Part

 1 1 |       mladý v gamašiach a prešiel ku posteli. Starší pobehol
 2 1 |          vstal z peľasti a pošiel ku mladému. Vytiahol akési
 3 1 |          nos čistil. Prešiel zasa ku posteli a sadol na peľasť.~„
 4 1 |          by nestačilo, len príďte ku mne do mesta… Ja už pomôžem…
 5 1 |      Bankový sluha ho zaviedol až ku dverám… Ďuro zaklopal, pritlačil
 6 2 |        mamľas, zišiel dolu vŕškom ku rieke. ~Pozdravil sa pánom
 7 3 |        Kedy—tedy zdvihol ukazovák ku strieške klobúka na znak
 8 3 |      komár. Odrazu zastal. Pozrel ku dverám a otvoril ústa. Kľučka
 9 3 |     Chytila ho za pazuchu a tisla ku dverám. Pán majster sa len
10 4 |       interesantné… „Ráčte si sem ku mne. Počúvam,” povedal nahlas.~„
11 4 |         povedal nahlas.~„Idem ako ku spovedi. Chcem všetko povedať
12 4 |        napiješ sa vody, staneš si ku sporáku a máš večeru.”~„
13 4 |         chodím okolo stola. Sadám ku klavíru. Beriem akordy.
14 4 |        háda s dcérou, čo majú dať ku šunke, či vajíčka, či chren?
15 4 |          pol ôsmej, zašiel Čurida ku škereňovskému domu. Zastal
16 5 |         zábave sa dlho okúňal ísť ku slečnám.~Neviem si vybrať,
17 6 |        Menšia dáma vstala a pošla ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam
18 7 |          nos, postúpil pár krokov ku stolu, kde sedeli páni z
19 7 |            lebo ju musím priložiť ku písmam… I seno i slamu,
20 9 |      zostala bez detí. Šla slúžiť ku kníhkupcovi Mirzákovi v
21 10|        okrúhle čelo. Uvažoval, že ku gréckemu účesu sa štica
22 11|          Bože, a milá!~Prišli ste ku jej tatinkovi. Bol stoličným
23 11|       podsudca pritiahol jej ruku ku svojim perám. Naklonil sa,
24 11|       odrazu Olinka a zadívala sa ku dverám.~„Oficieri,” zvolala
25 11| manžetkami a rukavičkami. Podišli ku tancujúcim a tam sa rozostavili.
26 11|      Ježného.~„Ale,” vrkol a šiel ku dverám.~„Zadávať sa, zadávať,”
27 11|        jeho Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda, slečna.”~„
28 11|       musí mať tanečnicu. Prešiel ku slečne Zuzanke.~„Prosím,
29 11|         Srdce mu zhorklo.~Prešiel ku slečne Marienke.~Poklona.~„
30 12|         Otroctvo!” prehovoril sám ku sebe skoro nahlas. „Vyčítam
31 13|           nás obyčajne počúvala a ku komu sa pridala, ten bol
32 13|            A klak? A tvrdá košeľa ku fraku? Ku fraku nejde jágerský
33 13|          A tvrdá košeľa ku fraku? Ku fraku nejde jágerský klobúčik.
34 13|         opovažuje… Zišli sme dolu ku koču. Pred kočom sme na
35 14|      všetko na ňom krátke a úzke. Ku každému stolu ide, fučí,
36 14|        ako kamarátovi,” podotkol, ku mne sa obrátiac. ,“A čo
37 14|     hranatí, bez vkusu. Prichádza ku mne mladý človek. Ona hneď
38 15|         Mariška sa nedá prirovnať ku Dikovským. Musím ta ešte
39 17|          Pristúpila celkom blízko ku mne. Nahla hlavu a vytiahla
40 17|          nevedela, ako sa správať ku mne. Potom ju naučili, aby
41 17|       neprehovorili viac slova až ku bráne, kde sme zastali ako
42 17|       tváre. Priblížila sa celkom ku mne. Chytila aj moju ľavú
43 17|           šepol som.~Pritúlila sa ku mne. Videl som, že sa jej
44 17|     nežných citov výsmechom toho, ku komu ich nesieme. Často
45 18|        Tak boriť sa cez prekážky, ku šťastiu. V tej túžbe mrieť
46 18|         jednom prichádzať a sadať ku stolu?” Mľasol pritom ústami
47 18|          tejto minúte. Pristúpila ku klavíru, drnkla do klávesov,
48 19|        rechtor priložil tri prsty ku strieške klobúka a pán farár
49 19|          hrubým hlasom prehovoril ku gazdinej: „Zapamätajte si
50 19|    zhrbený prešiel aj so sviečkou ku skrinke, kde bola slivovica.
