Part

   1 1 |              pribuchol dvere a len čo sa zohol za končitým klobúkom,
   2 1 |           brucha na bok kapsou, ktorá sa mu pri zohýnaní zošmykla,
   3 1 |        zohýnaní zošmykla, a poobzeral sa, kde je východ. Potom šiel
   4 1 |              pre chudobu…”~A posmešne sa uškrnul.~Pol dediny aby
   5 1 |               uškrnul.~Pol dediny aby sa ti podpísalo, pokračoval
   6 1 |              dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „Aké máte
   7 1 |        pozerajú v tej knihe a spytujú sa: „Kto býva pri vás zhora,
   8 1 |             pociťoval vtedy, stratila sa v tom okamihu, ako mu povedali,
   9 1 |             aj tisíc písem, neobzriem sa o nič. Nech chodia… Príde
  10 1 |         chrániac jej oheň, čakal, kým sa rozhorí. Potom si pripálil,
  11 1 |           vždy o tom istom. Neobzriem sa o nič… Keď na to príde,
  12 1 |                nech si predajú. Aspoň sa všetkého strasiem. Nebudem
  13 1 |            trošku rozveselilo. Bol by sa stal celkom veselým, keby
  14 1 |                 bez fruštika. Žiadalo sa mu veľmi posedieť si na
  15 1 |             krčme… Ale darmo je. Nedá sa. Peňazí niet. Zborgovať
  16 1 |        hradskej z nohy na nohu, akoby sa mu nechcelo.~Deň bol novembrový.
  17 1 |           hmla. Hradská na sto krokov sa v nej strácala. Vrchy nebolo
  18 1 |           miešane s dažďom a roztápal sa hneď v žltom hlinastom blate
  19 1 |       končitého klobúka zhromažďovali sa kvapky a tiekli zhrnutým
  20 1 |               um jeho žena Verona.~Tá sa naplače, pomyslel si, a
  21 1 |       rumádzgania.~A ako pred chvíľou sa mu zazdalo, že sa už rozhodol
  22 1 |             chvíľou sa mu zazdalo, že sa už rozhodol nestarať sa
  23 1 |               sa už rozhodol nestarať sa o nič, tak teraz odrazu
  24 1 |             to, že to nemôže byť a že sa musí starať. Hneď a zaraz
  25 1 |         starať. Hneď a zaraz treba by sa bolo obrátiť a záležitosť
  26 1 |               bol potom na svete…? Čo sa na tých roliach natrápil,
  27 1 |           nimi sú aj otcovské. Ten by sa aj v hrobe obrátil… Načo
  28 1 |              ani nehovoriť. Bez kravy sa ani dýchať nedá sedliakovi…
  29 1 |           tvrdý, bez srdca človek. Ak sa mu nevysmeje, vyhodí ho.
  30 1 |         Bohatí sú práve takí tupí, čo sa srdca týka, ako tí po bankách.
  31 1 |               ako tí po bankách. Udri sa po vrecku, keď sa chceš
  32 1 |                Udri sa po vrecku, keď sa chceš s nimi zhovárať. Hľadajú
  33 1 |              zakričal: „Hohó!”~Obzrel sa a ľakol. Šimle so zablatenými
  34 1 |             ale pozrúc nazadok, zdalo sa mu, že tadiaľ letí brička.
  35 1 |             tadiaľ letí brička. Trhol sa a skočil naľavo s užasnutou
  36 1 |               úžase, kým pochopil, čo sa s ním robí. Keď zvedel,
  37 1 |             nohu, potom druhú — akoby sa celkom nič nebolo stalo.
  38 1 |             by bolo dobre, hútal, ale sa mu predsa len mohlo niečo
  39 1 |        prekotenie, uvažoval a obrátil sa na chrbát. Blato stekalo
  40 1 |             od hlavy do päty a nijako sa z blata nedvíhal. Ba čo
  41 1 |              a skrčil v kolene. Potom sa zatrepal v bahne ako ryba
  42 1 |              ako ryba na suchu, oprel sa o lakeť a zas o druhý, akoby
  43 1 |              vstať, ale nemohol a zas sa len zvalil a bezvládne zostal
  44 1 |           zdvihnúc si šosy bundy, aby sa nezablatili. Druhý, mladý,
  45 1 |              staršieho za rameno, aby sa nepokĺzol, a utekal zároveň
  46 1 |           opraty.~Ďuro sŕkal a zvíjal sa, majúc nohu skrivenú opätkom
  47 1 |         slabnúť a zažmúril oči. Zdalo sa, že nedýcha.~„Zamdlel,”
  48 1 |           poháňať…”~„Čo robiť?” pýtal sa mladý potichu, akoby samého
  49 1 |            Takéto nešťastie.” Škrabal sa po sluche a utieral si ručníkom
  50 1 |              odporoval mladý, „musíme sa najprv o neho postarať.”
  51 1 |                 Ukázal na Ďura, ktorý sa nehýbal.~Zavolali na kočiša
  52 1 |           položili do nej Ďura, ktorý sa ešte vždy nehýbal a mal
  53 1 |             si teraz už lysinu, ktorá sa mu v strachu zapotila. Plno
  54 1 |              čelo, záhyby nosa plnili sa mu neustále potom a celá
  55 1 |            neustále potom a celá tvár sa blyšťala. Vo vedomí, že
  56 1 |           myslel si. Lepšie bude, keď sa zobudím a skočím z postele…
  57 1 |          skočím z postele… Alebo, keď sa aj zobudím, a z postele
  58 1 |         uváženie… Zostanem ležať, ale sa zobudím… Až po doktora pošlú,
  59 1 |               si na peľasť, nakloniac sa nad Ďura.~„Čo vás bolí?”
