Part
1 1 | zošmykla, a poobzeral sa, kde je východ. Potom šiel kamennou
2 1 | i vozík prešli, skúmal, kde ho bolí. Zavrtel krkom —
3 1 | prekročil zo zadného sedadla, kde predtým sedel, na predné
4 2 | obočím prezrel zástup.~„Kde sú?” spýtal sa prísne.~Jakub
5 3 | sa mu.~„Ďakujem.”~„Kdeže, kde?”~„Do zasadnutia.”~A vypäl
6 3 | sa chlapec zrúti z lipy, kde vtáčence vyberal. Len pred
7 3 | strhol rukávom kalamár.~„Kde je môj Dynko?” vykríkla
8 3 | fučiac ako kováčske mechy. „Kde je môj muž…? Ježo, kde si?
9 3 | Kde je môj muž…? Ježo, kde si? Ja si ho nedám zabiť!”
10 4 | dvaja pošli kade ľahšie a kde vedia spraviť večeru… Tu
11 4 | To hovorí Malvínka. ,A kde máš koliečka?‘ spytuje sa
12 4 | dome by si mal mať systém. Kde je tma, lampu zapáliť, kde
13 4 | Kde je tma, lampu zapáliť, kde je zima, zakúriť, keď si
14 5 | zatajil svoje remeslo, a kde ho nepoznali, vydával sa
15 5 | a vbehol do bočnej izby, kde si pred zrkadlom napravil
16 6 | kole. Hľadal som lavičku, kde by som si mohol sadnúť.
17 6 | čardáš a ja som zastal. Kde si sadnem? Tam sedia. Tam
18 6 | Ja nie, ale pani…”~„Čuš! Kde je lampa?”~„Ja…”~„Kde je
19 6 | Čuš! Kde je lampa?”~„Ja…”~„Kde je vankúšik?”~„Pani…”~„Čo
20 6 | vykrúti domácu slečnu.”~Len kde ja nájdem byt bez domácich
21 7 | postúpil pár krokov ku stolu, kde sedeli páni z komisie a
22 7 | Nemáte, richtárko?” šepol.~„Kde by ich vzal?” na to richtár
23 10| okoloidúcich. Trafí každého a tam, kde trafí, ochromie úd. Čosi
24 11| nám prídu! Richtár nemá kde bývať. Nový doktor už pol
25 11| Ak sa ťa spýtajú doma, kde si bol, povieš, že na bále.
26 12| Iný pre mňa neexistuje. Kde je nie ona, nemôžem zostať.
27 12| rýchlo, potichu sa spýtala: „Kde by vás tak videla? Keby
28 12| zaštrngali poháre zo susednej, kde sa pilo a fajčilo.~„Tam
29 13| zastali pred vchodom budovy, kde sa odbavoval ples. Nad bránou
30 13| španielsky grand z vidieka, kde pramení Guadalquivir,” riekol
31 14| vždy je triezvy a veselý… Kde si sa podel, Javor? Kdeže
32 14| pivo, víno a gulášteky? Kde je tvoja biela, čistá krčma?
33 14| víno nie pravé. Čert vie, kde ho kupuje. Pivo nestálo
34 14| Nekaľavník. A tento fľak si kde zobral? Doma sedí a zabrýzga
35 14| záclonami stáli nemo, len kde—tu boli otvorené drobné,
36 14| Poslali sme do hostinca, kde býval, a dostali sme hroznú
37 14| Čože ja tu mám robiť, kde niet pánov?” hrešil tretí.~„
38 14| priateľ Prútik?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť? Idem ho hľadať.”~
39 14| Zárožný?”~„Nie, pane.”~„Kde ten môže byť? Poďme ho hľadať.”~
40 14| Táravý.~„Ach, Táravý! Kde si ty?”~„Obyčajne doma.”~„
41 15| sa spúšťajúce hmly. Len kde—tu bolo vidieť bledé veľké
42 15| Čím viac kladieš na vážky, kde je rozum — tým lepšie vidíš,
43 15| vlastne zastať pred skliepkom, kde ma Anička čaká. Vyjdem hore,
44 17| nepríjemná a chladná hmla. Lampy kde—tu zahoreli a zasvietili
45 17| viac slova až ku bráne, kde sme zastali ako predtým,
46 18| pána farára a do spevníka. Kde treba modliť sa, hlboko
47 18| pokračoval mladý človek, „kde pán advokát býva. Práve
48 18| začiatok, ale to najlepšie. Kde by len mali ešte ten román.
