Part
1 1 | ľahko mu mohlo napríklad ruku alebo nohu zlomiť, nedajbože
2 1 | si žiadal.~Chytil pánovi ruku a bozkal ju.~„Ďakujem pánu
3 3 | slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva. Kvôli kamarátstvu
4 4 | advokátovi, podávajúc mu ruku.~„Andrej Škereň,” predstavil
5 4 | natešený potriasol advokátovi ruku. Plný vďačnosti a nádeje
6 7 | rukáva. Po chvíli vytiahol ruku z neho a pozrel na richtára,
7 7 | Dufekov pohľad a zdvihol ruku, že smelo môže licitovať.~„
8 9 | nikdy. Radšej by som si ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~
9 9 | mladoženíchovi, podala mu ruku do jeho natiahnutej ruky
10 11| pošťastilo, keď nechávala svoju ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac,
11 11| od nej ďaleko. Vytiahol ruku z vrecka a nežne chytil
12 11| vrecka a nežne chytil jej ruku. Stisk. Elektrina.~„Ako
13 11| Pán podsudca pritiahol jej ruku ku svojim perám. Naklonil
14 11| povedal a nepustiac jej ruku, pritiahol celé dievča k
15 11| potom ten manier! Podá vám ruku civil, to je také hrubé,
16 11| Alarma!” opätoval a pustiac ruku svojej dáme, behom sa pustil
17 12| zachcelo stisnúť niekomu ruku, povedať, že tiež má rada
18 12| strkajú.”~Čudrák chytil ju pod ruku a pritiahol k sebe.~„Neviem,
19 12| slova. Čudrák jej podal ruku a odišiel.~Akosi si vtedy
20 12| teplo ako vtedy. Jeho horúcu ruku, jeho precítené reči. A
21 12| usmiata podáva Čudrákovi ruku.~„Človeče, kdeže ste? Nikde
22 12| predpoludním. Zbohom!”~Podala mu ruku. Potom ešte raz sa obzrela.
23 12| Napokon nasilu pustila ruku. Oči mala zaliate slzami.
24 12| Pohladí jej vlasy. Vezme jej ruku do svojej. Ju rozčuľovala
25 12| spýtala sa a podala mu ruku. Už bola teplá, ale triasla
26 12| ho Elena zasa chytila za ruku.~„Prosím vás,” vravela mäkko, „
27 13| Jonatan, vieš…” Stisla mi ruku… „O pol hodiny príď do bufetu
28 13| tanulo mi mysľou, tisne mi ruku a šepce… Aké má krásne vlasy
29 13| Brat sa usiloval chytiť jej ruku, ale ju vždy odtrhla.~„Aké
30 13| ma zbadala, a podala mi ruku, „tvoj brat je veľmi zdvorilý.”~„
31 13| moje plece. Stískala mi ruku a jej biele hrdlo bolo tak
32 13| Vyhľadala pod stolom moju ruku, ja som ju chytil a nepustil.
33 14| stál pri peci a držal za ruku chudého, hustovlasého blondína
34 14| seba a založiac si jednu ruku za hlavu, zavýskol a začal
35 15| starým si srdečne stisol ruku.~„Domov!” zakričal na kočiša.~
36 17| ukláňam, inakšie podávam ruku, inakšie sa mi trasie hlas,
37 17| krásna. Ako rád by chytiť jej ruku, pritiahnuť k sebe a povedať,
38 17| klzko,” riekla a podala mi ruku.~„Prosím.”~„Vy vravíte o
39 17| podpätku, pričom si priložil ruku na srdce. Smial sa mi do
40 17| chytil jej kolembajúcu sa ruku, pritiahol ju k sebe a povedal
41 17| víťazstvo?” a podala mi ruku. Jej oči boli opreté na
42 17| mne. Chytila aj moju ľavú ruku. Stisla mi ju a nepustila.~„
43 17| ihličkami.~Zdvihol som jej ruku a bozkal.~„Víťazstvo je
44 18| tu je pisáreň.”~Podal jej ruku, zdvihol klobúk a znova
45 18| pritom ústami a chytil ju za ruku. „To ukazuje na neporiadok.”~„
46 18| tvrdo Vlado a stisol jej ruku. Hľa, aký som prísny, keď
47 18| ma!” a chcela si vymôcť ruku. „Nemáš čo rozkazovať!”~
48 18| Nemáš čo rozkazovať!”~Ale ruku si nemohla vytrhnúť. Bolo
49 20| Vieš čo urobil? Vošiel ta ruku a bolo. Krava ozdravela.
