Part

  1 1 |          zlatých nemôžu požičať.~Teraz je už všetkému koniec, myslel
  2 1 |  rozhodol nestarať sa o nič, tak teraz odrazu zasa prišiel na to,
  3 1 |         tých roliach natrápil, a teraz by ich mal popustiť. Medzi
  4 1 |           nohu mi zlomilo. Čo si teraz počnem? Ktože vás vyživí,
  5 1 |            Verona moja, čo si ty teraz počneš samotná?”~Pán v čiernej
  6 1 |    zhodiac čapicu a utierajúc si teraz už lysinu, ktorá sa mu v
  7 1 |       mladší.~„K nemu sme šli.”~„Teraz ste vy jeho dlžníkom.”~„
  8 2 |         po kolená, mláky. Pozri, teraz je ako dlaň… A tieto buky.
  9 2 |        aj nie chýrni umelci, ale teraz ten a druhý raz ten. Niekedy
 10 3 |           keď sa ho pýtali. A aj teraz. Či nie on jediný je smelý
 11 4 |       žaloba nebola, len keby sa teraz dvere otvorili a prišla
 12 4 |     uchom.~„Za tridsať rokov iba teraz badáte,” podotkol doktor.~„
 13 4 |       badáte,” podotkol doktor.~„Teraz mi bije do očí, keď sa má
 14 4 |         na to, prečo mi je to až teraz neznesiteľné… Dovoľte mi
 15 4 |      koliečka?‘ spytuje sa mať. ,Teraz aby Zuzka išla kupovať koliečka.
 16 4 |    Hovoril: ,Adut, pán profesor. Teraz s týmto ,pán profesor‘!
 17 5 |       najväčšmi vo svojom tanci… Teraz povedzte, že neviem…~Po
 18 6 |     chcel sem sadnúť… O minútku. Teraz mi srdce veľmi bije.”~Sadla
 19 7 |          ukázal, čo bude orať. A teraz ľa… Nepustím, nepustím…~„
 20 7 |         tak,” ozval sa richtár, „teraz ide na všetko štempeľ.”~
 21 8 |       nechcú, čert aby ich vzal… Teraz už viem… To preto bola taká
 22 9 |          aby šli. Aj sa pobrali, teraz už celkom rozpaprčení.~Zuzka
 23 11|      nedeľu, či v robotný deň. A teraz, ľaľa: nohavice čierne,
 24 11|       veď on nechodí do krčmy, a teraz rovno ta mieri. Tam je aj
 25 11|       klinčeku, že ju on miluje. Teraz išli jedna druhú poohlasovať
 26 11|     Cítim diaľku medzi nami.”~„I teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~A dotkla
 27 11|      nami.”~„I teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~A dotkla sa svojím plecom
 28 11|          podsudcom a Olinkou.~„I teraz?” spýtala sa ešte raz.~„
 29 11|          i čo si nikdy necítil.~„Teraz nevieme, kto je šelma,”
 30 12| zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa smejete, lebo ste hneď
 31 12|         a som otrok. Nuž a či sa teraz vôbec vydávajú alebo ženia
 32 12|      Poviem. Vás som mal rád. Aj teraz. Aj potom.”~Zatíchol. Nemohla
 33 13|        Videl, že ma vyznačuje, a teraz všetko špatné váľa na mňa.
 34 13|         pravda. Skočil som.~„Ale teraz sa mi ukážeš, kto si.”~„
 35 14|        odrazu začne vyčitovať…”~„Teraz mi prichodí na um,” zahovoril
 36 14|      javorovského hostinca.~„Kam teraz chodíte?” spýtal sa Táravý.~„
 37 14|          piť.”~„Či by bolo dobre teraz zájsť k Javorovi.”~„A šiel
 38 14|      Javorovi.”~„A šiel by si?”~„Teraz nie.”~„Prečo?”~„Pozri hore.”~
 39 15|      bude zima. Neporiadok. Keby teraz v tamtej krčme svietili,
 40 15|   bastardi sme. Čo ja potrebujem teraz koňak? A iste ho robia,
 41 15|       vizitu čakajú.”~„Nevrav!”~„Teraz som tam bol. Ale ty sa neblázni.
 42 15|         Strach. Aký je to život. Teraz zasa hybaj kilometer v tej
 43 16|           na roky etc., etc. — a teraz… Napokon vytrháva ho z tejto
 44 16|     kamarátmi.~Študent Krkavec — teraz profesor filozofie — ráčili
 45 17| rozčúlenie vtedy, myslel som si, teraz mi to do očí hovorí. Aká
 46 17|       odoprel. Rozlúčili sme sa.~Teraz teda boj, dumal som, idúc
 47 17|         mi prišlo na um, keby ma teraz niekto pozoroval. Obrátil
 48 17|        myslel som si, načo sú už teraz nežné city, láska… koniec.~„
 49 17|      hnusný smiech triumfu. A aj teraz po piatich rokoch krv sa
 50 18|          pán advokát býva. Práve teraz som sa pýtal. Vravia, tu
 51 18|       bola prvá hotová s jedlom. Teraz si na to dala pozor, lebo
 52 18|        brala koštiaľ a mĺzla ho. Teraz jedla všetko nožíkom a vidličkou,
 53 18|          ju k uchu, ako cvendží. Teraz ani neštrkla. Hľadela na
 54 18|         ticho, ale spurne.~„No a teraz pôjdeme pozrieť, ak chcete,
 55 18|         každej sa prihovárala. I teraz podišla k nim, ale zastavil
 56 18|         nie, neskoršie. Keby som teraz vošla, zbadal by, že som
 57 21|          mu na um, že jeho láska teraz tak sa zalomila ako tá palica.
