Part
1 1 | Čierny Fojták si príde k vám požičať, čo má osemdesiat
2 1 | mesta… Ja už pomôžem… Nohu vám napravia. Budete chlap ako
3 4 | aby som si sadol. Musím vám celú vec rozložiť. To vyžaduje
4 4 | Som fajčiar.”~„Nech sa vám páči.”~Učiteľ vyňal z kabáta
5 4 | mladý človek. Vysvetlím vám to. Každý pytač je zvedavý,
6 4 | dievčatá na ulici budú sa vám jagať, trblietať ako motýle.
7 4 | motýle. Každú chcelo by sa vám chytiť, také sú krásne.
8 4 | preto som prišiel. Aj boh vám odplatí… Len vypíšte slovo
9 5 | konečne zadychčaný.~„Možno, že vám pôjde drajšrit,” poznamenala
10 5 | povedal ktosi. „Tak sa vám predstavil? Nehanebník akýsi.
11 6 | Nevravte,” povedala.~„Viem, že vám to už mnohí povedali. Musel
12 6 | vypovie svoj dojem. Ja som vám to povedal ako druhí…”~„
13 6 | sa.~„Netrápte sa. Poviem vám: žena.”~„Ako?”~Nepočúval
14 6 | ja môžem vedieť?”~„Poviem vám. Vy, slečna Boženka. Vy
15 6 | tri cukríky.~„Ale čo sa vám robí?” vykríkol som s dávno
16 7 | zveriť to vádium… Zaplatí vám to, donesie.”~„Vaša milosť,
17 7 | musíte dovoliť tým skôr, lebo vám tu deponuje kravu.”~„Pravda,
18 8 | ma po vás,” zavolal, „ja vám ich nenapečiem. Ty si len
19 10| Počul aj nariekanie. Notár vám to isté povie.”~„Ale, slečna!”
20 10| Veselý!”~„Nuž?”~„Naľakal sa vám farára, čo máta pri Skalke.
21 11| a prvé, čo bolo?~„Ktože vám šil tento kabát? V Pešti
22 11| začal podsudca, „ja by mal k vám prosbu.”~„A čo?”~„Prvý čardáš,
23 11| A potom ten manier! Podá vám ruku civil, to je také hrubé,
24 11| idete — musíte sa báť, že vám na nohu stúpi. Oficier vždy
25 11| tak hladko a nežne sa k vám približuje. Ach, oficier
26 11| napravo, či rovno?”~„Ako vám je najpríjemnejšie.”~„Rada
27 12| privedieš, Elena,‘ povedal vám. ,Vieš, že mám nanič srdce.
28 12| starou pannou. Kamarátky sa vám povydávali. Len vy nie.
29 12| veľké, hrubé, zvinuté, až vám ťahajú hlavu naspäť. Tú
30 12| líca. Najmä toto červené vám svedčí.”~Čudrák ukázal na
31 12| láske.”~„Áno. To jest, aby vám povedal všetko, slečna Elena…”
32 12| Vrátim sa, ale chcem vám niečo… Sadnite si, prosím
33 14| Vy ste na príčine. Nie vám je ľúto…? Už ten vchod do
34 14| Ale napite sa vína a život vám zahrá bezúhonnou, kompletnou
35 15| spýtal sa jej raz.~„Oj, vám, prečo nie?”~„Aká ste vy
36 15| vás nevezmem za ženu. Ja vám chcem ručičku bozkať a len
37 15| Ján Čuprík. — Nech sa vám páči dnu. I vám, pane. Prosím.”~
38 15| Nech sa vám páči dnu. I vám, pane. Prosím.”~Vošli do
39 17| vyštípaná od vetra.~„Nie je vám zima na ruky?” spýtal som
40 17| graciózne jej to ide… Kým vám ide dorovna, čo ako sa usilujete.
41 17| Vidíte, aká ste čudná. Človek vám povie o nejakom hercovi,
42 17| videla, mizerný herec. Poviem vám o slečne X.: krásna dáma.
43 17| sa do kruhov! A čo by som vám desiatimi ľuďmi dokázal,
44 17| Mlčal som.~„Neveríte? Ukážem vám list.”~„Nie, nie. Ja vám
45 17| vám list.”~„Nie, nie. Ja vám verím.”~„Pomenujte mi ktoréhokoľvek.”~„
46 17| city, láska… koniec.~„Teda vám gratulujem.”~Kývla hlavou
47 18| príjemným úsmevom. „Ja piadim k vám, vlastne k pánu advokátovi.