  60 1 |           Ďura.~„Čo vás bolí?” spýtal sa.~„Všetko,” pošepol dokaličený,
  61 1 |              trasľavo a plačlivo.~„Ja sa už o vás postarám,” upokojoval
  62 1 |          potom.”~„Odkiaľ ste?” spýtal sa so sústrasťou.~„Z Horných
  63 1 |              Z Horných Luhov.”~„A ako sa voláte?”~„Ďuro Koštiaľ.”~„
  64 1 |             Potriasol hlavou, čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého
  65 1 |           mladšiemu.~„Ale,” začudoval sa aj mladší.~„K nemu sme šli.”~„
  66 1 |             tým častejšie. Vzdychanie sa o chvíľu premenilo na fňukanie.
  67 1 |             akosi čudne, neprirodzene sa rozplakal, vydávajúc zo
  68 1 |        posteli a sadol na peľasť.~„Ja sa postarám, Ďurko. Nebanujte.
  69 1 |             veľkomožnému.”~A v očiach sa mu zableskli úprimné slzy
  70 1 |                Páni odišli s tým, aby sa krčmár postaral o prevezenie
  71 1 |             do Horných Luhov.~Koštiaľ sa skutočne v perinách odviezol
  72 1 |               ešte na cestu: „Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku
  73 1 |               za zlomenú nohu. Hlásil sa v banke, že chce vyplatiť
  74 1 |            pritlačil kľučku a potichu sa vtiahol do kancelárie. Pozrel
  75 2 |          Akýsi neurčitý pocit strachu sa ho zmocňoval, keď prechádzal
  76 2 |            vydláždený priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom prostriedku
  77 2 |             priestor. Zdalo sa mu, že sa v samom prostriedku rínku
  78 2 |               potočí, zakrúti, nebude sa môcť o nič podoprieť a odpadne.
  79 2 |          potok cez úzku lavičku.~Dlho sa premáhal a chodil cez rínok,
  80 2 |        skutočne dostal závrat a musel sa oprieť, navidomoči mnohých,
  81 2 |              tak stáť za chvíľku, kým sa osmelil ísť ďalej.~Zdôveril
  82 2 |           osmelil ísť ďalej.~Zdôveril sa s týmito pocitmi aj mestskému
  83 2 |             Doktor ho zachytil prejsť sa za mesto.~„Nervozita,” povedal
  84 2 |      odporoval temne Škorec. „Pre mňa sa chystá tma — mozgová tma…
  85 2 |           mozgová tma… Dovoľ, aby som sa ťa chytil. Oveľa bezpečnejšie
  86 2 |            chytil. Oveľa bezpečnejšie sa cítim, keď sa držím niekoho.”~
  87 2 |            bezpečnejšie sa cítim, keď sa držím niekoho.”~Šli poľnou
  88 2 |            cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou bledozelenou
  89 2 |             kvitnúcich čerešní. Cesta sa už prášila a hrudky zoschnutého
  90 2 |              hrudky zoschnutého blata sa mrvili pod nohami.~Doktor
  91 2 |             mrvili pod nohami.~Doktor sa uštipačne zasmial: „Neveríš
  92 2 |              holé. Pozri, rozzelenali sa… I ty si také bahno a mláka,
  93 2 |               taký nervózny pán. Vždy sa chytá za hlavu a tancuje
  94 2 |               keď sedí pri pive.”~Tak sa stalo, že notár Škorec,
  95 2 |          pekné letné popoludnie kúpať sa k úpustu, neďaleko za mestečkom,
  96 2 |           Práve dobrým na vyvaľovanie sa a praženie na slnku. Za
  97 2 |                kto bol zvedavý, mohol sa dívať na kúpajúcich sa.
  98 2 |          mohol sa dívať na kúpajúcich sa. Ale ktože sa bude dívať
  99 2 |              kúpajúcich sa. Ale ktože sa bude dívať na to, keď sa
 100 2 |              sa bude dívať na to, keď sa chlapi kúpu? A potom, ktože
 101 2 |       dedinčanmi a dedinčiankami niet sa čo hanbiť.~Kúpali sa teda
 102 2 |             niet sa čo hanbiť.~Kúpali sa teda páni veselo. K slnečnému
 103 2 |             krútili nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali,
 104 2 |            ramenách. Zverolekár Papst sa pýšil nohavičkami s červenými
 105 2 |             horúce, bez vetrov, a tak sa naši páni kúpali každé popoludnie.
 106 2 |               od hlavy po päty. Notár sa už—už zotavoval a bez strachu
 107 2 |            razy cez rínok. Zverolekár sa už tak nehniezdil a nebúchal
 108 2 |       mestského hostinca. Doktor Edut sa však tešil, že jeho rada
 109 2 |         žijeme v malom meste, aby sme sa nikdy nezasmiali a len svoje
 110 2 |         úpustu. Slnce pražilo, ako by sa nebol zahrial? Zohrial sa
 111 2 |             sa nebol zahrial? Zohrial sa veru do červena a do potu.
 112 2 |          pálili nohy v čižmách. U nás sa síce takí ľudia, ako bol
 113 2 |               ale čudná vec, Jakubovi sa odrazu zachcelo aspoň nohy
 114 2 |               omočiť.~Hodil kosu a už sa spúšťal z vŕšku k úpustu,
 115 2 |         spúšťal z vŕšku k úpustu, keď sa odrazu zastavil. Traja celkom
 116 2 |              bez obláčka nebo klenulo sa nad ním. Čo tí vrtia toľko
 117 2 |              vec, všetci traja začali sa plieskať po stehnách. Dovysoka
 118 2 |              z blázinca a ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky
 119 2 |       ponevierajú sa po okolí. Učupil sa a štvornožky vyšiel naspäť
 120 2 |              ho nezbadali a nepustili sa za ním. Ani sa len neobzrel.
