Part

 1 1 |           nestačilo, len príďte ku mne do mesta… Ja už pomôžem…
 2 3 |     poriadku… Nemôže mať nič proti mne.~Ale žena je preto ženou,
 3 4 |     interesantné… „Ráčte si sem ku mne. Počúvam,” povedal nahlas.~„
 4 6 |             Nevyberám ako ostatní. Mne je jedno, od kraja, čo vidím.
 5 6 |         Ela — skvost. Nie. Nie. Na mne musí byť akási zvláštna
 6 6 |          si v mysli. Každá je voči mne taká príjemná, nežná.~Áno.
 7 6 |         oči, tak romanticky.~Aspoň mne sa tak videlo. Srdce vo
 8 6 |            sa tak videlo. Srdce vo mne zvýsklo. Slečna Ela šepce,
 9 6 |      Menšia dáma vstala a pošla ku mne. Nazdala sa, že ju vyzývam
10 6 |           nič nie inšie… Zvrelo vo mne. V prvom okamihu chcel som
11 11|          Prvý čardáš, keby ste tak mne dali.”~„No, bože, prečo
12 11|         lajtnantom.”~„Ale, veď ste mne…”~„Odpusťte, ale…”~Čo to
13 13|            mesto bolo hore nohami.~Mne sa ešte vždy zdalo čudné,
14 13|            Brat zmizol v ich víre. Mne sa ešte nechcelo do sály.
15 13|       košeľu. O tebe vie všetko, o mne menej. Ozaj, príď. Ja večeriam
16 13|         odprevadil?” spýtal sa.~Vo mne vzkypel hnev. Ako sa opovažuje…
17 14|          kamarátovi,” podotkol, ku mne sa obrátiac. ,“A čo si nepozapínaš
18 14|            bez vkusu. Prichádza ku mne mladý človek. Ona hneď o
19 15|         koketka? Dievča skromné.”~„Mne sa Gabriela lepšie páči.
20 15|   obslúžite a nikdy nepridáte. Ani mne by ste nepridali?” spýtal
21 17|            a ľudia sa prechádzali. Mne bolo ľúto, že som ju hanil.
22 17|            zlá a mrzká, odpusťte.”~Mne sa opätovne akosi zatriasol
23 17|        Pristúpila celkom blízko ku mne. Nahla hlavu a vytiahla
24 17|        nevedela, ako sa správať ku mne. Potom ju naučili, aby sa
25 17|         opovažuje smiať? Zvrelo vo mne, a predsa celkom nežne som
26 17|             že som zaľúbený.~Popri mne prešla dáma. Rýchlo som
27 17|          bolo ticho medzi nami. Vo mne sa rozprúdila nežnosť. Zas
28 17|            Priblížila sa celkom ku mne. Chytila aj moju ľavú ruku.
29 17|         šepol som.~Pritúlila sa ku mne. Videl som, že sa jej tvár
30 19|           Ešte povie,” kričal, „že mne to isté chutí, čo jemu.”~
31 19|            robiť, sama pribehla ku mne a zobudila ma… Že vraj ako
32 19|             Probujte,” zvolal, „aj mne dať obkladok,” a začal sa
33 19|            ešte, „pošlite ho aj ku mne.” Potom mu tak zle prišlo,
34 19|           povedala.~„No, veď sa aj mne ulepší.”~Mída len čo stačila
35 19|           Tíí, to je znamenité, aj mne by ste mohli.”~Celá naradovaná
36 19|           začudoval sa: „Aj vás?”~„Mne bolo od hríbov zle,” potvrdil
37 19|      potvrdil rechtor.~„Ale veď aj mne.”~„Čudná náhoda.”~„Čudná.”~
38 21|           Či ju volá tak všetko ku mne ako mňa k nej? Keby sa tak
39 21|       iskierku citu nemá v sebe ku mne. Hovorí, ale nič ku mne
40 21|            mne. Hovorí, ale nič ku mne necíti.~„Viete,” pokračoval
41 21|           svoju lásku, potom sa vo mne narodí. A ak mlčíš, ja žena
42 21|          prišla. Teraz sa vydáva a mne posiela oznam, načo? Chce
43 22|             Po urazení vzbudilo vo mne odpor.~Veď vidí inteligentného
44 23|          nebi ani hviezdičky. Tma.~Mne bolo smutno. Vošiel som
45 23|       práve taký. Prešiel týždeň a mne bolo ešte vždy smutno. Azda
46 23|           dobrá gazdinka. Boh vie, mne sa zapáčila a nemohol som
47 23|          cvengot a mékanie. Oproti mne ide koza, hnusná koza, s
48 23|            sa uzhovorili, že sa na mne pomstia? Nemohol som to
49 23|            zoskočil a ide rovno ku mne. Čo sa stalo? Pozriem nazad,
50 24|            ťažkým, oloveným citom.~Mne bolo ťažko na duši. Odišiel
51 24|          pritancovala celkom proti mne.~„Ach, vy úbohý! Kam ste
52 24|          Zasmiala sa.~„Prečo práve mne?”~„Vy na mňa dnes robíte
53 24|            Rýchlo obrátila tvár ku mne a opätovne sa spýtala: „
54 24|        dámam mužské. Vedel som, že mne dá meno Elena a Elene Miloš.
