Part
1 2 | odporoval temne Škorec. „Pre mňa sa chystá tma — mozgová
2 4 | dostane. Takáto večera je u mňa nemožná. Nemožná!”~Vykríkol
3 5 | myslel si, ani pes sa o mňa neobzrie, nieto dámy. Každá
4 6 | nevinnými detskými očami je pre mňa najvzácnejšia. Že zaujímať
5 6 | napríklad zaujíma sa — o mňa. Kamaráti ma iste spomínajú.
6 9 | ožeňte sa.”~„Ktože pôjde za mňa, za vdovca s piatimi deťmi,”
7 10| Nohy nápadne zoslabli. Na mňa sa díva, pomyslel si. Vskutku,
8 12| svoju zamilovanú. Iný pre mňa neexistuje. Kde je nie ona,
9 12| Aby rodičia nepovedali na mňa.”~Dotkla sa mu ruky. Jej
10 12| potom bolo niečo hotové u mňa, ale práve taký bedár budem
11 13| veľkého mesta. Sadla na mňa akási malomestská lieň.
12 13| i dve krásne košele, pre mňa a pre brata. Rozdiel medzi
13 13| jednu túru. Veď vidieť, ona mňa vyznačuje, nie brata. Hodila
14 13| brata. Hodila konfety na mňa, a nie na brata. Odkiaľ
15 13| teraz všetko špatné váľa na mňa. Ledva som dočkal koniec
16 14| podsudca. „Moja žena na mňa žiarlila. Pred tromi dňami
17 14| No a kto? Ty si bol u mňa. A čert vie, chcel si sa
18 14| Ľstivými širokými očami na mňa hľadela.~„Kto je to?” spýtal
19 15| Akože jej povieš: poď za mňa. Najprv treba povedať; rád
20 15| Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také krásne oči. Ale
21 15| drahý brat, je hlavná vec u mňa. Povedal by som — žena je
22 15| myslel: Ľa, predsa by šla za mňa, keby tak chcel. Brat hovorí
23 15| A ona prečo by nešla za mňa? Som diplomovaný. Tie tisíce
24 17| skoro nahnevane, ani na mňa nepozrúc. Pritom si pritlačila
25 17| Mišo Rečník?” Pozrela na mňa dlhým pohľadom a dotkla
26 17| Pomenovať?”~„Prosím.”~„Nuž mňa. Seba menujem.”~Odrazu stíchla.
27 17| nemáte zmysel.”~Dívala sa na mňa. Pri svetle lampy bolo vidieť
28 17| Potom ju naučili, aby sa odo mňa neodvracala. Začalo sa v
29 17| Naozaj, to bol nerozum odo mňa, chcieť od Ďura niečo zvedieť.~„
30 17| okuliarmi s úsmevom sa na mňa dívajú. Úžia sa. Líca rastú,
31 17| vydáva, čo ešte chce odo mňa? Keby jej i povedal, že
32 17| povedala a odtrhnúc sa odo mňa, vbehla do brány.~„Do videnia
33 18| odchytila svoju.~„Ako sa vy mňa bojíte, slečna! Veď my oddnes
34 18| budeme stretávať. A vy sa mňa máte báť?”~Otvoril bránku
35 18| Nech sa vám páči. Vy sa mňa nesmiete báť, slečna… A
36 18| choď. Čo sa ty staráš o mňa?” povedala spurne a predišla
37 18| dumala. Keby sa tak do mňa zaľúbil. Ja by som bola
38 18| ja myslím. Nezaľúbi sa do mňa. Bol vo veľkých mestách,
39 18| nie! Akože by sa on do mňa zamiloval…? Vošla do salóna.
40 19| šošovicu, „nesmie byť u mňa v sobotu na stole… Môže
41 19| spadol…”~Tak práve ako u mňa, myslel si farár.~„Vara
42 19| mu krúti a krúti.”~„Ako u mňa,” šeptal chorý.~„O polnoci
43 19| žalúdok pokazený.”~„Ako u mňa,” zavzdychol farár.~„Probujte,”
44 21| pokoji! Pre teba niet u mňa vzkriesenia!” zavolal nahlas
45 21| volá tak všetko ku mne ako mňa k nej? Keby sa tak neprezradil,
46 21| láska zmohla, pozrela na mňa tak, ako sa teraz dívam
47 21| povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa rada mala. Plamienoček v
48 21| si Čurín, vydá sa, hoci mňa má rada. Ak budem mlčať,
49 21| No moje sú jej drahšie, mňa má radšej ako iných. Preto
50 22| prehovoril basom a zagánil na mňa.~„A ja čítať,” odvrkol som
51 22| prehovoril, usmievajúc sa na mňa:~„Mám plátna najlepšej akosti.