 121 2 |              nepustili sa za ním. Ani sa len neobzrel. Keď zišiel
 122 2 |               na hradskú, skoro behom sa pustil dolu ňou, aby vec
 123 2 |          napadne všetkým trom za mnou sa pustiť. Krásne by bol vyzeral…
 124 2 |               by bol vyzeral… Stretol sa s Mrvenčíkom, gazdom z Dolnej
 125 2 |           pozor,” upozornil ho.~„Čože sa stalo?”~„Akísi blázni sa
 126 2 |              sa stalo?”~„Akísi blázni sa kúpu… Ušli z mesta. Pomysleli
 127 2 |               mesta. Pomysleli si, že sa okúpu a tam sú. Hrozia sa
 128 2 |             sa okúpu a tam sú. Hrozia sa proti nebu a plieskajú jeden
 129 2 |            druhého.”~„Nehovor.”~Jakub sa zadušil.~„Idem to oznámiť
 130 2 |               ťa nezbadali.”~Mrvenčík sa chcel vrátiť, ale sa stretol
 131 2 |         Mrvenčík sa chcel vrátiť, ale sa stretol s Janom Holubom,
 132 2 |               Horného konca. Obidvaja sa potom osmelili pozrieť z
 133 2 |         pozrieť z vŕšku na kúpajúcich sa. Šli tadiaľ dve ženy a tiež
 134 2 |            Šli tadiaľ dve ženy a tiež sa zastavili. Zastali dívať
 135 2 |              zastavili. Zastali dívať sa aj traja čižmári, ktorí
 136 2 |               celá kopa ľudí a smiala sa pohybom a posunkom našich
 137 2 |            našich naháčov, kúpajúcich sa raz vo vode, raz na slnku
 138 2 |              slnku a gymnastizujúcich sa. Ale smiech bol tichý, tlmený,
 139 2 |              šikovným pohybom vyhodil sa aj notár, zverolekár sa
 140 2 |               sa aj notár, zverolekár sa už tiež začal driapať, a
 141 2 |             brali svoje žrde, plašiac sa:~„Na nás idú!”~Všetci sa
 142 2 |              sa:~„Na nás idú!”~Všetci sa vyhrnuli na hradskú.~„Ide
 143 2 |             ktosi.~Skutočne, vynorila sa hrubá a veľká postava pána
 144 2 |            pri každom kroku. Ponáhľal sa veľmi a váľal dlhé kroky.
 145 2 |              zástup.~„Kde sú?” spýtal sa prísne.~Jakub ukázal k úpustu.~
 146 2 |              ním.~„Kto sú to?” spýtal sa zasa, práve tak prísne ako
 147 2 |             Jakub, a oslovte ich, aby sa hneď obliekli, vy ste boženík.”~
 148 2 |                vy ste boženík.”~Jakub sa poškrabal za ušami.~„Ja?
 149 2 |               len zhurta na nich, aby sa hneď a zaraz obliekli, že
 150 2 |             rozkazuje richtár… No, čo sa nehýbeš? Rozkazujem ti,
 151 2 |           Rozkazujem ti, marš!”~Sluha sa nehýbal. Pomyslel si na
 152 2 |              Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred mesiacom narodilo.
 153 2 |                povedal nahlas, „ktože sa bude potom starať o môjho
 154 2 |              Ďurka?”~Ani starší sluha sa neopovážil. Čižmári, smelí
 155 2 |               Čižmári, smelí chlapci, sa vyhovorili, že ich nepočúvnu.
 156 2 |               ich nepočúvnu. Mrvenčík sa len zasmial a povedal: „
 157 2 |              papule… Šándor,” obrátil sa k mladšiemu sluhovi, „choď
 158 2 |               a dones aj povrazy. Ale sa ponáhľaj!”~Sluha odbehol.~
 159 2 |               a zatvárali ústa, potom sa odrazu udreli po stehnách
 160 2 |       müllerovský pozdrav. Hneď zatým sa začali obliekať.~Ledva si
 161 2 |         poznali aj zverolekára.~Že by sa všetci traja boli zbláznili,
 162 2 |           vŕškom ku rieke. ~Pozdravil sa pánom a zavolal im na druhý
 163 2 |               im na druhý breh: „Nech sa páči na tento breh vystúpiť.
 164 2 |           mestská príležitosť. Môžete sa odviezť…”~
 165 3 |       kamarátom. Vždy mu odmeria, ako sa patrí. Vody do vína neprileje.
 166 3 |               do vína neprileje. Bojí sa jeho slova. To je to. Nuž
 167 3 |              nikdy nesvietia. Koľkože sa prijalo v preliminári? Akože
 168 3 |          osvetlenia? Kedy a koľko ráz sa svietilo? Kdeže je ten petrolej?
 169 3 |               ten petrolej? Ha? A keď sa s ním v meste nesvieti,
 170 3 |               v meste nesvieti, ktože sa ním osvetľuje? Hm? Nuž ale
 171 3 |        oldomáš, vždy ho zavolá. Čo by sa ťahal s ním za prsty? Keď
 172 3 |               vývinu mestečka. Všetci sa naučíme po „uhorsky”. To
 173 3 |     profesormi a ich famíliami navalí sa do mesta ľudí a peňazí.
 174 3 |             Blata v meste hrôza, budú sa lepšie míňať, keď nie iné,
 175 3 |               blato, bolo sucho. Toto sa už pánu majstrovi nepáčilo.
 176 3 |               pľušť, nečas, aj vrabec sa uchýli pod strechu. Nech
 177 3 |         strechu. Nech každý čaká, kým sa vyjasní. A ten, kto musí,
 178 3 |               Nie sú na to čižmy, aby sa nenosili. Ako to slnce,
 179 3 |            dal pán boh rozum, aby sme sa proti nehodám mohli brániť.
 180 3 |             kus chleba preto, aby sme sa nepotopili, keď je blato,
 181 3 |               keď je blato, a aby sme sa nevydusili, keď je prach,
 182 3 |          majster, že už takto áno, to sa rozumie, je vec potrebná.
 183 3 |         majster bol tiež vojak. Nebál sa ani slepých, ani ostrých
 184 3 |             uší pri manévroch a nebál sa. Keď zabubnovali alebo zatrúbili
 185 3 |             na šturmu, odhodlane hnal sa na nepriateľa. Hrdo stál
 186 3 |      generálmi a smelo odpovedal, keď sa ho pýtali. A aj teraz. Či
 187 3 |          zasadnutiach. Videli sme, že sa nedal a vždy povedal: „To
 188 3 |             nedal a vždy povedal: „To sa mi páči. To nie!” Kto ho
 189 3 |            Keď vchádzala do chyže, už sa mu kladivko kĺzalo a mráz
 190 3 |               bol aj narúbal, iste by sa spýtala, či som dvor zamietol.
