Part

 1 2 |         im to rozkazuje richtár… No, čo sa nehýbeš? Rozkazujem
 2 2 |        otvárať a zatvárať ústa.~„No, blázni,” hundral richtár, „
 3 4 |      vodu… Čo chystáte? Demikát.~No, reku, to som sa ani spytovať
 4 5 |    pritom naširoko oči, šomral: „No, oči sú troška vodové, ale
 5 5 |    predstavil? Nehanebník akýsi. No počkaj. Zamieňaš si remeslo
 6 6 |      Spustil som nohy z divána.~„No, čo nové, Zuzka?” spýtal
 7 7 |         Dufek stál a neskladal.~„No, čo je? Zložte,” súril.~„
 8 7 |   povedal: „Bože, nie peniaze?”~„No už odpustíte,” začal farár, „
 9 8 |           Odkázal, že nepečie.”~„No, tak pošli k Rumesovi… S
10 8 |         Pozrela si?”~„Pozrela.”~„No tak pozri ešte raz.”~Žena
11 8 |          doniesť aj predlanský.~„No,” súrila ho.~„Niet,” povedal
12 9 |        Ponosoval sa susede Uli.~„No, čože,” povedala aj táto, „
13 9 |          pomôže ti vo všetkom.”~„No už tá Krídlatá je krásny
14 9 |      bolo dobre,” uštipla Anna.~„No, už sa k nám neukazuj, ak
15 9 |       nebol odolal, nieto Zuzka. No napriek tomuto lomozu zreteľne
16 11|         tenkú. Myslel si niekto: no, tento kabát je znamenite
17 11|      tabatierku máte!”~„Prečo?”~„No, dosť pekná.”~„Prečo?”~„
18 11|     ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica! Líca, človek
19 11|         páči, ako sa máte” atď., no láska nestojí. Je ako lavína.
20 11|         keby ste tak mne dali.”~„No, bože, prečo nie.”~Znova
21 11|          tiež? Tiež. Tiež? Tiež. No teda nech prídu, ale je
22 11|      vždy oficier, oficier. Nie? No pravda. A najmä dámam sa
23 11|        Nespytujem sa, ale čakám. No nie? Pravdaže. Pomaranče.
24 11|        ony vravia o dobrom tóne. No, nemám pravdu?~O deviatej
25 11|          som nebola.”~„Vy… vy…”~„No čo?”~„Viete, čo ste?”~„Čo?”~„
26 11|       vstup. Bolo treba kričať.~„No a ty čo netancuješ?” spýtal
27 11|          Ale…”~„Čo sa ti stalo?”~No nečakajúc na odpoveď, pobral
28 12|         je do tej starej slečny. No predsa. Je to strašné tak
29 13|        môže vedieť? Iba ak brat. No, pravda, ten ma zrádza.
30 14|        prechádza popri Javorovi. No, poháriček, myslíš, vypijem,
31 14|         si?” zavolal.~„Pijúci.”~„No tak poď!”~Prešli sme na
32 14|          hľadajú i s pánom byt. „No, zbohom!” pomysleli sme
33 14|     posluha k nim?”~„Kto teda?”~„No, ja prestanem chodiť,” potvrdil
34 14|     slaviansky filológ historik. No a že tam boli všetci prednejší,
35 14|           Ale, čo sa ti robí?!”~„No a kto? Ty si bol u mňa.
36 15|       priblížil a vyznal lásku.~„No, čo ty myslíš o Aničke Durdíkovie?”
37 16|     škrie tých dvanásť ceduliek, no ale zato ostane ešte na
38 17|       Lebo sa ani nerozumiete.”~„No vidíte.”~„Čo?”~„Že ste taká.”~
39 17|        dotkla sa plecom o moje.~„No, to je jeden z vážnejších,
40 17|        sa vždy nechce hovoriť.”~„No, no.”~„Každú hlúposť si
41 17|       vždy nechce hovoriť.”~„No, no.”~„Každú hlúposť si osobujete
42 17|     prekvapený a temer zdesený.~„No áno.”~„Nekľakal a nezalamoval
43 18|         text bol dnes?”~„Text?”~„No, áno. O čom kázal pán farár?”~
44 18|       čomu len vznášať sa možno, no celkom vzniesť je vec nemožná.
