1265 14|              Čo sa stalo? mysleli si a čakali.~Nikto.~„Nijaký dôchodok,
1266 14|             hundral hlavný posluha.~„A moje pobočné grošíky,” zarmútil
1267 14|            hlupákov!” nadával Javor.~A odrazu sa zjavila v novospravenej
1268 14|          brunetka s modrými očičkami a žltkastými obrvami. Sedela
1269 14|            obrvami. Sedela graciózne a usmievala sa celkom nevinne.
1270 14|              sa spytovali posluhov: „A nebol tu môj priateľ Prútik?”~„
1271 14|           môže byť? Idem ho hľadať.”~A už vychádzal. Keď prišli
1272 14|              pýtali sa na tretieho.~„A nebol tu náš priateľ Zárožný?”~„
1273 14|          môže byť? Poďme ho hľadať.”~A už boli von.~I o týchto
1274 14|         kasírke. Pili pri kase koňak a boli veľmi vtipní. Každá
1275 14|          chýrna miss Tony alebo Rozy a produkuje sa svetoznámy
1276 14|              zatienenej rozvetvenými a páchnucimi gaštanmi, prechádzalo
1277 14|            bonami, obručami, fúrikmi a hrkálkami. Kráčal som k
1278 14|        Kráčal som k svojej snúbenici a bol som dosť sentimentálne
1279 14|        Poézia sa mi rozlievala dušou a celým mozgom… Ktože by vás
1280 14|              celý tento svet z blata a hnusu do výšin medzi hviezdy.
1281 14|              skvostný, jasavý obraz. A my sa v ňom kocháme. Váš
1282 14|         zničí kvety mrazu na tablách a my odrazu vidíme ruže v
1283 14|             nectil? Pokým ste ženy…~„A—á—á! Servus kamarát!” zahručalo
1284 14|                 Čo robievaš?”~„Mlčím a poslúcham. Ani sa nespytuj.
1285 14|       nespytuj. Ja som vlastne mních a môj byt je kláštor.”~„Nehovor.”~
1286 14|            teraz zájsť k Javorovi.”~„A šiel by si?”~„Teraz nie.”~„
1287 14|          našimi hlavami v obloku vis a vis bývalého hostinca zazrel
1288 14|            zlatou brošňou pod bradou a veľkými ametystovými náušnicami.
1289 14|          zasa. „Kto to len vyzrádzal a intrigoval?”~Táravý ukázal
1290 14|             som odhalil. Samé značky a mená. Známe mená. Celý deň
1291 14|             ba i v noci, zavčas ráno a značila, značila a roznášala
1292 14|              ráno a značila, značila a roznášala každý deň tri
1293 15|            krčmy. Svätil narodeniny, a to trvalo do tretej po polnoci.
1294 15|      zapadnutá snehom, len čo koľaje a chodníky sa po nej černeli.
1295 15|             bledé veľké škvrny lesov a horičiek. — Škvrny čím ďalej
1296 15|           čím ďalej väčšmi sa šírili a bledli. Ďaleko, ďaleko konečne
1297 15|          pohoria. Po holých temenách a bokoch hôr akoby sa vliekli
1298 15|              oblaky — belel sa sneh. A nad tým všetkým vysoké voľné
1299 15|        Lepšie by som sa bol zabavil. A tu hybaj do krčmy. Nijako
1300 15|      nezabavíš. Piješ, piješ, fajčíš a rozprávaš. Dym. Oči ťa štípu.
1301 15|             ťa štípu. I nudne ti je, a predsa sedíš a sedíš. Čo
1302 15|          nudne ti je, a predsa sedíš a sedíš. Čo ten Štipák hovoril,
1303 15|          Nepočuješ len prázdne reči. A aj vieš, že sa nenaučíš
1304 15|             ničomu, že sa nezabavíš, a predsa ideš a dýchaš otravu
1305 15|             nezabavíš, a predsa ideš a dýchaš otravu a piješ bohviečo.
1306 15|          predsa ideš a dýchaš otravu a piješ bohviečo. Čas márniť,
1307 15|           človek sám od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš, aby
1308 15|          takto rok boli už dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do
1309 15|           mám mena, zabavil som sa.” A pohladkal by ju po líci.
1310 15|            by to bolo dobre, krásne.~A tam ešte bude zima. Neporiadok.