 58 21|          veruže neurobil pre ňu. Teraz najmä nie. Aby triumfovala!
 59 21|       pozrela na mňa tak, ako sa teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa
 60 21|  nevyvinie sa.” Ale prečo jej ja teraz nemôžem povedať, že ju rád,
 61 21|          pre ňu. Bola by prišla. Teraz sa vydáva a mne posiela
 62 21|         myslel si. Ešte nie. Ani teraz ešte nie, pomyslel si po
 63 22|         ma to prekvapilo, tak ma teraz prekvapilo, že sa ten istý
 64 23|         mesiacmi som sa oženil a teraz som v blázinci. Vy neveríte,
 65 23|           cipušky…” počujem ešte teraz. Pominulo sa a viac sa nevráti.~
 66 23|      začudoval som sa.~„No, áno. Teraz sú síce drahé, ale aspoň
 67 23|   zahrdúsiť; ona je príčinou, že teraz tu sedím. Neurobil som to.
 68 23|          Pri večeri, musím aspoň teraz uznať, žena mi trochu chýbala,
 69 24|       začervenal aj ja. Čo si tí teraz pomyslia? bleslo mi hlavou.
 70 24|     Nejakú veselú, veľmi veselú… Teraz ti práve nepríde na um,
 71 24|        kameň. Dobrá príležitosť. Teraz prejdem na druhý koniec.
 72 24|         Ona sa tiež uklonila.~„A teraz vás nepustím,” povedala „
 73 24|     pomere, o tajných sľuboch, a teraz odrazu jej to poviem. Najlepšie
 74 24|       tam, kým nezabudnú všetci. Teraz mi každý vraví Elena, Elena —
 75 24|      kytku videl na jej prsiach. Teraz mi je to skoro smiešne.
 76 24|    prišla s klobúkom ku mne. Len teraz mi prišlo na um, že ja som
 77 24|       hanblivá. Len áno a nie, a teraz sa neprestáva smiať. Vždy
 78 24|     Musím jej to ukázať — musím. Teraz ma hatí pri každom kroku.
 79 24|         bolo okolo srdca. Ešte i teraz ho rád vidím. Ach, a tie
 80 24|         Ak neprídete, poďte ešte teraz trošičku.”~„Vyjdem.”~„No,
 81 24|         No, aspoň dvadsať krokov teraz.”~„Nie. Zbohom!”~Podal som
 82 24|          ich domom som poznal. I teraz viem, aký je každý z nich.
 83 24|      Možno sa mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná Elena s
 84 24|          povedať všetko… Keby sa teraz tak nahol ku jej tvári.
 85 24|       ticho a vrátil sa ku peci. Teraz je koniec všetkému, myslel
 86 25|        koketiek… Zbadal niečo? a teraz závidí.~„Daj jej pokoj,”
 87 27|      pred sebou len seba samú. I teraz, keď ste pred seba pozerali,
 88 27|       som si k nej stoličku.~„Vy teraz trestať chcete, slečna.
 89 27|         necíti. Čo to robí? Je i teraz chladná a takto blízko.
 90 27|       Keby len troška rada mala, teraz by bola teplejšia… Bože
 91 27|        ma nemiluje. Ja by jej to teraz naozaj neveril. Tak odrazu
 92 28|    filigránska. Celkom taká, ako teraz kreslia na všetky knihy
 93 28|          sa. Pristane znamenite. Teraz ako v profile? To tak ľahko
 94 28|  navštíviť ešte dnes večer. Hneď teraz.~Málo chýbalo, že sa nepobrala.
 95 28|     Nikdy nič nevie povedať. Ani teraz. „Ja by som bola pozrela
 96 28|     Strašná osoba táto Vrabcová. Teraz nemôžem navštíviť pani Malinovú;
 97 28|  nechoďte ešte, ale poseďte si.‘ Teraz musím čakať do zajtrajška.
 98 28| odpočinok. Zaslúži si ho. Tak. A teraz pozrime, čo sa s tou Malinovou
 99 28|     sedel ako poslušné decko.~„A teraz z tej polievočky. Nože ponúkni,
100 28|    Odpustíte však, že prichádzam teraz.”~Sadli si obďaleč pece.
101 28|        Ach, Milka, Milka! Ako sa teraz ukážem na svet. Ako ja pôjdem