 191 3 |               topánky a kladivko a už sa aj bral drevo rúbať. ~Rúbal,
 192 3 |            Chumaj!”~A pán Ježo vrátil sa k trojnohe. Chudák! Akokoľvek
 193 3 |           trojnohe. Chudák! Akokoľvek sa usiloval, nikdy nevyhovel
 194 3 |          vyhovel vari ani vtedy, keby sa bol na hlavu postavil. Odľahčilo
 195 3 |             hlavu postavil. Odľahčilo sa mu iba vtedy, keď šiel na
 196 3 |             krokov od svojho domu, už sa usmieval, hruď sa mu rozšírila,
 197 3 |            domu, už sa usmieval, hruď sa mu rozšírila, dýchal voľne
 198 3 |       rozšírila, dýchal voľne a vážne sa opieral o palicu, kráčajúc
 199 3 |             deň, sváko!” pozdravovali sa mu.~„Ďakujem.”~„Kdeže, kde?”~„
 200 3 |               Do zasadnutia.”~A vypäl sa bez toho, žeby sa bol zastavil.
 201 3 |               vypäl sa bez toho, žeby sa bol zastavil. Nie veru,
 202 3 |              Najmä sláva nie. Ako keď sa chlapec zrúti z lipy, kde
 203 3 |            nad chalupami a hľa, nevie sa pozbierať zo zeme. Jediná
 204 3 |         kráčal k mestskému domu. Hmla sa rozostierala ulicami a oblievala
 205 3 |            dážď bez kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej
 206 3 |             osvetlenie mestečka. Nedá sa určiť príčina, ale Ježo
 207 3 |              porozostavovali…~Stretol sa s kolegom Jančíkom, tiež
 208 3 |              Čo to zasa chcú?” spýtal sa Jančíka.~„Osvetlenie,” zasmial
 209 3 |        Jančíka.~„Osvetlenie,” zasmial sa Jančík.~„Na kieho čerta?”~„
 210 3 |             nie škoda.”~„Tak je. Nech sa potopia.”~Pripojil sa k
 211 3 |            Nech sa potopia.”~Pripojil sa k nim červený mäsiar Trupák.~„
 212 3 |                Pre to svetlo?” spýtal sa Ježo.~„Preto. A vy vari
 213 3 |         budete zaň hlasovať? Nebojíte sa pána boha? Načože je noc?
 214 3 |         Šumeli, ako bzužia včely, keď sa roja. Šum sa zmáhal.~Bolo
 215 3 |               včely, keď sa roja. Šum sa zmáhal.~Bolo počuť aj výkriky: „
 216 3 |           prirážky… Zasa prirážky… To sa rozumie… Kto to vydrží?
 217 3 |        lacnejšie… Dvesto percent… Žiť sa nedá.” Stolár Žitný už aj
 218 3 |         kostolníkova žena a zastavila sa.~„Čo to bude?” spýtala sa
 219 3 |             sa.~„Čo to bude?” spýtala sa Ježu, ktorý stál opodiaľ
 220 3 |             niečo strašné… Búrka. Tam sa iste budú biť. Strieľať.
 221 3 |          povedať to Ježovej.~Medzitým sa otvorilo okno nad pánmi
 222 3 |            pánmi výborníkmi a zjavila sa plešivá hlava veľkomožného
 223 3 |               pána Čillagošiho.~„Nech sa páči, páni,” zavolal na
 224 3 |          zavolal na nich, „zasadnutie sa začína.”~Výborníci stíchli
 225 3 |         stíchli ako na povel. Zobrali sa jeden za druhým do brány,
 226 3 |             šedivou bradou a trasúcou sa hlavou; inžinier Hluchý,
 227 3 |          privítal pánov a ďakoval, že sa ráčili dostaviť v takom
 228 3 |              veľavýznamný. Pojednávať sa má návrh nášho tu prítomného
 229 3 |          pokračoval richtár, obrátiac sa k inžinierovi, ktorý na
 230 3 |          slávne mestečko naše dalo by sa osvietiť takzvaným elektrickým
 231 3 |       Nedašovciach papiereň, v ktorej sa dorába elektrika… Tu sa
 232 3 |               sa dorába elektrika… Tu sa podáva plán, ako by sme
 233 3 |               túto elektrinu, aby som sa dobre vyslovil, takrečeno
 234 3 |              dlho pokračoval, krútiac sa okolo svetla ako nočný komár.
 235 3 |               tuhým nárazom rozleteli sa dokorán a buchli o stenu.
 236 3 |            spustenú na hrdle. Na čele sa jej perlil pot. Bola to
 237 3 |              ju prvý poznal a uchýlil sa za veľkú kasňu. Notár už—
 238 3 |               o koncept protokolu, že sa mu zlomila. Mestský pokladník,
 239 3 |         porcie, pobehol, ale sklamaný sa vrátil, poznajúc Ježovú,
 240 3 |             na rovné nohy. Statkárovi sa začala ešte väčšmi triasť
 241 3 |           hľadajúc svojho muža.~Dynko sa osmelil a vyšiel spoza kasne.
 242 3 |           spoza kasne. Sám myslel, že sa mu žena zbláznila.~„Tu som.
 243 3 |      zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa ti robí?” zvolal.~Pani majstrová
 244 3 |          tisla ku dverám. Pán majster sa len málinko vzpieral. Išiel
 245 3 |             búrlivého zasadnutia! Len sa mi ešte raz opováž do búrlivého
 246 3 |          búrlivého zasadnutia!”~Notár sa hlasno zasmial. Pochopil,
 247 3 |            Povedal čosi slúžnemu. Ten sa zarehotal a buchol rukou
 248 3 |              rukou o stolík. Apatekár sa už tiež smial. Hubertovi
 249 3 |               až slzy padali. Onedlho sa smialo celé slávne zasadnutie.