1311 15|              Čujný má peknú ženičku. A predsa Čujný — aký je to
1312 15|               Drozdík, kolega, tiež. A to je ťuťmák. Len ja som
1313 15|         spieval. — Čmud zlého tabaku a cesnakový smrad pomiešaný
1314 15|           som tu, vypijem štamperlík a pôjdem. Ľa, mohol som byť
1315 15|         Čupríkovi sa chcelo povedať: A čo vy, pane, nespievate
1316 15|         cudzí. Možno, že sa podnapil a nadal by mi.~„Rozkážete,
1317 15|               Koňak zaiste bude zlý. A aj čo sa týka zdravia. Čaj
1318 15|             si. Koňak by bol hneď tu a mohol by ísť spať. Smrad
1319 15|       neurobí, aby menilo deň na noc a noc na deň. Nikdy, nie že
1320 15|              mieru. Najmúdrejší tvor a najneprirodzenejší. Akoby
1321 15|           Akoby bol na vážkach rozum a príroda. Čím viac kladieš
1322 15|         prázdna. Krajšími chceme byť a čoraz sme špatnejší. Vyháňame
1323 15|              seba, čo je v nás pekné a ľudské, a sme zlí, falošní,
1324 15|             je v nás pekné a ľudské, a sme zlí, falošní, hnusní.
1325 15|              potrebujem teraz koňak? A iste ho robia, keď ho nenesú.
1326 15|       Doniesli koňak. Čuprík chlipol a znova sa zamyslel.~Aký mladý
1327 15|             s flintou na pleci. Skok a pozeral do hlbokej doliny.
1328 15|              Celá bola malinká, útla a krásna. Nosila žltý kabátik
1329 15|        rukávmi. Biely muf, biele boa a vlnený žltý veľký klobúk
1330 15|          myslel: dosť bolo lumpačice a veselého života. Človek
1331 15|               Dobrá bude z nej žena. A začal sa chystať, že ju
1332 15|              sedem stoličiek, stolík a — chodil ďalej medzi mládencov.
1333 15|           treba, aby sa aj priblížil a vyznal lásku.~„No, čo ty
1334 15|        Gabriela lepšie páči. Má šik. A ako tá vie hovoriť. S tou
1335 15|         nevšimol. Má utešenú postavu a tak sa vidí, aj peniaze,
1336 15|             treba priblížiť Gabriele a vyštudovať.~„Veru by ste
1337 15|         oslovil ho raz sused notár.~„A koho by ste mi takto?”~„
1338 15|         hodno hotových pätnásťtisíc. A je aj temperament. Pekná
1339 15|             je aj temperament. Pekná a nie hlúpa. Ja na vašom mieste
1340 15|            že všetky svoje myšlienky a celú svoju dušu nechal pri
1341 15|             ako vy šikovne obslúžite a nikdy nepridáte. Ani mne
1342 15|      ohybnejšia predsa, ako sa vidí. A Anička je taká útla, malinká.
1343 15|            kukala. Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také krásne
1344 15|            nezaliečam. Ja len tak.”~„A tam ťa už na vizitu čakajú.”~„
1345 15|            mešťanostovu. Má peniaze. A ak si môžeš vybrať — vyber
1346 15|        človeka, osobnosť? Postavenie a s tým myšlienku, že sa vydajú.
1347 15|              vydajú. Nože choď k nej a povedz: ,Ja vás rád, ale
1348 15|             vám chcem ručičku bozkať a len milovať a len duševne.‘
1349 15|         ručičku bozkať a len milovať a len duševne.‘ Ani sa nepustia
1350 15|     postavená je na špatnom egoizme. A i keď sa vydá, či miluje
1351 15|             pohľad, svoje líca, ústa a srdce, dušu a všetky svoje
1352 15|             líca, ústa a srdce, dušu a všetky svoje myšlienky —
1353 15|   nedosiahneš. To je u žien nemožné. A tak hľaď na príslušnosti
1354 15|             tak hľaď na príslušnosti a nie na ženu. Vravím, tam
1355 15|             som bol pár ráz v sklepe a — nič —”~„Prekvapilo ma
1356 15|       napríklad veľmi nerád cestujem a ona by prípadne rada cestovala.
1357 15|      cestovala. Musel by som s ňou — a to po celý život. Alebo
1358 15|            ti je dobre — posedíš si. A tu potom hybaj, ohlasuj.
