Part

 1 3 |        stával pred svojou tučnou pani majstrovou Zuzanou, rodenou
 2 3 |          jej perlil pot. Bola to pani majstrová Zuzana Ježo, rodená
 3 3 |          je môj Dynko?” vykríkla pani majstrová, fučiac ako kováčske
 4 3 |          Čo sa ti robí?” zvolal.~Pani majstrová ako tigrica skočila
 5 3 |       ale, stryná!” volal ktosi.~Pani majstrová nevidela a nepočula.
 6 3 |         k oknám a dívali sa, ako pani majstrová šutruje cez rínok
 7 4 |       prišla by ho volať na obed pani doktorka Želmíra Čuridová,
 8 4 |       dožiť… Prečo…? Preto, lebo pani učiteľka nestačí. Nestačí
 9 4 |     skúposti. Nie. Len preto, že pani učiteľka nestačí. A počujte,
10 4 |          čakáme…~Vchádza Zuzka: ,Pani veľkomožná sa dajú pýtať,
11 5 |         do reči, alebo osvietená pani. To hneď vidieť na človeku,
12 6 |                      MOJA DOMÁCA PANI~Stalo sa to so mnou pred
13 6 |         nej, to je matka! Domáca pani… Aká negalantnosť! Kdeže
14 6 |       sladkú kávu!”~„Ja nie, ale pani…”~„Čuš! Kde je lampa?”~„
15 6 |         Ja…”~„Kde je vankúšik?”~„Pani…”~„Čo si mi topánky neočistila?
16 6 |      kuchyni urob, nie tu.”~„Ale pani povedali, aby si sami…”~
17 6 |          kuchyne.~To zasa domáca pani nastrojila. Ale, preboha,
18 6 |          mi, čo sa to tu robí?”~„Pani sa hnevajú.”~„Ale prečo?”~„
19 6 |             Povedz, prosím ťa.”~„Pani mi zabránili.”~„Tu máš korunu.”~
20 9 |        Tá panie učí na poriadok.~Pani kníhkupcová je aj spokojná
21 9 |     odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~Pani sa tešila. Zuzka vo svojom
22 9 |          vyslúži, aj má čo jesť. Pani dobrá. Nie skúpa. Nevydelí
23 9 |    plecom mrdla: „Nuž nepôjdem.”~Pani Mirzáková, keď sa o týchto
24 11|      strakatým perom. Elegantná. Pani advokátka sa zasa česala
25 11|  hodvábnu spodnú sukňu a lorňon. Pani inžinierka svoj dlhý elegantný
26 11|        Podsudcova slúžka ukradla pani podsudcovej parfum a ešte
27 11|          kedy?~O tom sa dopočula pani doktorka.~„Ešte čo!” podotkla
28 11|       isté povedala a myslela si pani sudcová. To isté všetky
29 11| ligotanie, na tvári úsmev. Pekná pani. Elegantná svetložltá hodvábna
30 11|          sudcovej a šeptal čosi.~Pani sudcová sa zasmiala.~Zasa
31 11|        podsudca sa zasa uklonil, pani sudcová vstala a ples bol
32 13|        dievča! Aj to vie! Nie je pani obuvníková? Ale veď tá ma
33 14|        sme hroznú zvesť, že jeho pani prišla a že hľadajú i s
34 14|          ukázal hlavou hore.~„Tá pani?”~„Tá.”~„Tvoja žena?”~„Ona.