 250 3 |            Mnohí šli k oknám a dívali sa, ako pani majstrová šutruje
 251 3 |          svojho manžela, a zachádzali sa od smiechu.~Dlho trvalo,
 252 3 |            prestali slzy cupkať a kým sa pán richtár od smiechu prestal
 253 3 |               do smiechu vypukne a on sa tiež bude musieť smiať.
 254 3 |           bude musieť smiať. Odhodlal sa predsa. ~Vzal zasa písma
 255 4 |          stolíku ešte bez písem, lebo sa len nedávno osadil v mestečku.
 256 4 |          žaloba, aj žena a tá žena by sa menovala Želmíra Silnická.
 257 4 |               žaloba nebola, len keby sa teraz dvere otvorili a prišla
 258 4 |             rozmýšľal pán doktor, keď sa dvere naozaj otvorili.~Do
 259 4 |         kvastľami. Na bruchu kolembal sa na zelených šnúrach cez
 260 4 |            Andrej Škereň,” predstavil sa, „učiteľ na odpočinku. Tunajší
 261 4 |            prišiel.”~„Prosím.”~„Chcem sa so ženou rozsobášiť.”~„Prečo?”~„
 262 4 |                som Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi rokmi.
 263 4 |          kúpil dom. Vysadil sad. Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej
 264 4 |              knižiek. A konečne teším sa dvadsaťpäťročnej dcére Malvínke.
 265 4 |             Pekné dievča. Ale nebudem sa chváliť. Slovom, stačil
 266 4 |           všetko. Ja totižto…”~Škereň sa udrel do pŕs.~„A stačí nám
 267 4 |                Túžim po nich. Azda by sa pri nich mladoženíchom cítil.
 268 4 |          mladoženíchom cítil. Nemôžem sa ich dožiť… Prečo…? Preto,
 269 4 |               uvážiť. Ktorýsi priateľ sa mi vysmial, že sa nemám
 270 4 |             priateľ sa mi vysmial, že sa nemám čo ponosovať na dražobu.”~„
 271 4 |             za štyri bryndze, napiješ sa vody, staneš si ku sporáku
 272 4 |             to je aj pravda.”~Advokát sa usmial. Klient sa zamračil.~„
 273 4 |             Advokát sa usmial. Klient sa zamračil.~„Nie je to do
 274 4 |             počujte, vždy lieta, vrtí sa ako vreteno. Vždy chodí,
 275 4 |            chodí, behá, lezie, štverá sa ako veverica, a práce po
 276 4 |              nie v poriadku. Celé dni sa nepostelie. Periny zostávajú
 277 4 |      dvanástej, ale nestačí, aby sama sa učesala. Kým mi prišije
 278 4 |              Mlčal za chvíľu, škrabúc sa za uchom.~„Za tridsať rokov
 279 4 |             Teraz mi bije do očí, keď sa má dcéra vydávať. Ale počujte
 280 4 |               si. Som fajčiar.”~„Nech sa vám páči.”~Učiteľ vyňal
 281 4 |               izby do stolovej. Musím sa ukázať, lebo by nevedeli,
 282 4 |             jesť. V stolovej, rozumie sa, neprikrytý stolík. Nik
 283 4 |                neprikrytý stolík. Nik sa neukazuje. Chodím, chodím
 284 4 |             Demikát.~No, reku, to som sa ani spytovať nemusel a idem
 285 4 |        tridsiatich rokov. Navykol som sa a dobre… Je to kríž. Ale
 286 4 |              po starostiach. Dávno by sa bola vydala…”~Doktor pokrútil
 287 4 |                ako to vyzerá doma, čo sa na ulici, divadle, bále
 288 4 |             Aj dievčatá na ulici budú sa vám jagať, trblietať ako
 289 4 |               motýle. Každú chcelo by sa vám chytiť, také sú krásne.
 290 4 |         motýlik bol húsenicou a stáva sa pupou. I húsenica, i pupa
 291 4 |              ten krásny motýľ neukáže sa hnusnou húsenicou. A už
 292 4 |       húsenicou. A už sme doma. Čímže sa pytačovi zavďačíte? Dobrou
 293 4 |            bola biela káva. Ľahko som sa vyhovoril.~'Ja už olovrantujem,'
 294 4 |        hovorím.~,Tak zavčasu,‘ čuduje sa.~,To je obyčaj,' vravím
 295 4 |            možno? Nie. Žena varí, ako sa hovorí, knap… Doobedujem.
 296 4 |            kde máš koliečka?‘ spytuje sa mať. ,Teraz aby Zuzka išla
 297 4 |          rokov a mať ju češe… Vraciam sa k hosťovi… Sedí pokorne
 298 4 |           Musíte u nás večerať…‘ Hosť sa teší. O siedmej večer Malvínka
 299 4 |             Malvínka zašvitorí: ,Nech sa páči do jedálne.‘ Prechádzame
 300 4 |              nie je prikrytý a v peci sa nekúri napriek tomu, že
 301 4 |       rozsvietia… Nechodí nik. Všetky sa prepadli… Sviečka dohorieva…
 302 4 |               Sviečka dohorieva… Knôt sa nakláňa a papier, do ktorého
 303 4 |                Utešené svetlo. Hanbím sa, pán doktor, ako pes a idem
 304 4 |          rozzúrený… Nuž, prosím, žena sa háda s dcérou, čo majú dať
 305 4 |             ani chýru. O pol deviatej sa prišla spýtať Malvínka,
 306 4 |      rozkážeme praženicu…? O deviatej sa spýtala, či má byť na masle,
 307 4 |            Môžu byť vajíčka?‘ spytuje sa poznove, akoby moju poznámku
 308 4 |               zase sami. Od vzrušenia sa mi trasie hlas, ale hovorím
 309 4 |               nám nebola zima. V izbe sa totižto ešte vždy nekúri
 310 4 |            vchodí Malvínka. Prichádza sa spýtať, či tie vajíčka majú
 311 4 |               Zuzka: ,Pani veľkomožná sa dajú pýtať, či majú byť
 312 4 |         nevideli. Neprišiel. Prepadol sa ako kameň v potoku, ako
 313 4 |          Malvínkin vydaj. Ale demikát sa neprepadol. Ani žena. Nezmúdrela…
 314 4 |             Odišiel bez večere a viac sa nevrátil…”~Oči mu zasa zaslzili.