1359 15|              strýcovi tisíce, má dom a veľkú záhradu.~Nebolo by
1360 15|             života je potrebná žena. A mať pokojný život, aká je
1361 15|          chvíle. Má svoje kráľovstvo a domácnosť. Tá nahradí všetky
1362 15|              Tá nahradí všetky krčmy a zábavy. Treba sa k nej priblížiť…
1363 15|        úzkymi tvárami, veľkými očami a silnými obrvami.~„Moje priateľky,”
1364 15| predstavovala Mariška. „Slečna Žofka a slečna Gabriela Diková. —
1365 15|               To je radostné dievča.~A div divúci: o týždeň sa
1366 15|        Vábila ho jej pružná postava. A už si predstavil, ako si
1367 15|         predstavil, ako si najmú byt a budú žiť celkom tichučko
1368 15|             budú žiť celkom tichučko a skromne. Porobia návštevy.
1369 15|       zrkadlo pre dámy. Tri vešiaky. A ak je mnoho peňazí, to si
1370 15|     automobile. Pekný to bude život. A ona prečo by nešla za mňa?
1371 15|          klinček do kabátovej dierky a sadol do fiakra. Treba elegantne.~„
1372 15|           koča. Rozložil sa pohodlne a vytiahol cigaretu. Červený
1373 15|         celkom do dierky, triasol sa a zaváňal. Však ony u Kulínov
1374 15|             Ozaj, veď ma tam čakajú, a prečo ja robím návštevu
1375 15|            Kulínovský dom s balkónom a veľkými kaktusmi v kalichoch
1376 15|          Budú pozerať kto to, čo to? A ja by mal vlastne zastať
1377 15|              dumal. Dolu sa zvrtneme a vrátime. Nevedel by si vybrať
1378 15|            nimi. Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch mäkšia. Musím
1379 15|          Čuprík nevedel, čo povedať. A ak by nemohol do Kulínov,
1380 15|            ak by nemohol do Kulínov, a ta rozkáže ísť, bude čudné
1381 15|            ísť, bude čudné kočišovi. A potom treba iste vedieť,
1382 15|            keď aj nie — sú elegantné a driečne.~„Zastaňte pred
1383 15|              Čuprík vyšiel, zaklopal a prijali ho veľmi hlučne.
1384 15|         slečny boli akési zdržanlivé a chladné. Starý Kulín vedel,
1385 15|              Kulína. Prišli dve dámy a on sa tiež ustanovil. Nie
1386 15|                Nejaký divadelný kus, a prišiel som, či by slečny
1387 15|              široký kus by sme radi. A preto či by…”~Dámy jednako
1388 15|           mesiac sa tu chcú pobaviť, a to je krátky čas. Čuprík
1389 15|         krátky čas. Čuprík nahováral a v myšlienkach ďakoval bohu,
1390 15|              Doma sa hodil na otoman a nadával si. Som ja hlupák,
1391 15|              alebo nie, filozofoval. A ak áno, potrebujem na to
1392 15|          Mariška ho chladne prijala. A jemu sa odrazu zazdalo,
1393 15|             mu uniká všetko šťastie. A azda Anička Durdíkovie?
1394 15|            Donesteže čaju, posluha!” A kým ho donesie, čo by si
1395 15|              to dievča zdravé, pekné a gazdovité…~A zapálil si
1396 15|           zdravé, pekné a gazdovité…~A zapálil si cigaru.~
1397 16|            balekovi nemôžu lichotiť, a Julo aj všemožne proti nim
1398 16|              byt, peknú mesačnú gážu a dvanásť ceduliek zo záložne,
1399 16|            robí napoleonovskú figúru a celé hodiny prekibicuje
1400 16|              módy, veľké biele mašle a široké nohavice. Aby dokázal
1401 16|              nie balek, neplatí účty a hoci ho hryzie svedomie,
1402 16|               ticho vyťahuje tobolku a platí, ale pred kolegami
1403 16|            mal dnes na krku exekúciu a že mu zapísali nový kabát.~
1404 16|           keď má človek plnú tobolku a nie je pritom zlodej, veľmi
1405 16|     grajciarov, ostalo by päť hákov, a za to po polnoci neotvoria
1406 16|         požičia, znamenite poobeduje a večer mení piatku na päťgrajciarniky
1407 16|            piatku na päťgrajciarniky a rozsýpa ich po kaviarni,
1408 16|             po kaviarni, čo kelnerov a jeho neobyčajne zabáva.
