Part

 1 1 |           na um jeho žena Verona.~Tá sa naplače, pomyslel si,
 2 1 |      platiť. Žena Verona napraví. Tá už nejednému napravila…
 3 1 |        nejednému napravila… Ak by tá nie, potom.”~„Odkiaľ ste?”
 4 3 |         slúžneho Čillagošiho. Len tá reč ich delí. Rozum, manier
 5 3 |          tu je zas rínková lampa, tá osvieti druhú polovicu.
 6 4 |           by aj žaloba, aj žena a tá žena by sa menovala Želmíra
 7 4 |      akýsi preddavok. Ale keby aj tá čečinovská žaloba nebola,
 8 4 |           ako kameň v potoku, ako tá večera, ako celý Malvínkin
 9 4 |       zaslzili. Pocmukoval fajku. Tá nehorela. Strčil ju so vzdychom
10 5 |        zápalkovú škatuľku. Ako sa tá dostala do výkladu, nevedno,
11 5 |         Vieru celý skonfundovaný. Tá sa už nevedela zdržať a
12 6 |         Veď je to domáca slečna a tá staršia pri nej, to je matka!
13 6 |    poklonil pred domácou slečnou.~Tá by bola nedbala, ale matka
14 7 |         sa presvedčili, čo je asi tá švajčiarka hodna. Cenili
15 7 |         zatíchli. Uznali pravdu a tá im všetkým jazyky razom
16 9 |  sladkosti. A veru nevyzerala ani tá, ako čo by z mŕtvych vstala,
17 9 |            Okrem Zuzky ani jedna. Tá panie učí na poriadok.~Pani
18 9 |   Najstaršia má už štrnásť rokov. Tá dopatrí a pomôže ti vo všetkom.”~„
19 9 |     pomôže ti vo všetkom.”~„No už tá Krídlatá je krásny kúštik,”
20 10|          vravela. „Najistejšia je tá, čo sa ukazuje pri Skalke.”~„
21 10|    Pokračuje v druhej forme. Teda tá forma nemôže byť farár,
22 11|            pigľajzne” alebo kefy. Tá, čo u doktorov slúžila,
23 11|        lavína. Z hrudky povstane, tá hrudka sa pustí, naberá
24 11|           a krčmách hralo vojsko. Tá slečna bola šťastná, ktorej
25 11|        Ach, oficier je oficier. A tá myšlienka k tomu, že nás
26 11|          Láska bola… Ach, keby sa tá mladosť vrátila, aby neutiekla
27 11|      vchádzajúcu. Tie isté slová. Tá istá otázka a odpoveď o
28 11|         prešiel k ostatným dámam. Tá istá odpoveď. Všade pôvodne
29 12|        bradavičku máte pod ušami. Tá by sa stala veľkou. Strach!”~„
30 12|         iní, ale rodina rozhodne. Tá ma prekľaje. A ja počúvam
31 13|   prevrátila mesto hore nohami.~A tá udalosť prišla.~Brat prišiel
32 13|            Prišla mi na um Viera. Tá nemá zlaté vlasy ako táto
33 13|        Müllerova dcéra.”~„Ale veď tá sedí na galérii.”~Išiel
34 13|        som sa presvedčiť. Naozaj, tá sedela na galérii. Kto to
35 13|          pani obuvníková? Ale veď tá ma päťdesiat rokov a je
36 13|           Ty.”~„Poštárke? Ale veď tá vie všetko. Nechápem sám,
37 14|          nevhodnosť…‘ Každého učí tá baba. Odpusť, že takto hovorím
38 14|         okolo sú ti všetkým a len tá pieseň je skvostná. Čo je
39 14|       Táravý ukázal hlavou hore.~„Tá pani?”~„Tá.”~„Tvoja žena?”~„
40 14|          hlavou hore.~„Tá pani?”~„Tá.”~„Tvoja žena?”~„Ona. Celé
41 15|           tým lepšie vidíš, že je tá druhá prázdna. Krajšími
42 15|        lepšie páči. Má šik. A ako tá vie hovoriť. S tou sa nenudíš.