52 23| som sa a aby nevybúšil zo mňa hnev, odišiel som do hory.
53 23| opláknuť.~Líza naplašená odo mňa odskočila.~„Neboj sa, neboj,”
54 23| kopala nohami, hlavou šla do mňa. Desať ráz som sa prichytil
55 23| všetci pasažieri sa na mňa dívajú. Jeden žandár zoskočil
56 24| začervenala a podržala si mňa. Trápne mi bolo. Tuším,
57 24| hýbajúc sa napravo.~A ak mňa vyberú, hútal som, akú zaspievam?
58 24| nesklamalo. Domáca slečna zvrtla mňa a notár Elenu. Stál som
59 24| Prečo práve mne?”~„Vy na mňa dnes robíte dojem. Počkajte.
60 24| úradníčkom. Nedívala sa na mňa, čím sa mi odľahčilo. Domáca
61 24| povedať, aby netrápila seba i mňa. Len ako? Celé mesto hovorí
62 24| susedu. Sedela tretia odo mňa.~„Čakám na radu, neviem
63 24| vravela a pozrela pritom na mňa.~„Však červený túz najlepšie
64 24| je odporná — a vždy sa na mňa pozerá.~„Teda: sedmička,
65 24| viacej nepáči. Ustavične na mňa pozerá a hľadí, aby sa ku
66 24| To sa práve vás týka a mňa.”~Negalantne staval som
67 24| vážnou tvárou. Pozrela na mňa a ja som išiel zasa len
68 24| tomu potom neveril. Pre mňa by ona zaplakala? Je mladá
69 25| ňu myslel. Ako krásne na mňa pozerala. Pri jednoduchej
70 25| hlavy, prečo sa práve ona na mňa usmieva a tak pekne pozerá,
71 25| jazierkach. Hľadí rovno na mňa a oči i ústa volajú: „Mladý
72 25| Ukázal rad—radom, aj na mňa.~Začervenal som sa. Ten
73 25| to, aby sa jej zaujal. Na mňa tak krásne pozrela. Pri
74 25| ruku stisla na bále… Do mňa je zaľúbená… Zajtra ju vypýtam…”~„
75 25| podali, pozrela významne na mňa a stisla mi prsty.”~„Aj
76 27| klonila hlavu a ani raz na mňa nepozrela.~Hneval som sa
77 27| schopná zaujímať sa nielen o mňa, ale o nikoho na svete,
78 27| nepritúlili, ani neodsácali.~I mňa iba tieto oči zlákali. Pre
79 27| a zasa len nepozrela na mňa.~„Toto tu je lopúch, nie…?
80 27| vám povedať?”~Nepozrela na mňa.~„Príčinu!” povedal som
81 27| teda takto?”~Dívala sa na mňa celkom vážne. Svetlo v jej
82 27| božom svete?”~„A vás?”~„Mňa napríklad vy. Ale vás, vás,
83 27| Zamĺkol som. Dívala sa na mňa ešte chvíľku, očakávajúc,
84 27| márnomyseľnosť. Chceli by ste odo mňa horúcu lásku? Veď sám nemáte
85 27| ku mne a zadívala sa na mňa. Čo sa tak díva na mňa?
86 27| na mňa. Čo sa tak díva na mňa? Čaká voľačo odo mňa? Nejakú
87 27| na mňa? Čaká voľačo odo mňa? Nejakú otázku? Vidieť.~
88 27| povedala a pozrela na mňa.~Odrazu sa mi v myšlienkach
89 28| nebolí vás hlava od toho? Mňa by hneď rozbolela. Nemám
90 28| ale nech hovorí Rafiková.~„Mňa do toho síce nič, ale čo
91 28| Ej, ej, zlý doktor. Teda mňa vynechal, myslím si. No
|