1409 16|         blýskať sa diamantovú ihlicu a pepita nohavice s cylindrom
1410 16|          Roztomilý prvý vráti všetko a Julo je znova elegantný,
1411 16|           znova elegantný, šarmantný a má peniaze!~A tak to ide
1412 16|              šarmantný a má peniaze!~A tak to ide každý mesiac.
1413 16|              otázky. Otec píše list, a celý jeho obsah je otázka,
1414 16|             Posiela mu peňažný list, a hľa, v kútiku vidí belasou
1415 16|             si sa učil!” Na poukážke a všade tá istá veta: kolegovia
1416 16|             šlo o život, sa zamyslel a povedal: „V každom prípade!”~„
1417 16|           prípade!”~„Nuž tak pôjdem. A čo myslíš, budem vedieť
1418 16|            tento rok, čo má založené a u koho si dal nohavice šiť,
1419 16|             nevedel nijako odpovedať a prepadol.~V kaviarni je
1420 16|             len jedenásť hodín večer a stoly sú zavalené prázdnymi
1421 16|           Julo s mračnou tvárou sedí a díva sa do prázdnoty na
1422 16|           nohou prehodenou na koleno a fajčí, ani čo by sa chcel
1423 16|            zúfania: treba ísť domov, a s takým indexom, s takou
1424 16|           vlak tiež nie. Bože! Bože!~A ako je veselo kamarátom,
1425 16|        štúdium, na roky etc., etc. — a teraz… Napokon vytrháva
1426 16|         právnik, človek hlbokého umu a ostrihanej hlavy, Janko
1427 16|              Zhrnul briadku do dlane a zdvihnúc vysoko pohár, dokončil: „
1428 16|               Napnime nite myšlienok a vysúkajme rukávy! Ja som
1429 16|          reprezentovať profesora tej a tej vedy. Zajtra bude mať
1430 16|            Vrátnický elegantný index a vytečnú skúšku!”~Julo zbledol
1431 16|         radosti. Vstal, poďakoval sa a dal doniesť pätnásť fliaš
1432 16|              Julo ho ponúkol cigarou a Z., pomýliac zástoj, ju
1433 16|             stanicu, sadol do vagóna a letel domov. Rodičia mali
1434 17|           spustila hustá, nepríjemná a chladná hmla. Lampy kde—
1435 17|          hmla. Lampy kde—tu zahoreli a zasvietili akoby len pre
1436 17|          zimníka so spustenou bradou a drobčiaceho po klzkej ceste.~
1437 17|            Nemal zmysel pre koncerty a ani by nebol vedel, či pôjdu,
1438 17|            by nebol vedel, či pôjdu, a možno, že by som sa prezradil…
1439 17|              neukázal voči nej mäkký a nežný. Čo raz ju stretnem,
1440 17|         jemneli, stávali sa hladšími a plnšími. Cítim, že sa mi
1441 17|            Cítim, že sa mi oči šíria a väčšmi blýskajú. Inakšie
1442 17|           hlas, ako keď som s inými. A zakaždým bojujem so sebou.
1443 17|            zbadala. Ona by sa smiala a iste by povedala: „I vy
1444 17|           Pozrela som na vás krajšie a už vás mám. Už mi vyznávate
1445 17|             ťahal chladný van. Mrzlo a ľad i hrudy sa nám mrvili
1446 17|             na ruky?” spýtal som sa. A už som cítil, že sa mi mení
1447 17|           mení hlas. Prisilil som sa a zmenil ho v posmešný.~„Ale
1448 17|      usilujete. Pritom máchate mufom a na vašich ústach vidieť,
1449 17|             Nerozumiem sa do kruhov! A čo by som vám desiatimi
1450 17|             fúkať. Lampy už svietili a ľudia sa prechádzali. Mne
1451 17|           každým slovom protirečilo, a predsa som hanil a hanil.
1452 17|      protirečilo, a predsa som hanil a hanil. Bál som sa chváliť.