 315 4 |           usilovný mladý človek… Tiež sa zaujíma o Malvínku… Sám
 316 4 |              zavolal. Ani neviem, ako sa to stalo. Kibicoval mi pri
 317 4 |           partner, prehrával a hneval sa. Nám to robilo radosť. Okrem
 318 4 |         Zavolal som ho na sobotu. Keď sa mi poklonil na znak súhlasu,
 319 4 |                Dajte mi radu…”~Čurida sa na chvíľku zamyslel.~„Vec
 320 4 |           tomto páde. Povedal som, že sa Činčovičovi hnusí krčmársky
 321 4 |          odíde bez večere, rozsobášim sa. Žena je povinná ctiť si
 322 4 |              nespraví gaštanové pyré, sa ja, Škereň, s ňou rozsobášim.
 323 4 |               Číslice, punkty… Naľaká sa a upečie… Každý sa bojí
 324 4 |             Naľaká sa a upečie… Každý sa bojí súdov ako čert svätenej
 325 4 |            nieto žena… Upečie… Stavím sa. Päťdesiat korún stavím.”~
 326 5 |           DOKTOR~V našom meste usadil sa nový hodinár. Nad malý mriežkový
 327 5 |            obecenstvo nijako nechcelo sa upozorniť krásnou firmou.
 328 5 |             krásnou firmou. Pán Sásik sa odhodlal urobiť v malom
 329 5 |               zápalkovú škatuľku. Ako sa tá dostala do výkladu, nevedno,
 330 5 |             pred výkladom, ale začali sa aj zaujímať o pána majstra.~
 331 5 |       anglicky, a keď vychádzal, vždy sa hodil do dlhého salónového
 332 5 |               nemohol pochopiť. Pánom sa líškal a zďaleka stŕhal
 333 5 |             kde ho nepoznali, vydával sa za stoličného pisára alebo
 334 5 |                Ľudia jemu rovní zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí,
 335 5 |           jemu rovní zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí, chrapúňmi.
 336 5 |               trojnohe. Pánu Sásikovi sa raz veľmi zle povodilo,
 337 5 |            raz veľmi zle povodilo, že sa hanbil za svoju materčinu
 338 5 |             fašiangový bál. Pán Sásik sa spočiatku nijako nevedel
 339 5 |          nijako nevedel rozhodnúť, či sa má na ňom zúčastniť.~Predstavím
 340 5 |             ňom zúčastniť.~Predstavím sa ako hodinár, myslel si,
 341 5 |           hodinár, myslel si, ani pes sa o mňa neobzrie, nieto dámy.
 342 5 |               dr.”.~Pritom prechádzal sa z kúta do kúta a pozeral
 343 5 |              Sneh padal tak, ako komu sa nechce padať. Kolembal,
 344 5 |               Kolembal, vrtel, krútil sa nad zemou. Ošarpané agáty
 345 5 |               Zrkadlo necigáni. Vlasy sa mi blyštia ako deklík na
 346 5 |            bál… Áno. Čo na tom? Vydám sa za doktora a dobre sa zabavím…
 347 5 |           Vydám sa za doktora a dobre sa zabavím… Veď pohyby moje
 348 5 |           ozaj panské. Vidieť, že som sa ako tovariš pohyboval vo
 349 5 |           doniesť, tu napraviť. Často sa stalo, že sa sám gróf pustil
 350 5 |          napraviť. Často sa stalo, že sa sám gróf pustil so mnou
 351 5 |            človeku, medzi akými ľuďmi sa pohyboval…”~Po jeho tvári
 352 5 |                 Po jeho tvári rozlial sa blažený úsmev. Rýchlymi,
 353 5 |                šúchavými krokmi začal sa pohybovať po izbe, rozpomínajúc
 354 5 |       pohybovať po izbe, rozpomínajúc sa na pohyby veľkých pánov.~
 355 5 |             Natiahol rukavičku a vžil sa do postavenia, ako sa šepce
 356 5 |            vžil sa do postavenia, ako sa šepce poklona. Á! Vydarilo
 357 5 |            šepce poklona. Á! Vydarilo sa mu znamenite. Spustil sa
 358 5 |              sa mu znamenite. Spustil sa na ľavú nohu, vystrel krk,
 359 5 |               povetrí prstom a hlboko sa nahol k zemi, ale zašeptať
 360 5 |               peknej slečne. Naklonil sa napravo a pošuchol si kabát
 361 5 |           ľavú nohu rukavičkou, ktorá sa mu hompáľala v ruke.~Proboval
 362 5 |      hompáľala v ruke.~Proboval hodiť sa do fotela, ako to robievajú
 363 5 |              pozorne kabát a tichučko sa pustil na stoličku. Potom
 364 5 |        spravil elegantný skok. Usmial sa tak, aby mu pritom netrčali
 365 5 |              veľké žlté zuby. Prešiel sa, aby mu ruky neviseli. Vydal
 366 5 |          úplne spokojný. Celkom akoby sa bol za grófa narodil a spával
 367 5 |             hodvábnym paplónom…~Vydám sa za doktora a budem sa výborne
 368 5 |           Vydám sa za doktora a budem sa výborne zabávať. Poznať
 369 5 |               najmä slečinky nie.~Tak sa rozhodol a v duchu sa usmieval.~
 370 5 |             Tak sa rozhodol a v duchu sa usmieval.~Pomaly sa zmrkalo.
