Part
1 1 | kvapiek prišla mu na um jeho žena Verona.~Tá sa naplače, pomyslel
2 1 | Ľavá, ľavá, božemôj… Moja žena… Zavezte ma domov.”~Hlas
3 1 | nie, načo doktora platiť. Žena Verona napraví. Tá už nejednému
4 3 | Nemôže mať nič proti mne.~Ale žena je preto ženou, aby niečo
5 3 | rúbať. ~Rúbal, rúbal, kým mu žena nepovedala: „Ešte stále
6 3 | šiel na mestské zasadnutie. Žena skrotla. Neodporovala, len
7 3 | ctenému výborníkovi nadáva žena do trubirohov, takú úctu
8 3 | Išla pomimo kostolníkova žena a zastavila sa.~„Čo to bude?”
9 3 | siene vbehla veľká, bruchatá žena so zamúčenou fertuškou a
10 3 | výborníka, ale vidiac, že je to žena, užasol a tak pritlačil
11 3 | kasne. Sám myslel, že sa mu žena zbláznila.~„Tu som. Čo chceš?
12 4 | Bola by aj žaloba, aj žena a tá žena by sa menovala
13 4 | aj žaloba, aj žena a tá žena by sa menovala Želmíra Silnická.
14 4 | Ona, Želmíra, ako jeho žena. A oni by spolu obedovali…~
15 4 | to. Keby nie keby. Keby žena vedela poriadnu večeru spraviť,
16 4 | hladný… Myslíte, možno? Nie. Žena varí, ako sa hovorí, knap…
17 4 | rozzúrený… Nuž, prosím, žena sa háda s dcérou, čo majú
18 4 | šunke, či vajíčka, či chren? Žena chce chren, Malvínka vajíčka,
19 4 | demikát sa neprepadol. Ani žena. Nezmúdrela… Po polroku
20 4 | bez večere, rozsobášim sa. Žena je povinná ctiť si muža.
21 4 | hodinu večernú neupečie moja žena kačku a nespraví gaštanové
22 4 | rozsobáš… Advokátsky list moja žena ešte nikdy nedostala… Firma
23 4 | čert svätenej vody, nieto žena… Upečie… Stavím sa. Päťdesiat
24 6 | Netrápte sa. Poviem vám: žena.”~„Ako?”~Nepočúval som na
25 8 | prišla do pracovne jeho žena Katka, mladá, pekná, ale
26 8 | urazený a namyslený, že ho žena s takými maličkosťami unúva.~„
27 8 | Z teba by bola moderná žena, to je pravda,” pokračoval
28 8 | Netáraj,” zahriakla ho žena, urazená. „Ani u Rumesa,
29 8 | nejaký sviatok,” nástojila žena. „Prečo by neboli piekli
30 8 | No tak pozri ešte raz.”~Žena mu podala kalendár, ktorý
31 8 | tohto roku, lebo, aká je žena, môže mu doniesť aj predlanský.~„
32 8 | tretí deň zasa ho navštívila žena v pracovni.~„Tu si?” spýtala
33 8 | Chytro, chytro,” súril.~Žena doniesla číslo, tiež celá
34 8 | čiarky spomeň. Chytro.”~Žena prečítala číslo verne od
35 8 | nenachádzam,” ubezpečila ho žena.~„Nič trestuhodné?”~„Nič.”~„
36 8 | Nič.”~„Prečítaj ešte raz.”~Žena ešte raz prečítala. Redaktor
37 9 | Odrazu náhlo umrela mu žena. Čo bolo robiť? Pánboh dal,
38 9 | pánboh vzal. Chybovala žena v dome, lebo boli deti,
39 11| A ešte panie! Doktorova žena obliekla si napríklad svoju
40 11| poučení o nestálosti žien. Ó, žena, žena! Ty vzala si nám raj
41 11| nestálosti žien. Ó, žena, žena! Ty vzala si nám raj pre
42 14| mestečka, Mielnic. Jeho žena chce presídliť do nášho
43 14| znášajú nepravdy. Vkusná žena to nerobí.‘ Ech…! Ale si
44 14| seba, keď jej mám dosť. Žena vás zanechá, dievča zaplače,
45 14| podotkol: „Keby tak moja žena zvedela…”~„Ech, čo, ženy!”
46 14| z tohto lokálu. Včera mi žena referovala, že som predvčerom
47 14| zahovoril mladý podsudca. „Moja žena na mňa žiarlila. Pred tromi
48 14| podiškurujeme všetci… A žena, že za kým sa to zháňam
49 14| je to nie príjemné, keď žena alebo sestra vie o všetkom.”~„
50 14| to?” spýtal som sa.~„Moja žena,” šepol Táravý.~„Veru škoda
51 14| Tá pani?”~„Tá.”~„Tvoja žena?”~„Ona. Celé hárky papiera
52 15| by tri hodiny, ale desať. Žena je ešte hore, číta. „Odkiaľže?”
53 15| skromné. Dobrá bude z nej žena. A začal sa chystať, že
54 15| bola vari lepšia, už aj ako žena. Koketky sú nebezpečné.
55 15| u mňa. Povedal by som — žena je príslušnosť. Myslíš,
56 15| klame v myšlienkach. Že by žena, pokým žije, mala len pre
57 15| radšej jedného ako druhého. I žena. Nie, nie, ona je celkom
58 15| síce dobré stvorenie, ale žena je predsa niečo bližšie…
59 15| zregulovanie života je potrebná žena. A mať pokojný život, aká
60 15| pekné. Bude z nej dobrá žena. Pôjdem. Musím sa oženiť.
61 19| Ale tak lacno,” žobronila žena.~„Nebudeme… Nechcem taký
62 20| S Citróniou behala Mara.~Žena prišla a pozrela na muža
63 20| pálenky. Ja som si už vypil.”~Žena vydúchla. Zvraštila tvár
64 21| Kto ma bude opatrovať? Žena. Teda zaľúbim sa. Vezmem
65 21| mne narodí. A ak mlčíš, ja žena možno cítim voľačo ako lásku,
66 21| prahu stála vysoká, štíhla žena v tmavých šatách s dlhým,
67 22| Dlhočizný červený šál mi ešte žena bola okrútila okolo hrdla
68 23| V júli, už bez opýtania, žena ma prekvapila, že máme päť
69 23| to znepokojilo. Čo to tá žena ešte nazháňa? Nebudeme môcť
70 23| Ba ty s tvojou mačkou!”~Žena vytiahla šatku a začala
71 23| že veď je ona predsa len žena. Rozum u nej ďaleký. Tvor
72 23| čítal list, v ktorom mi žena oznamovala, že odišla k
73 23| musím aspoň teraz uznať, žena mi trochu chýbala, ale navaril
74 23| ráz bez výsledku. A veď ju žena každé ráno dojila, lebo
75 23| a nič, nič. To bude moja žena triumfovať nado mnou, až
76 23| Predsa len nebudeš triumfovať žena moja!”~A dojím, krásne dojím,
77 23| len nebudeš triumfovať, žena moja!”~Naraz počujem hvizd.
78 23| Odviezli ma do blázinca. Žena predsa bude triumfovať!
79 26| Všetko ukradne,” pokračovala žena.~„Ale kto?” zvolal.~„Suseda.”~„
80 26| sme ho nenašli,” odvetila žena sebazaprene.~„To je fatálne,”
81 26| mám, aj ten dám,” povedala žena.~„Dobre.”~„Čo chceš urobiť?”~„
82 26| keď náhle otvorila jeho žena dvere a zavolala ho, aby
|