50 21| Neutopím…”~A musel mu dať ruku. Len potom odišiel.~Bude
51 21| neprestajne vidieť, hovoriť s ňou, ruku jej chytiť a pohladiť a
52 21| nej a lichotivo vzal ju za ruku.~„Koho, slečna, koho myslíte?”~„
53 21| sňať klobúk, pozdraviť ich, ruku podať, podvihnúť Elenu do
54 22| retiazkou a veľkú čiernu ruku s prsteňmi, položenú na
55 23| a či nič?” Držiac sa za ruku, rozkolembali sme si ich
56 24| cítil v sebe… Ako ma ťahá… Ruku mi stisla… Nepríjemný hlas…~
57 24| zavolal som ešte a chytil ruku mladého človeka. Mal ju
58 24| jej je nepríjemne. Podáva ruku a červená sa. Ideme spolu
59 24| Zbohom!”~Podal som jej ruku a bolo mi ťažko, smutno.
60 24| Otvorí okno a ja jej podám ruku, pozriem do očí a počujem
61 24| Ale ja som jej vtedy ani ruku podať nemohol. Čosi ma odstŕkalo.
62 25| jednoduchej reťazi mi stisla ruku, pri dvojitej rameno. Potom
63 25| usmieva a tak pekne pozerá, i ruku stíska, i rameno pritlačí
64 25| hrebenček. To je ona, čo mi ruku stisla. Rozháňa vejárom
65 25| obidvoch, lebo veď mne stískala ruku. Čo sa bude zaujímať o týchto?
66 25| Nenamýšľam si, veď mi ona najprv ruku stisla, potom rameno. To
67 25| špatne… Mne ona tri razy ruku stisla na bále… Do mňa je
68 25| koľko ráz slečna Mara stisla ruku, či aj pozrela významne,
69 25| detailoch.~Mne dlho, dlho držala ruku, myslel som si, a bavila
70 25| Predsa je to celkom iné ruku stisnúť a držať ju dlho,
71 25| myslela vážne, mne stískala ruku úprimne, pravdivo, z lásky…~
72 27| prekážal, kedykoľvek som kládol ruku na kľučku. A jednako som
73 27| ticho a chytil som ju za ruku. „Len troška citu keby som
74 27| tuhšie. Pritiahol som jej ruku k svojim ústam. Neodťahovala
75 27| srdca. Prečo si neodťahuje ruku? namanula sa mi otázka.
76 27| myslel som si. Ale čo si ruku necháva v mojej? Čudné.~
77 27| Ľahučko som ju pritiahol za ruku ešte bližšie k sebe.~Povolila.
78 28| bledom líčku; bál stisnúť ruku, že ju urazíš, alebo jej
79 28| sa od rozochvenia, dvíha ruku, ukazuje prstom na dvere
80 28| od rozochvenia, dvíhala ruku, ukazovala prstom na dvere
81 28| sacramentum‘,” a podávala ruku na stávku. „Ako výborne
82 28| odrecitovali.”~Chytil podávanú ruku. Spomienka na recitovanie
83 28| mladý človek a stisol jej ruku.~„Ohó, mýlite sa. Pozrite.”~
84 28| Dovoľte, aby som vám stisol ruku. Viete, čo mi prišlo na
85 28| Potom zdvihla polesnej ruku a ovinula si ju okolo vlastného
86 28| spýta, neodvrknem. Podám mu ruku, potľapkám ho po pleci a
87 28| uklonila. Brveník chcel podať ruku, ale ona spravila krok nazad
88 28| vy? Poďte,” a podala mu ruku.~V izbe sa ešte nesvietilo,
89 28| spýtal sa a potriasol jej ruku. — Mäkká rúčka, mäkučká,
90 28| sa zrazu a chytil ju za ruku… „Robil som návštevy a všetci
91 28| pohliadla na muža, chytila ho za ruku a ťahala. Odišli…~Noc bola
|