 371 5 |             duchu sa usmieval.~Pomaly sa zmrkalo. Ani sneh už nerobil
 372 5 |            všetko nedbal. Pripravoval sa na bál a úsmev radosti neschádzal
 373 5 |              Je po zábave. Celé mesto sa smeje nad doktorom Sásikom,
 374 5 |               ulice. Prečo?~Na zábave sa dlho okúňal ísť ku slečnám.~
 375 5 |       potrhávajúc frak. Tanečnice len sa tak hemžili. Jedna krajšia
 376 5 |            druhej. Pokukávali, smiali sa, šermujúc vejármi.~Odrazu
 377 5 |        vejármi.~Odrazu pánu doktorovi sa ziskrilo v očiach. Hmla
 378 5 |         topánky, vážnym krokom vracal sa do dvorany.~Krása, krása,
 379 5 |           krása, myslel si a pohrával sa s guľkou retiazky, ktorá
 380 5 |            visela spod fraku.~Nemohol sa dlhšie zdržať. Pobehol k
 381 5 |               vždy poplietol. Obrátil sa raz—dva a zastal, hľadajúc
 382 5 |         sexšrit, pán doktor?” spýtala sa slečna. „To je ľahšie.”~„
 383 5 |                Áno, sexšrit,” zajakal sa doktor.~Pán doktor nemal
 384 5 |            ani tak, ani tak.~Pavlínka sa naľakala ťarbavého tanečníka
 385 5 |               mi nejde tanec? Veď som sa učil vo Viedni. Ale tak
 386 5 |               je čosi dešperátne. Ako sa ho zbaviť, aby nemuseli
 387 5 |              príde, a košíky rozdávať sa podľa našich mravov nesvedčí.
 388 5 |         hodinár,” povedal ktosi. „Tak sa vám predstavil? Nehanebník
 389 5 |               si pán Sásik, obzerajúc sa hrdo dookola. Videl, že
 390 5 |              dookola. Videl, že každý sa nad ním usmieva, ba i Viera.
 391 5 |        triasol ňou. Radosť bola dívať sa. On sám sa kochal najväčšmi
 392 5 |          Radosť bola dívať sa. On sám sa kochal najväčšmi vo svojom
 393 5 |         povedzte, že neviem…~Po tanci sa chcel hodiť do fotela vedľa
 394 5 |         krídlo nedajbože nájsť. Potom sa začal vrtieť ako pes za
 395 5 |          Vieru celý skonfundovaný. Tá sa už nevedela zdržať a vypukla
 396 5 |    aristokratizmu v hlasný smiech, až sa musela prikrčiť, tak ju
 397 5 |               zunel dvoranou a chytal sa okolitých dám a pánov. Konečne
 398 5 |               a pánov. Konečne smialo sa všetko. Ešte aj pikolo z
 399 5 |            jachtal pán doktor, vrtiac sa ešte stále okolo seba samého.~
 400 5 |             zbavený utekal domov. Ani sa nevrátil. Kto by sa opovážil
 401 5 |               Ani sa nevrátil. Kto by sa opovážil po takej hanbe
 402 5 |        opovážil po takej hanbe vrátiť sa na bál a tancovať? Vec nemožná…~
 403 6 |                MOJA DOMÁCA PANI~Stalo sa to so mnou pred rokom. Prišiel
 404 6 |         odišli na majáles. Zobral som sa i ja za nimi. Konečne, som
 405 6 |                Nuž, na majálese našli sa pri víne veselí ľudia. Zapil
 406 6 |              Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo sa, zaspieval
 407 6 |              a zaveselil sa. Spievalo sa, zaspieval som si i ja.
 408 6 |            Cigán zahral. Roztancovali sa všetci. Pustil som sa do
 409 6 |    Roztancovali sa všetci. Pustil som sa do tanca. Nevyberám ako
 410 6 |             utešenými očami. Zaslepia sa a nevidia ostatných. Idú
 411 6 |           zabudnú na ostatných. Druhí sa vláčia zrovna za hubami,
 412 6 |           Bolo naozaj veselo. Ani som sa nenazdal, že som taký vážený.
 413 6 |                ale vyskočili, keď som sa uklonil. ~Slečne Malvínke
 414 6 |                áno!”~Slečne Žofii som sa len uklonil. Porozumela
 415 6 |            uklonil. Porozumela a hneď sa zavesila na moje rameno.
 416 6 |             učiteľa…”~„V čom?” pýtala sa.~„V tanci.”~„Prečo?”~„Tak
 417 6 |             Ale nevravte,” a zasmiala sa.~Porovnanie sa mi podarilo,
 418 6 |               zasmiala sa.~Porovnanie sa mi podarilo, dumal som.~
 419 6 |           plakat.~Áno. Rozveselil som sa, cítil som sa slobodnejší.
 420 6 |          Rozveselil som sa, cítil som sa slobodnejší. Zdalo sa mi,
 421 6 |             som sa slobodnejší. Zdalo sa mi, že celkom voľne kráčam
 422 6 |             ako keď vietor duje a raž sa vlní — taký krok. Viedenský
 423 6 |           popri tom. Utešená. A notár sa predsa len rozumie. Bol
 424 6 |               Ani som nezaprosil, ani sa nepoklonil pred ňou. Jednoducho
 425 6 |               som zastal. Zadíval som sa na ňu a — šla. Bol čardáš
 426 6 |            peštiansky — pekne. Ničoho sa netýkam, len sa trasiem
 427 6 |                Ničoho sa netýkam, len sa trasiem a šúcham nohami.
 428 6 |             tak romanticky.~Aspoň mne sa tak videlo. Srdce vo mne
 429 6 |          Slečna Ela šepce, nezachmúri sa, ale šepce. Taká krásna
 430 6 |               čoraz príjemnejší. Mrak sa pomaly spúšťal, akoby prichádzal
 431 6 |      prichádzal z hôr. Jedle a krovia sa spájali jedno s druhým.
 432 6 |               jedno s druhým. Chodník sa tratil hore k studničke.
 433 6 |          ktorých treba hýbať a krútiť sa, ale aj akýsi prúd, čo vniká
 434 6 |          podvečer na majálese!~Ja som sa zrovna nevmestil do kože.