45 18|           Pozrel na ňu viac ráz, no nemohol sa stretnúť s jej
46 18|       riekla ticho, ale spurne.~„No a teraz pôjdeme pozrieť,
47 18|        kotangens beta. Čo je to? No a Nemila. Tomu nedávno zle
48 19|        Lepšie mu je,” povedala.~„No, veď sa aj mne ulepší.”~
49 19|        Takto sme si ju podelili… No, neplačte.”~
50 21|          vždy smerom k ich domu. No na sto krokov pred ním sa
51 21|          pozrel na druhú stranu. No jednako uspel zbadať, že
52 21|      Prechádzal na druhú stranu, no naprostred ulice mu prišlo
53 21|       odpúšťať. Čože mi urobila?~No pritom sa nehýbal, akoby
54 21|       stavalo čosi na tie slová. No moje sú jej drahšie, mňa
55 23|   Prasiatka?” začudoval som sa.~„No, áno. Teraz sú síce drahé,
56 23|      mužský, a takáto naivnosť.~„No, dobre,” povedal som.~Onedlho
57 23|        veľmi užitočná,” začala.~„No dobre.”~„A vieš, ako sa
58 23|        zviera. To ma nahnevalo.~„No, vieš, mačku nedovolím,”
59 23|     podojiť kozu, ak chcem jesť. No, a prečo nie? Vzal som šechtár
60 24|          čo! Zaspievajme vašu.”~„No teda!”~„Začnite!”~„Ja, s
61 24|          Stál som v prostriedku. No, čo zaspievať, čo? Chytro,
62 24|            S kým?”~„Aký svätý!”~„No, povedzte. Vidíte, taký
63 24|      pripriamy! Prosím, nebuďte… No a potom?”~Kruh sa zvrtol
64 24|    špatná,” povedal som nahlas, „no, tu jej niet. Tu sú len
65 24|      formám, povedali by ste mi: no poďte do bočnej chyže a
66 24|       bočnej chyže a vysvetlíte. No nie, slečna?” obrátil som
67 24|      teraz trošičku.”~„Vyjdem.”~„No, aspoň dvadsať krokov teraz.”~„
68 24|     Vidíte, aká ste zábudlivá.”~„No, zajtra iste.”~„Zabudnete.”~„
69 24|     próbu. Šuchnete do vrecka.”~„No, tak ju donesiem, ale to
70 24|          slečnou Elenou, však?”~„No áno.”~„Poďme, slečna Žela,
71 24|     Nemáte právo sa vysmievať.”~„No a vy ste o nej presvedčená?”~„
72 27|  nepočúvam.”~„Lepšie počujete.”~„No teda takto?”~Dívala sa na
73 28|         akýmisi guľkami a perom. No a keď sa pohne svojím vážnym
74 28|          si kľaknúť, Serafínka?”~No milosťpani Serafína Rafiková
75 28|      rozhodené papuče alebo čo. „No, akože sa máte? Kúrite,
76 28|         dala ušiť hodvábne šaty. No, povedzte, treba jej to?
77 28|         sa a páčiť sa. Kdeže by! No povedzte, treba jej hodvábne
78 28|          nich. Sama rúbe drevo — no, neporiadna…”~Z Janíčkovej
79 28|    preniesla reč na advokátovú. „No, tá, tá je už len… Cigáni,
80 28|         tretiu, štvrtú zápalku.~„No, nezapálim,” povrával, „
81 28|   zasmiala.~Nevrlo na ňu pozrel, no hneď sa spamätal.~„Tiež
82 28|       Elena…”~„Malinová. Rodená… no ako?”~„A—damová,” vpadol
83 28| Vrabcovej, že si kúpila servis.~„No, len si povážte, milostivá
84 28|         štyri šálky čaju vypila. No povážte!”~„Veru je to mnoho!”~„
85 28|          Rafiková hodila rukou.~„No, a opováži sa to ešte špintať
86 28|       kvitnúť kancelária, potom, no — ktovie, ako bude. Ostatne,
87 28|         mňa vynechal, myslím si. No počkaj!” a pani Rafiková
88 28|          k nej a zdvihol hlavu.~„No, ako,” opätoval, „povedzte.
89 28|  Rafiková sa na chvíľu zamiatla, no prišlo jej na um, že to