51 19|         mala robiť, sama pribehla ku mne a zobudila ma… Že vraj
52 19|      povedal ešte, „pošlite ho aj ku mne.” Potom mu tak zle prišlo,
53 19|            A rozhýbali sa poznove ku hore Smrčinke. Ta i naspäť
54 21|            zúril a tisol priateľa ku dverám.~„Nejdem! Si rozčúlený!”~
55 21|         ja? Či ju volá tak všetko ku mne ako mňa k nej? Keby
56 21|         iskierku citu nemá v sebe ku mne. Hovorí, ale nič ku
57 21|           ku mne. Hovorí, ale nič ku mne necíti.~„Viete,” pokračoval
58 21|        Teda zaľúbim sa. Vezmem si ku sebe ženu. Alebo len aby
59 21|         to je on.~Vstal. Podišiel ku nej, sadol si k nej a lichotivo
60 21|      Zachytil ju. Prisadol celkom ku nej na kanapu, obrátil jej
61 21|            pomyslel si a prisadol ku písaciemu stolíku. Zamočil
62 21|      Vstal a rýchlymi krokmi šiel ku dverám a strmo ich otvoril.
63 21|       všetko. Odpusťte!”~Natiahla ku nemu rameno.~„Odpusťte!”~
64 22|            koberec si vytiahol až ku brade a len niekedy zavolal
65 22|          sedadle, obrátený tvárou ku povale. Tienidlo lampy bolo
66 23|        zišiel, ten píska. Zajačky ku kozičke… Musím ju odučiť…
67 23|       žandár zoskočil a ide rovno ku mne. Čo sa stalo? Pozriem
68 24|    profilom. Rýchlo obrátila tvár ku mne a opätovne sa spýtala: „
69 24|           som sa len mohol dostať ku domácej…?~Doniesli pokrievku.
70 24|         že ju ešte rád vidím. Ale ku domácej, tak sa mi vidí,
71 24|          Slečna prišla s klobúkom ku mne. Len teraz mi prišlo
72 24|       nech povie: pane, poďte sem ku kamínu, chcem sa s vami
73 24|          nami sedí, a dostanem sa ku domácej.~„Jozef!”~„Konečne
74 24|         bola pauza, dostal som sa ku nej. Sedela pri klavíri
75 24|        mňa pozerá a hľadí, aby sa ku mne dostala.~„Pán Krátky,
76 24|           nepočul, a priblížil sa ku mladým ľuďom, ktorí v kútiku
77 24|          ňou na dosky. Pozrel som ku schodíkom a videl som, že
78 24|           a ja som išiel zasa len ku nej. Bol som vtedy naozaj
79 24|          z miesta a Elena podišla ku mne. Aby som videl, pohol
80 24|           Keby sa teraz tak nahol ku jej tvári. Neušla by, mohol
81 24|      riekol som ticho a vrátil sa ku peci. Teraz je koniec všetkému,
82 25|      vlasy, a tu odrazu obráti sa ku mne a jej oči hľadia a smejú
83 26|         len čírou náhodou prišiel ku svojmu prasaťu.~Práve si
84 27|        pravda. „A vás čo privádza ku mne?” spýtala sa. „Len samoláska
85 27|           ani troška citu v srdci ku mne, máte jedine akési predsavzatie
86 27|           som.~Obrátila sa tvárou ku mne a zadívala sa na mňa.
87 27|       zdvihla hlavu a šla pozrieť ku schodíkom. Potom sa vrátila
88 28|          u nich tak nebýva.~Sadnú ku káve. Podsudca rád má sladkú,
89 28|           mi pomôž tú bundu. Idem ku ševkyni. Ja jej vyčítam!
90 28|         preč. Cestou zašla najprv ku Vrabcovej.~„Doma pani Vrabcová?”
91 28|      vedieť o všetkom. Musela ísť ku mladej vdove, aby ju podchytila
92 28|      poviem mu — báčik. Keď príde ku mne, posadím ho na kanapu.
93 28|         cylinder, začal spätkovať ku dverám. Tu postál a ešte
94 28|     vytratil z izby, priblížil sa ku slečne, povedal svoje meno
95 28|        Podsudca ho skoro pritisol ku stoličke.~„Miluška, Miluška,
96 28|  železničnú trať. Takto prišli až ku stanici. Tu sa všetko vysvetlilo.