43 15|           na vašom mieste len tú. Tá by bola pre vás.”~„Tá blondína?
44 15|         tú. Tá by bola pre vás.”~„Tá blondína? Taká s tým dlhým
45 15|        Gabrielou. Možno, že by sa tá lepšie pozdala. Je ohybnejšia
46 15|           lebo sa to patrí. Ale i tá klame v myšlienkach. Že
47 15|           kráľovstvo a domácnosť. Tá nahradí všetky krčmy a zábavy.
48 15|        dámičky, myslel si Čuprík. Tá menšia je krajšia. Tak popod
49 15|    Pekného je nikdy nie mnoho.”~— Tá mladšia by mi pristala.
50 15|          by si vybrať medzi nimi. Tá vyššia je plnšia a i v spôsoboch
51 15|          Ale cudzie?” ohlásila sa tá vyššia.~„Veď je dám mnoho —”~„
52 16|        učil!” Na poukážke a všade tá istá veta: kolegovia tiež
53 17|      nechcel. Prirodzená vec.”~„A tá tichosť?”~„Človeku sa vždy
54 18|         vydýchla. Bože, ako vonia tá bazička. Zavoňala niekoľko
55 18|          Elena hľadela. Aký hosť? Tá hlava s rozježenými vlasmi
56 19|           pokrútiť hlavou, aká je tá šošovica riedka a hlúpa.~
57 19|        inom sníval, ale stále len tá guľa padala a vrtela sa
58 19|      Skrúcalo mu žalúdok. To bola tá guľa, čo sa vrtela a tisla
59 19|     zatemňovala mu mozog. To bola tá stužka, čo viala. Pokľakol
60 21|         teraz tak sa zalomila ako tá palica. Nikdy viac sa na
61 21|       zavrel na veky. Neotvorí sa tá nikdy viac, ako sa hroby
62 23|          ma to znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa? Nebudeme
63 24|           som jej stisol. „Viete, tá spoločenská lož je i tak
64 24|      Zmenila sa? Veď predtým bola tá istá, lenže tichšia, bojazlivejšia…
65 24|          mýlim, že je ona i teraz tá tichá, nežná Elena s bojazlivými
66 26|    Kvokanie ju zobudilo.~„To zasa tá stará bašta kvoká,” hundrala
67 26|           nemala. To sú susedine. Tá má strakavé… Jej sú čisto
68 26| roztrhnutý reklík, aj vrkôčik.~Čo tá kuce tak zavčasu? Že sa
69 26|           bola s farárom stretla. Tá gazdiná, tá Darinka, tá
70 26|      farárom stretla. Tá gazdiná, tá Darinka, tá milá prívetivá
71 26|           Tá gazdiná, tá Darinka, tá milá prívetivá osôbka už
72 26|     pivnici, ani na ulici… To ako tá hus v stredu.”~„Choď sa
73 26|            posmech, posmech. A to tá stará skupaňa… Keby to tri,
74 26|         medzi zlodejmi a Cigánmi… Tá bosorka u susedov kradne
75 27|       robíte bez srdca, všade len tá márnosť, tá hýbe vami. Ste
76 27|      srdca, všade len tá márnosť, tá hýbe vami. Ste bezcitná,
77 28|          nijako pochopiť, čo robí tá kopa ďateliny pred zlatníckym
78 28|       Musím to povedať Malinovej. Tá sa zasmeje. Ozaj, musím
79 28|           reč na advokátovú. „No, tá, tá je už len… Cigáni, ako
80 28|           na advokátovú. „No, tá, tá je už len… Cigáni, ako čo
81 28|            že som ju von dostala. Tá by i do rána mala čo hovoriť.”~
82 28|          vás. Keby ste vedeli, čo tá na vás nahovorila! Nikdy
83 28|         zjedla — také obhorené. A tá torta! Až sa mi dvíhala
84 28|        len zo študentských čias a tá cesta bola iba náhoda, že
85 28|           nevidel… A ako ju uráža tá rapotačka.~Na druhý deň