49 18| priehľadný. Pomedzi stromy kde—tu bolo vidieť tmavobelasé
50 18| ligotal pomedzi stromy. Kde—tu blýskala sa i hviezda.~
51 18| jej myseľ na akúsi novelu, kde sa tiež dvaja bozkávali
52 18| Sladučký pocit.~„Elena, kde si?” ozvalo sa jej odrazu
53 18| hovoril veľmi živo a rýchlo.~Kde bola reč o ťahaní ucha,
54 18| ucha, potiahol sa za ucho. Kde sa zalamovalo rukami, celkom
55 18| Zobrala sa a vyhľadala Marku.~„Kde bude ten mladý pán spať?”
56 18| v čiernu masu skál. Len kde—tu vyčnievali medzi nimi
57 19| so sviečkou ku skrinke, kde bola slivovica. Tu náhle
58 20| očami, vyskočil od stola, kde večeral. Ani lyžicu nevyňal
59 21| prezradil. Pritom doma, kde ho nik nevidel, ustavične
60 21| si na kanapu pod palmou, kde bol tieň. Chcela, aby nezbadal,
61 21| divadla a stal za stĺp, kde ho nikto nevidel. Ale tu
62 22| fujavica. Vietor hvižďal a kde zamietol, kde zavial cestu.
63 22| hvižďal a kde zamietol, kde zavial cestu. Okolo nás
64 23| si ušiel niekam ďaleko, kde slnce svieti a kvitnú stromy.
65 23| som sa do izby. Pozerám, kde sú moje raňajky, i znepokojil
66 24| nevysloviť ho, len v kútiku, kde nepočuje nikto a kde je
67 24| kútiku, kde nepočuje nikto a kde je tma, aby sa človek nezahanbil.
68 24| kroku. Potom ma nebude. Len kde je príčina zmeny? Veď som
69 24| Ešte nie, ale vidím ju.”~„Kde?”~„Aj na vás.”~„Vidíte,
70 24| mysliac ustavične pritom, kde je ona, lebo som ju nevidel…
71 24| znelo v salóne. V izbe, kde som sedel, bola už úplná
72 24| Svet prázdny, bez radosti… Kde si, tichá, bojazlivá Elena
73 24| vlasmi a smutnými očami? Kde je tebou vyčarený svet nezabudnuteľných
74 26| šiestu. Biedna bočná ulička, kde býval inžinier Sihoň, bola
75 26| zabúchala na doskách, ale kde nič, tu nič. Strakavých
76 26| rozkázal, aby sa v uličke, kde pán inžinier býva, o minútu
77 26| nešťastná,” volala slečna, „kde je to ohreblo, že ťa zabijem,
78 27| ste vchádzali do izieb, kde bolo mnoho ľudí. Tie vaše
79 28| nie, zďaleka sa spytuje: „Kde si kľaknúť, Serafínka?”~
80 28| sa nezakvickala. Neviem, kde si sa ty len vzala, Mila?
81 28| Miluška žila v románoch, kde niet reči o prostých ľuďoch.
82 28| užšie, ruky nie také plné. Kde to mohlo byť? Keď on neraz
83 28| i v inštitútoch, i inde… Kde bol ten červenovlasý pedel?~„
84 28| Na stromoch pri hradskej kde—tu trepotal sa ešte vo vetre
85 28| domáca pani.~„Kdeže si, kde?” volal domáci pán.~Prišla
86 28| Francúzkou, blyslo mu mysľou… Kde sú? Čo neprídu? Stará drkoce
87 28| povedať. Ako vie ten veršík… Kde treba, s citom vraví… Malinová
88 28| posteli. Posteľ prázdna.~„Kde je to dievča? Dvanásť hodín
89 28| Bežala k mužovi.~„Starý, kde je Milka? Nevidel si ju?”~
90 28| rovné nohy.~„Čo, čo…? A kde sú mi papuče?”~„Mily niet
91 28| papuče?”~„Mily niet doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„Pred
|