Part

  1 1 |        uškrnul.~Pol dediny aby sa ti podpísalo, pokračoval v
  2 1 |         Čakáš aj hodinu. Nakoniec ti zvestujú: „Slabé. Ešte jedného
  3 1 |      jedného žíranta…” Nepohľadia ti do očí, či ich máš poctivé,
  4 1 |      potrebovať vždy myslieť: tam ti schádza dlžoba, tam si schádza
  5 2 |         spolu slnečné kúpele, aby ti nebolo samému smutno. Priberieme
  6 2 |         čo sa nehýbeš? Rozkazujem ti, marš!”~Sluha sa nehýbal.
  7 3 |           Tu som. Čo chceš? Čo sa ti robí?” zvolal.~Pani majstrová
  8 3 |          Hybaj, ty trubiroh…! Veď ti ja dám… Počkaj! Ty ozembuch!
  9 3 |          búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia!
 10 3 |       majstra a len kričala: „Dám ti ja búrlivého zasadnutia!
 11 6 |           ja nedokončím. Nepoviem ti viac, že ťa rád.~Spotený
 12 7 |    zaprosil licitujúci.~„Ale, veď ti to pán exekútor zverí,”
 13 7 |       licitácii aj tak kúpi… A tu ti tak odrazu príde licitácia.
 14 8 |           miesto teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach roztrhla,
 15 9 |      niekedy skákali do reči.~„Dá ti prepísať Krídlatú,” vravela
 16 9 |           pokračovala Uľa. „Akoby ti pečený holub padol do huby.
 17 9 |        rokov. Tá dopatrí a pomôže ti vo všetkom.”~„No už tá Krídlatá
 18 9 |          mať nielen Krídlatú, ale ti dá pán Becko sto zlatých,
 19 9 |   šparkasy, ak sľúbiš… Šťastie sa ti usmieva… Neodháňaj ho! Uletí
 20 11|            že mu vypovedali. A tu ti príde odrazu batalión vojska.
 21 11|             zasmial sa. „Slnce sa ti smeje, všetko vonia, ale
 22 11|         Bol to utešený rad. Srdce ti pišťalo.~O slúžkach ani
 23 11|        tam i podsudca a chcelo sa ti zaimponovať.~„Fľašu šampanského!”
 24 11|         nevládali. Hehehe… Ako by ti neimponoval taký oficier?
 25 11|         včaššie do úradu. V úrade ti je fádne, pero sa ti nechce
 26 11|        úrade ti je fádne, pero sa ti nechce chytiť do ruky. Veď
 27 11|     ukázalo, čo je oficier. Teplo ti je a chceš sa ochladiť vejárom,
 28 11|           sa ochladiť vejárom, už ti ho oficier berie z ruky
 29 11|        ísť popri tebe. Obrátia sa ti tvárou a chrbtom idú, a
 30 11|             Prečo?”~„Ale…”~„Čo sa ti stalo?”~No nečakajúc na
 31 12|           dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá
 32 12|   zastavovali a tiekli ďalej.~„Čo ti je, dievča?”~„Čo je, Elenka?”~„
 33 12|           Postavenie, rang. Čo sa ti robí?”~„Nechcem,” protestovalo
 34 13|         Bumst!”~„Počúvaj, dokážem ti to.”~Boli by sme sa zas
 35 13|             protestovala.~„Pripiť ti na zdravie.”~„Netreba.”~„
 36 13|              A keď nie?”~„Zdrapím ti masku.”~„To o tebe neverím.”~„
 37 13|              Tak povedz!”~„Poviem ti.”~„Prosím ťa,” obrátila
 38 13|          ťa odprevadil?”~„Nech sa ti páči.”~Obliekol som sa.
 39 14|           Zrkadlá…~Ale nemožno sa ti celkom poobzerať. Traja
 40 14|           celkom poobzerať. Traja ti zavolajú: „Služobník, pane!
 41 14|         Idú rovno k tebe. Stŕhajú ti zvrchník, vezmú paličku,
 42 14|         Pozrieš si i na vestu, či ti nevisí dupľovaná retiazka
 43 14|          už taká obsluha. Stopuje ti na tvári, kam si chceš sadnúť,
 44 14|         si chceš sadnúť, a zaiste ti servítkou opráši miesto.
 45 14|        piva. Zasa poklona. Donesú ti ho. Poklona. Dopiješ. Prichádza
 46 14|           ešte poháriček. Chce sa ti, povedzme, trochu čítať.
 47 14|     gombičku pritlačil: odrazu sa ti zjaví posluha. Ty len povieš
 48 14|         Nemožno sa udržať… A vždy ti je príjemne, sladko okolo
 49 14|          a radšej zostane. Lepšie ti je u Javora ako doma.~Zostáva
 50 14|        inštrument v sebe. Ozve sa ti v ňom spev, prenesie sa
 51 14|     krásny je svet. Jarček zdá sa ti Dunajom. Močarinka Blatnom.