35 14|      každý deň tri razy.”~„Tvoja pani?” spýtal som sa ešte raz.~„
36 19|           u rechtora o farárovi.~Pani rechtorka bola mohutná pani
37 19|      Pani rechtorka bola mohutná pani s prísnou, zamračenou tvárou,
38 19|         povedzme, jablká oberať. Pani rechtorka sa už aj vybrala
39 19|      ženy maliny. Dávali lacno a pani rechtorka už i zjednala
40 19|           riešil odmerane.~Darmo pani rechtorka vychvaľovala,
41 19|      Kričí, len umrieť a umrieť… Pani rechtorka, čo mala robiť,
42 19|   naradovaná zasa len prebehla k pani učiteľke, že sa pán farár
43 26|         zbadala suseda od prava, pani polesná, pani veľkomožná
44 26|          od prava, pani polesná, pani veľkomožná Edita Žibrienková.~
45 26|       Kanva štrngala jej v ruke.~Pani polesná rozhodne cítila,
46 26|     Všetko podozrivé, myslela si pani Žibrienková. Ale akože na
47 26|          odrazu celkom nahnevaná pani polesná.~Dievča sa pustilo
48 26|      plaču.~„Negavč!” okríkla ho pani. „Hajde! Marš! Na nič nedáš
49 26|  nenájdeš, z platu ti stiahnem.”~Pani Žibrienková chytila ťažidlo
50 26|        nepretrúc, vyvalil ich na pani polesnú.~„Čo sa robí,” zavolal
51 26|          keď už u susedov spali, pani polesná aj so slúžkou šli
52 26|        sa preškriabalo cez plot. Pani jej podala lampáš. Dlho
53 26|    Prasacina, prasacina…”~Domáca pani sa začervenala a zmiatla.~„
54 28|                                  PANI RAFIKOVÁ (novela)~Boli ste
55 28|           Nie? Nuž tak nepoznáte pani Rafikovú. Ach, to vám je
56 28|       aby som vám ju predstavil.~Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová
57 28|            Ľaľa, veď je to akási pani!”~A tu zbadáte i elegantnú
58 28|          ostrm ďateliny.~Toto je pani Rafiková. Lenže keď povieme „
59 28|     Rafiková. Lenže keď povieme „pani Rafiková”, nevieme ešte
60 28|     nestalo, povieme hneď, že je pani Rafiková roztomilá polovička
61 28|          cukríky do šálky a hľa, pani sudcovej sa to máli: „Nože
62 28|     štrngá pritom lyžicou, už ho pani Rafiková láska: „A čo ti
63 28|    najvrelšie milovanú dcérku sa pani Rafiková veľmi stará.~Drží
64 28|        to vyjde?” bedákala neraz pani podsudcová.~Ak fľak nevyšiel,
65 28|       pán, ona by sa hanbila.”~A pani podsudcová by sama skapala
66 28|      pozerá do zrkadla.~Tu vošla pani Rafiková. Bola celá červená
67 28|       najprv ku Vrabcovej.~„Doma pani Vrabcová?” spýtala sa očistom
68 28|        bôľ.~„A vy ešte nekúrite, pani Rafiková?”~„Ba áno. Včera
69 28|        Vari tej by dali na puf?”~Pani Vrabcová už nepočula otázku.
70 28|        do rána mala čo hovoriť.”~Pani Rafiková zasa sa zahalila
71 28|          Teraz nemôžem navštíviť pani Malinovú; nebudem vedieť
72 28|      Strašná osoba!”~Ako vidieť, pani Rafiková celkom zabudla,
73 28|        len si povážte, milostivá pani,” hovorila okrem iného. „
74 28|        servis, že hneď bude taká pani ako vy… Šálku nech si kúpi,
75 28|      Stôl sa kolíše. Je mi to za pani!”~A pani Rafiková hodila
76 28|     kolíše. Je mi to za pani!”~A pani Rafiková hodila rukou.~„
77 28|          čo. Nedala si povedať.”~Pani podsudcová znížila hlas,
78 28|       Nikde inde ako u doktorky. Pani doktorka rada spoločnosť.
79 28|         i Vrabcová, i polesná, i pani advokátka, i zverolekárka.
80 28|       advokátka, i zverolekárka. Pani Vrabcová pletie pančuchu,
81 28|        Vrabcová pletie pančuchu, pani polesná vyšíva, pani advokátka
82 28|   pančuchu, pani polesná vyšíva, pani advokátka prezerá album
83 28|  kibicuje; doktorka sa usmieva a pani Rafiková rozpráva o Malinovej.~„
84 28|          a braun kabát,” vravela pani zverolekárka.~„Ja som tiež
85 28|       prijať, dumala, idúc domov pani Rafiková. Tie sa rozhodne
86 28|  zodpovedať si otázku, keď vošla pani Rafiková a za ňou pán Rafika.
87 28|   poznáme, poznáme,” pretrhla ho pani Rafiková, „celé mesto si
88 28|      musíte s nami,” duplikovala pani Rafiková. „Sem nech sa vám
89 28|          hosťovi,” volala domáca pani.~„Kdeže si, kde?” volal
90 28|       ponúkni, Miluška,” vravela pani Rafiková.~Po päťminútovom
91 28|      celé mesto,” rozhovorila sa pani Rafiková a chlipla polievky. „
92 28|         myslím si. No počkaj!” a pani Rafiková sa rozosmiala.
93 28|    makaróny, i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková nemala dosť slov
94 28|         rozlúčke stačila mu ešte pani Rafiková pošeptať:~„Malinovej
95 28|         myslí na Milušku, ale ju pani zverolekárka prekvapila: „
96 28|         Vikomt,” uštipla ktorási pani.~„Správa hotelov,” uštipla
97 28|      druhá.~„Veru radšej,” sekla pani Rafiková.~Rozvinula sa debata.