55 24|        Slečna prišla s klobúkom ku mne. Len teraz mi prišlo na
56 24|     fialiek. Ale ani tak, ani tak. Mne sa viacej nepáči. Ustavične
57 24|          pozerá a hľadí, aby sa ku mne dostala.~„Pán Krátky, pán
58 24|          tak neraz ulicou a oproti mne uteká psík. Ona ho neraz
59 24|     vedúcich do garderóby. Ona pri mne na stoličke. Hrajúci recitovali,
60 24|          miesta a Elena podišla ku mne. Aby som videl, pohol som
61 25|           som neveril, že to patrí mne. Potom, keď som začal veriť,
62 25|           a tu odrazu obráti sa ku mne a jej oči hľadia a smejú
63 25|           o chvíľu. „Páči sa ti?”~„Mne sa páči… Taká ušľachtilosť
64 25|          ani nepozrie. Tu som ja.” Mne bolo smiešne na obidvoch,
65 25|      smiešne na obidvoch, lebo veď mne stískala ruku. Čo sa bude
66 25|           Ten chlap akoby čítal vo mne. Myslel som síce na Maru
67 25|      Neopovažujte sa o nej špatne… Mne ona tri razy ruku stisla
68 25|         nám apatekársky pomocník, „mne tiež, ale ako?”~„Počujete,
69 25|            ale ako?”~„Počujete, aj mne,” povedal Milanovič smutne
70 25|            padol na ľavé ucho.~„Aj mne, aj mne,” zavolal Jedľovič
71 25|          na ľavé ucho.~„Aj mne, aj mne,” zavolal Jedľovič a zachmúril
72 25|            smutná?~„Nikomu tak ako mne,” zamiešal sa opitý pán
73 25|           pokračovali v detailoch.~Mne dlho, dlho držala ruku,
74 25|         slečna Mara posmievať, ale mne vážnemu, mne básnikovi sa
75 25|        posmievať, ale mne vážnemu, mne básnikovi sa neposmievala.
76 25|       básnikovi sa neposmievala. O mne myslela vážne, mne stískala
77 25| neposmievala. O mne myslela vážne, mne stískala ruku úprimne, pravdivo,
78 27|           ani tepla, ani mäkkosti. Mne zakaždým sa zazdávalo, že
79 27|         videl, troška teploty voči mne, ako rád by som ju mal!
80 27|        chce?~„Akú mienku máte vy o mne?” spýtala sa ma odrazu.~
81 27|             už je koniec.”~„Máte o mne pekný obrázok. Ďakujem.
82 27|      pozoroval — viem. Nielen voči mne. Nenazdajte sa. Rád by som
83 27|      pravda. „A vás čo privádza ku mne?” spýtala sa. „Len samoláska
84 27|         ani troška citu v srdci ku mne, máte jedine akési predsavzatie
85 27|            predsavzatie vzbudiť vo mne náklonnosť, slabosť, a keby
86 27|             áno, bojím… vidíte.”~A mne naozaj začalo byť úzko okolo
87 27|         som.~Obrátila sa tvárou ku mne a zadívala sa na mňa. Čo
88 27|      pritom chladná byť. Nie, nie! Mne samému sa srdce nehýbe.
89 27|          tak vábila, nevzbudila vo mne viac ani najmenší záujem.
90 28|           najlepšie, vysyp všetko. Mne ani nemusí zostať.”~Keď
91 28|             Viac ako dve hodiny. A mne by sa tak chcelo hovoriť.
92 28|           mu — báčik. Keď príde ku mne, posadím ho na kanapu. Vznikne
93 28|     mlynské koleso… Aspoň vraví, a mne nič nepríde na um…~Vytrhol
94 28|      všetky jedna na druhú tak… Čo mne už o vás nahovorili! Ešte
95 28|            starému hovoril a starý mne… Čo tí ľudia natárajú. Dnes