 52 14|  vzbudenej dôvere. Srdce, duša sa ti otvára a ty letíš do nich
 53 14|          by mali byť všade. Každý ti je priateľom. Nikto nemá
 54 14|           všetkých. Všetko zdá sa ti malicherné, len tí ľudia
 55 14| malicherné, len tí ľudia okolo sú ti všetkým a len tá pieseň
 56 14|       tiahnu tvojou mysľou. Prídu ti na um zamilované ženské
 57 14|  prechádzať. Vidíš ju… A srdce sa ti plní radosťou. Radosť je
 58 14|        nevedela, kam chodím, a tu ti odrazu začne vyčitovať…”~„
 59 14|        Komu?”~„Žene.”~„Ale, čo sa ti robí?!”~„No a kto? Ty si
 60 15|        Dym. Oči ťa štípu. I nudne ti je, a predsa sedíš a sedíš.
 61 15|           slobodný. Urobíš, čo sa ti páči. Si smädný — ideš do
 62 15|        smädný — ideš do krčmy. Ak ti je dobre — posedíš si. A
 63 15|           Tichučko, príjemne tečú ti chvíle. Má svoje kráľovstvo
 64 17|  vypovedať. Cítim, že habkám.~„To ti ja neviem.”~„A tvoja slečna
 65 18|           cicicíc!”~„V kuchyni sú ti mačičky,” preriekol Vlado
 66 18|           niekoho uraziť.~„Tam sa ti bavkajú. Choď!” doložil
 67 18|        piana, dumal, rozplynie sa ti myseľ, myšlienky, čo máš
 68 18|           opätovne na nite. Akože ti pôjde veda do hlavy? Pomohli
 69 19|      čudný je človek. Zdalo by sa ti, že len to spomíname, čo
 70 21|       vtedy a rozveselil sa. Keby ti tak mohol povedať, že ťa
 71 21|           zradenie sa. Povedal by ti všetko. Lenže ty čušíš.
 72 21|            Preto ho miluješ, lebo ti povedal, že ťa miluje. Drží
 73 21|       Drží ťa pod pazuchou. Tisne ti rameno. Vraví. Keby ti nebol
 74 21|      Tisne ti rameno. Vraví. Keby ti nebol nikdy povedal, že
 75 22|            veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky som zdvihol
 76 23|           Chujavica veľká. Vietor ti schytáva čiapku. Načim ju
 77 23|    Zakričíš „ašura, mašura!” — už ti pribehne. Dobré zvieratko.
 78 23|     roztrpčenia.~Sám ten čas leje ti akúsi melanchóliu do duše.
 79 23|   melanchóliu do duše. Tak smutno ti je, že by si ušiel niekam
 80 23|        kvitnú stromy. A prichádza ti spomienka na leto, teplá,
 81 23|        sladká spomienka, a smutno ti je, smutno.~Šiel som zasa
 82 24|           Neurčitej farby. Raz sa ti zdajú pivóniové, raz málinko
 83 24|       veselú, veľmi veselú… Teraz ti práve nepríde na um, hľa!
 84 24|           je pri nej a namanie sa ti v najkrajších minútkach.
 85 24|           tají, čo sa bojí? Vidím ti na očiach, že ma máš rada,
 86 24|           máš rada, v každej vete ti to znie, a ty utekáš, hoci
 87 25|     riešil som o chvíľu. „Páči sa ti?”~„Mne sa páči… Taká ušľachtilosť
 88 25|      slovíčku… Braček, povedal by ti niečo, keby si ma neprezradil…
 89 26|          Ak ich nenájdeš, z platu ti stiahnem.”~Pani Žibrienková
 90 26|         znamenitá.~„Nože, nech sa ti páči,” vravel polesný Tuliakovi
 91 26|         medzi večerou, „nechže sa ti páči z tohto kapúna, ale
 92 26|        rozlial blažený úsmev, „to ti ďakujem, počkám na ňu. Brat
 93 26|        vybubnujem, psohlavec. Kto ti to kázal…? Ty starý brav…
 94 28|        pani Rafiková láska: „A čo ti nechutí, že tak ticho ješ.
 95 28|            že ty cengáš. Donesiem ti mažiarik s tĺčikom alebo
 96 28|        ona do neho:~„Rada som, že ti chutí, mliazgaš, vidíš,
 97 28|    Neutrie si stoličku. Pri obede ti musím zaviazať plachtu okolo
 98 28|        nezababralo. A ty? I kúpim ti — chvalabohu, máš z jedno
 99 28|     nedovolila utierať prach.~„To ti ešte chýba. Najlepšie, dones
100 28|           Poslal si ju niekde, či ti vravela, že ide preč?”~Rafiková
101 28|          milá, dobre spi,~nech sa ti snívajú pekné sny!~Pesnička