48 18| Elenku vopred.~„Nech sa vám páči. Vy sa mňa nesmiete
49 18| Podržím.”~„Nech sa len vám páči.”~„Ráčteže. Dámy majú
50 19| zastavil ju farár.~„Čo vám teda, čo?” zažialila a odvrátila
51 19| umrel.~„Ježišukriste! Čo vám je?” volala a chytila mu
52 21| tedy vzala akord.~„A čo vám teda zahrať?”~„Nehrajte.”~„
53 21| sympatizovali. Ale on sa vám nikdy neprezradí, že vás
54 22| nula.”~„Tisíc jutár poľa je vám nula a just toľko hôr! Vy
55 22| Že ste žobrák.”~„Veď vám môj strýc, kuriálny sudca,
56 22| nepotrebujete topánky, vyhodím vám ich oknom.”~Tu sa začína
57 24| hre:~„Ja z mojej strany vám dávam Bradného. A či iného
58 24| iného chcete?”~„Nie, nie! Ja vám dávam seba. Dobre?”~„Dobre.”~
59 24| privítala ma.~„Konečne k vám!” a poklonil som sa jej
60 24| taký som rád, že som k vám prišiel.”~„Ale!”~„Celkom
61 24| ale ja som rád. Špeciálne vám som chcel dnes niečo povedať.
62 24| Počkajte. Nazdáte sa, že vám tým chcem lichotiť? Konečne,
63 24| zaslúžili. Gavaliera, ktorý by vám ustavične venoval pozornosť.
64 24| neviem si poradiť.”~„Ja vám neporadím. Musíte si sami
65 24| pekné svetielko? Páči sa vám?”~„Nezohrieva.”~„Zahasiť
66 24| naozaj zle.”~„I to by som vám vysvetlil, ale niet príležitosti.
67 24| Konečne dostal som sa k vám,” prehovoril som sadajúc
68 24| Ale keď ju aj vezmem, ako vám ju dám?”~„Ó, bože, ako!
69 24| čože vy takto? Zunoval sa vám tmavý kútik pri schodoch?”~„
70 24| Možno nám bude príjemne.”~„Vám — so mnou?”~„Pravda.”~„A
71 24| sa smejete? Ste v nej, že vám ani uši nevidieť. Nemáte
72 24| ma tak stránite. Čo som vám urobila?”~„Čo ste mi urobili?
73 25| tebe?” spýtal sa on.~„Aj vám stískala ruky?” zasmial
74 26| spýtal sa.~„A čieže?”~„Tak vám treba,” povedal Žibrienka, „
75 27| nedávate odpoveď.”~„A čo vám povedať?”~Nepozrela na mňa.~„
76 27| tú farbistú záclonu, tak vám poviem…”~Bolo mi veselšie,
77 27| Všetko robíte z nudy, aby vám prešiel čas. Aspoň tak si
78 27| majú k tomu i cit, a tento vám chýba. Iné sú vytrvalejšie,
79 28| nepoznáte pani Rafikovú. Ach, to vám je zvláštna osoba.~Dovoľte,
80 28| osoba.~Dovoľte, aby som vám ju predstavil.~Pani Rafiková
81 28| ste sa.”~„Dovoľte, aby som vám stisol ruku. Viete, čo mi
82 28| prišlo na um?”~„Viem. Prišlo vám na um, že sa môže obnoviť
83 28| z divána a skríkla:~„To vám povedala?”~Ale som ju pichla,
84 28| zasa znížila. ,Ona, keď vám hovorím.‘ „Teda sa nebozkávali,”
85 28| len o vás povráva. Nech sa vám páči ďalej. Sem, sem. Tu
86 28| pani Rafiková. „Sem nech sa vám páči.”~Advokát darmo protestoval.
87 28| o Malinovej… Gratulujem vám. Utešená vdovička,” a pohrozila
88 28| Nože toho mäska nech sa vám páči. Tak, tak. A z tých
89 28| makarónčekov. A či neradi? Ak sa vám bude páčiť uhoriek — máme.
90 28| francúzsky?”~„Hovorím.”~„Ach, to vám závidím. Môžete v pôvodine
91 28| pretrhnite ich. Ako priateľka vám to vravím.”~Už ani nepočúval,
92 28| vás vystríhal… Nemal som vám to vravieť…”~Hodila rukou
93 28| možno zacítili a nemútil vám ich nik. Nerobte!~Nuž ale
|