 435 6 |            tvor na svete?” spýtal som sa jej.~„Ako myslíte? Na tejto
 436 6 |             Medzi ľuďmi?” a zamyslela sa.~„Netrápte sa. Poviem vám:
 437 6 |               zamyslela sa.~„Netrápte sa. Poviem vám: žena.”~„Ako?”~
 438 6 |               i pocítil lásku. Videlo sa mi, že jej malá tvár s nevinnými
 439 6 |            najvzácnejšia. Že zaujímať sa budem o ňu vždy, nie na
 440 6 |        šťastie i nešťastie. Díval som sa na vás, pozoroval…”~„Ale,
 441 6 |        vypočuť. Dobre. Obanuješ. Však sa ty budeš trápiť a číhať
 442 6 |             ťa rád.~Spotený chcel som sa ochladiť a prechádzal som
 443 6 |               a pošla ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam do tanca.~„
 444 6 |             ale i ja ustanem a spotím sa.~Pozrel som na svoju susedku.
 445 6 |              na svoju susedku. Chcelo sa mi hovoriť. Odrazu som sa
 446 6 |             sa mi hovoriť. Odrazu som sa zarazil. Veď je to domáca
 447 6 |         zamočil, žmýkať a nie utierať sa ňou, hlboko som sa poklonil
 448 6 |            utierať sa ňou, hlboko som sa poklonil pred domácou slečnou.~
 449 6 |             som pocítil v duši, ktorý sa premenil na zlobu. Tieto
 450 6 |              ešte desať ráz. Veselosť sa mi vrátila a šťastlivo som
 451 6 |             Melanka napríklad zaujíma sa — o mňa. Kamaráti ma iste
 452 6 |          Privrel som mihalnice.~„Nech sa páči, tu je káva,” začul
 453 6 |              nové, Zuzka?” spýtal som sa jej uveličený sám nad sebou. „
 454 6 |               ma to mrzelo, ale i tak sa mi chcelo spať. Ľahol som
 455 6 |             spať. Ľahol som si. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou.
 456 6 |               V izbe ho nebolo. Musím sa zajtra spýtať Zuzky.~Ráno
 457 6 |         rožtek a tri cukríky.~„Ale čo sa vám robí?” vykríkol som
 458 6 |       Nerozumel som. Zuzka vyšla a už sa neukázala. Kávu som nechal
 459 6 |          Zimnej krajinky a lovca, ako sa odporúča od svojej manželky
 460 6 |               trefne odpovedať. Nerád sa vadím. Ale predsa musím
 461 6 |             povedať. Aspoň pred sebou sa ospravedlniť. Umienil som
 462 6 |              budem čušať. Počkám, ako sa to skončí. Veď všetko nemôže
 463 6 |              pod môj oblok…”~„Nebojte sa nič, len rapkajte!” začul
 464 6 |         huňaté prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a zacengal na Zuzku.
 465 6 |               Nikto neprišiel. Chcelo sa mi lámať a drúzgať, ale
 466 6 |              lámať a drúzgať, ale som sa utíšil. Asi o dve hodiny,
 467 6 |              prosím ťa, povedz mi, čo sa to tu robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„
 468 6 |              čo sa to tu robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„Ale prečo?”~„
 469 7 |                Skutočnosť)~Licitovalo sa.~„Roľa Cimenná,” vykríkol
 470 7 |               Počkať, počkať,” ozvalo sa pár hlasov odo dvier.~„Dufek
 471 7 |               Vádium zložte,” obrátil sa richtár k Dufekovi, nízkemu
 472 7 |             ňom mal peniaze, a spýtal sa: „Koľko?”~„Sto korún,” povedal
 473 7 |             mrdol plecami, narovnajúc sa.~„Nemáte, richtárko?” šepol.~„
 474 7 |            týmto, chcejúc označiť, že sa čas míňa.~„Licitujete, či
 475 7 |           Licitujete, či nie?” spýtal sa exekútor Dufeka.~„Áno, licitujem.”~„
 476 7 |       licitáciou, aby dal pozor, žeby sa nejaká faloš nestala. Licitácia
 477 7 |             tuším, ani nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba a čo
 478 7 |                čo treba a čo nie. Tak sa dostala aj cirkevná osoba
 479 7 |         upokojil ho farár, usmievajúc sa na exekútora, „však, blahorodý
 480 7 |         rapavý.~„Je to zákon?” spýtal sa nedôverčivo farár.~„Zákon,”
 481 7 |             kravu a donesiem…”~Nijako sa mu nechcelo upustiť od role
 482 7 |               ráno zabubnovali… Aj by sa splnilo, čo Lovásikovi predpovedal,
 483 7 |         predvčerom, aby ho… Lenže ten sa nenechá bez peňazí… Iste
 484 7 |               pero do atramentu, zasa sa ním rozkrútil nad papierom.~„
 485 7 |         poďakovaním a upokojil ho, že sa môže počkať. Aj rapavý zvolil,
 486 7 |          dýchať.~„A po licitácii nech sa páči pánom na malý fruštik,”
 487 7 |                 vravel farár, chcejúc sa ukázať vďačný, že čakajú. „
 488 7 |           vínečko pitné, neškodné. Dá sa pri ňom pozhovárať.” Poklopkajúc
 489 7 |             lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas začkalo. Druhý, vystierajúc
 490 7 |        prešiel od suda k oknu a díval sa na cestu, majúc nohy položené
 491 7 |               potom dookola, zastavil sa pohľadom na farárovej tvári,
 492 7 |               Otcu, materi.”~Aj farár sa nahol ponad exekútorov chrbát
 493 7 |            pece a podišli k oknu, aby sa presvedčili, čo je asi tá
 494 7 |              fajta. Celý majetok. Keď sa otelí, dá denne dvanásť,
 495 7 |              Že nie peniaze?” zasmial sa richtár posmešne. Zdalo
 496 7 |               richtár posmešne. Zdalo sa mu, že Dufekovi vlastne
 497 7 |           nohou ako v tanci a otočiac sa, zavolal: „Že nie!” Druhý,
 498 7 |          dobrá, môžete uveriť. Vyznám sa v lichve.”~Malobrežania
 499 7 |               práva, mysleli si. Krik sa vzmáhal a ostrel. Začali
 500 7 |           rukami a ich pohyby stávali sa prudké a rýchle. Exekútor