Part
1 1 | kvapiek prišla mu na um jeho žena Verona.~Tá sa naplače,
2 1 | sme šli.”~„Teraz ste vy jeho dlžníkom.”~„Chudák.”~Takto
3 1 | podbradníkom mu oznámil, že je jeho dlžoba už žalovaná, aby
4 2 | zmocňoval, keď prechádzal cez jeho holý, žabicou vydláždený
5 2 | strany vŕšok celý zelený, na jeho úpätí bujná mäkká pažiť.
6 2 | Doktor Edut sa však tešil, že jeho rada pomohla najmä Škorcovi,
7 3 | vína neprileje. Bojí sa jeho slova. To je to. Nuž a ruka
8 4 | Čuridová, rodená Silnická. Jeho, Čuridu, ako svojho muža.
9 4 | muža. Ona, Želmíra, ako jeho žena. A oni by spolu obedovali…~
10 5 | ľuďmi sa pohyboval…”~Po jeho tvári rozlial sa blažený
11 5 | máva dve krídla a že aj jeho mal… Veď si ho dobre obzrel,
12 7 | role Cimennej, susediacej s jeho rátou… Taký krásny kúsok,
13 8 | keď prišla do pracovne jeho žena Katka, mladá, pekná,
14 8 | komandant nezaďakovali za jeho pozdrav. To ho troška zarazilo.
15 8 | hneď. Zato nepodišiel k jeho stolíku.~Prešlo asi päť
16 8 | odstávajúcimi ušami. Oznámil mu, že jeho asekurácia vyšla, a aby
17 8 | každom prípade. Urazenie jeho veličenstva kráľa, iste.
18 8 | hoteliera Extravurštu a jeho kuchárky, Cigána—primáša
19 9 | Vyleštené čižmy svietili ako jeho tučné líca. Vyzeral najviac
20 9 | mladoženíchovi, podala mu ruku do jeho natiahnutej ruky a zašepkala: „
21 10| vraveli, že chodí k nemu kvôli jeho dcére, slečne Anne, lebo
22 10| tône sa neprestávali hýbať. Jeho tieň šiel pred ním krivý
23 10| nohách.~Pri obede hovoril jeho šéf so smiechom: „Nikdy
24 11| začesaným na pravý bok. Na jeho veľké oblé čelo poeticky
25 11| Slovom, driečny. A ešte jeho duchaplnosť. Pritom ako
26 11| viac. Keď sa ich dotkol, jeho túžba sa nezastavila. Jemu
27 11| keď nechávala svoju ruku v jeho ruke, cítiac a mlčiac, nezastala
28 11| dotkla sa svojím plecom jeho. Taká je láska, keď ju cítime,
29 11| sa rozhľadel. Hľa, i pri jeho Olinke, a rozbehol sa ku
30 12| utiera sa bielou šatkou. Jeho oči sa dívajú nežne, sladko.
31 12| nemohla sa predsa s ním zísť. Jeho úzka a bledá tvár s bokombradami
32 12| cítila teplo ako vtedy. Jeho horúcu ruku, jeho precítené
33 12| vtedy. Jeho horúcu ruku, jeho precítené reči. A tento.
34 12| teplá, ale triasla sa v jeho prstoch. Podňal ju k ústam.
35 14| Ech, čo, Javor! Aj tak je jeho víno nie pravé. Čert vie,
36 14| malého mestečka, Mielnic. Jeho žena chce presídliť do nášho
37 14| každému. Cigán nachyľoval sa k jeho uchu, akoby tiež vravel
38 14| dostali sme hroznú zvesť, že jeho pani prišla a že hľadajú
39 14| neukazoval. Možno, že ho jeho vkusná manželka privrela.~„
40 15| mu vhupla do srdca dávna jeho túžba. — Hľa, prišiel by
41 16| kaviarni, čo kelnerov a jeho neobyčajne zabáva. Ľúto
42 16| Otec píše list, a celý jeho obsah je otázka, či sa učí.
43 16| pred sebou kandidáta smrti. Jeho žiaľ je i naším žiaľom.
44 16| ani čo by celý svet bol jeho. Stal sa proti svojmu charakteru
45 17| tri razy v obchode, ale jeho som sa nepýtal. Nemal zmysel
46 17| najväčší pán, keď existuje. S jeho pomocou vykynožíme. Ak sa
47 17| plecia a prsia sa beleli jeho drobnými ihličkami.~Zdvihol
48 18| modlí, prosby a žiadosti jeho sa splnia.~Hľa, v jedno
49 18| sa pýtal. Vravia, tu ide jeho slečna dcéra. Ja, reku,
50 18| začudovane na neho pozrelo. Jeho to zaiste nezaujíma, a predsa
51 18| Neobrátila sa, hoci hrkli ňou jeho strmé slová. Teda je to
52 18| susedného domu. Okná sa jagali v jeho svetle. Dvor sa belel, sťaby
53 18| Nič nevidieť, len kúsok jeho nosa. Pôjdem si papier pýtať —
54 19| spytovať sa na to presahuje jeho sily.~Mída urobila studený
55 19| sa pán rechtor zaujímal o jeho zdravie cez chorobu. A on
56 21| preto, že ho zvesť nedojíma. Jeho srdce zostáva chladné a
57 21| zmyslu celé dva roky na jeho písacom stolíku.~A Čurín
58 21| odhodil. Prišlo mu na um, že jeho láska teraz tak sa zalomila
59 21| navrhuješ.”~„Násilenstvo z jeho strany.”~„Násilenstva niet.
60 21| izbičke. Ten vystretý krk k jeho ústam. Daromná výhovorka
61 21| vlastnosťou, lipnúť má na človeku. Jeho prírodou má byť. Kvázi ako
62 21| pričinenia mužského, bez jeho zaľúbených pohľadov, vzdychov
63 21| sklonila hlavu. Jej ruka v jeho, ani čo by sa bola chcela
64 21| Neprestala ma mať rada… bola prvá jeho myšlienka. Prišla biedna
65 21| Tam bolo to slovíčko, v jeho zraku obrátenom hore k obloku,
66 22| odkrúcať šál, pripevniac jeden jeho koniec o kľučku dverí a
67 22| rozzúril a podniesol svoj nos k jeho, vyhrnúc záclonu.~„To sa
68 22| aj smrad bol väčší, lebo jeho nohy boli pod mojím nosom.
69 22| si vašim fafrnkom,” znela jeho odpoveď.~„Tak otvorím okno.”~„
70 23| krytý ligotavý koč. Cez jeho okná zamihali biele šaty,
71 25| hľadel na padnutý zimník. V jeho očiach akoby sa boli ukázali
72 26| mládencovi Sihoňovi, stala sa jeho gazdinou. Z dobrej rodiny
73 26| hodinky, keď náhle otvorila jeho žena dvere a zavolala ho,
74 28| neštrngá, ani nemliazga, jeho polovička sa raduje, že
75 28| bude; možno pamukový. Horký jeho pamuk! Plyš je mäkký, hladký,
76 28| držal takto oblapenú, ona jeho takto. „Nože, milosťpani,
77 28| ruka… Rozpomienky! Citovala jeho veršík jej. Nezabudla ho,
78 28| usmievala sa, akoby sa tešila na jeho útrapách. Starí neprichádzali.
79 28| mäkká ruka… Ako citovala jeho veršík, legis actio per
80 28| Vravel so smiechom, ale jeho srdce ovládala nežnosť.
81 28| Akýsi smútok vodral sa do jeho duše, ktorý aj bolí, aj
82 28| Vlasy Malinovej šteklili jeho sluchy. Líca jej boli tak
|