1453 17|             blízko, dumal som. Vojde a zas celý večer budem o nej
1454 17|            divadla?” spýtal som sa.~„A čo dávajú?”~„Akúsi tragédiu.”~„
1455 17|     hrdinovia! Smiešne.” Zasmiala sa a zívla pritom pár ráz plecami. „
1456 17|        hrdinov nieto na každom kroku a váš svet je veru úzky.”~„
1457 17|              pane.”~„Čo?”~„Je slabý… A viete, ja mám z toho ukrutnú
1458 17|            bolo!” vravela s úsmeškom a pomenovala niekoľko mladých
1459 17|     pomenovala niekoľko mladých ľudí a starších pánov… „Koľko ich
1460 17|         Rozplývali sa citom, kľakali a len—len že sa nerozplakali
1461 17|               Veríte? Hrozná radosť. A viete i dnes mi vyznávali
1462 17|              že sa nerozišla svadba. A každý je taký. To sú potom
1463 17|            ste im klesli do náručia, a potom sa chvália pred priateľmi.
1464 17|          priateľmi. Prázdne figúrky. A vy ste tiež zlá a mrzká,
1465 17|           figúrky. A vy ste tiež zlá a mrzká, odpusťte.”~Mne sa
1466 17|           Horkosť prúdila mi v srdci a vystupovala do hrdla, úst
1467 17|            vystupovala do hrdla, úst a reči… — Aká je krásna. Ako
1468 17|              ruku, pritiahnuť k sebe a povedať, že ju rád. Nie
1469 17|           krokov, rátal som v duchu, a stratí sa mi, bohvie dokiaľ…~„
1470 17|             tu je zas klzko,” riekla a podala mi ruku.~„Prosím.”~„
1471 17|        Pozrela na mňa dlhým pohľadom a dotkla sa plecom o moje.~„
1472 17|          jeden z vážnejších, študuje a veľa vie.”~„Vie vyznať lásku?”~„
1473 17|              dáme do očí?”~„Sotva.”~„A vidíte, pred štyrmi dňami
1474 17|          láske?”~„Vyznal mi lásku.”~„A vy?”~„Neodpovedala som mu.
1475 17|        Vytiahla si rameno spod môjho a zastavili sme pred ich domom.~„
1476 17|               šelmovské, falošné oči a drobné, skoro detské ústa.
1477 17|    golierikom. Boli vo svetle bledé, a celá tvár zdala sa mi vážna,
1478 17|               Tak.”~„Nikdy?”~„Nie.”~„A pamätáte minulej jesene:
1479 17|           cez vodu, červenali ste sa a temer triasli. Celý večer
1480 17|    šesťdesiat kíl,” zasmial som sa. „A vo vode bolo klzko. Pokĺznuť
1481 17|           nechcel. Prirodzená vec.”~„A tá tichosť?”~„Človeku sa
1482 17|           Jej oči sa zväčšili. Pýcha a smiech v nich blesli. Pristúpila
1483 17|           blízko ku mne. Nahla hlavu a vytiahla krk. Cítil som
1484 17|              mojom uchu náhle krátko a potichu odznel šepot: „Prijímam
1485 17|              odznel šepot: „Prijímam a podmaním si vás.”~„Nepodmaníte,”
1486 17|            Nepodmaníte,” šepol som.~„A ak áno?”~„A ak nie?”~„Tak
1487 17|              šepol som.~„A ak áno?”~„A ak nie?”~„Tak som vás schopná
1488 17|            do kaviarne. Pretvoriť sa a odvrátiť celkom. Lenže ja
1489 17|          Bohvie, je taká mrzká duša, a predsa ju rád, najradšej.
1490 17|           Beztak dnu v srdci, v duši a myšlienkach všetko umiera.
1491 17|         jedna slávna veta, pre srdce a dušu jedna krásna, biela
1492 17|         jedinom inom ľudskom živote. A keď to nevymrie samo sebou,
1493 17|           smutno. Kaviareň plná ľudí a novín ma nerozveselila.
1494 17|        podmaním… zunelo mi v ušiach. A čo raz ukázala sa mi v myšlienkach
1495 17|             som poctil v srdci odpor a silu k boju, ktorý vyhrám.
1496 17|              tvár, jej šelmovské oči a detské ústa, čo raz zazrel
1497 17|           jeseni, keď som ju niesol. A jej sa nikdy nebudem môcť
1498 17|              pri prechádzkach na ľad a z ľadu. Potom aj na dlažbe.
1499 17|          ešte spal ohník, v správaní a rečiach ešte sa neprebudil
1500 17|           druhí. Sedával som pri nej a hovoril ako s dámou súcou