Part

 1 1 |      dovedna, šuškajú a počnú sa ťa vypytovať: „Aké máte numero
 2 1 |        Aj do remennej stolice by ťa posadili…~Vyšiel z predsiene
 3 1 |     dediny. Prvý dom bola krčma, ta vošli. Krčmár, chudý žid
 4 2 |   mozgová tma… Dovoľ, aby som sa ťa chytil. Oveľa bezpečnejšie
 5 2 |           a ty si daj pozor, aby ťa nezbadali.”~Mrvenčík sa
 6 6 |         ale ja nedokončím. Láska ťa bude moriť. Obledneš — a
 7 6 | nedokončím. Nepoviem ti viac, že ťa rád.~Spotený chcel som sa
 8 6 |        mi topánky neočistila? Ja ťa naučím poriadok! Hneď a
 9 6 |     prišla Zuzka.~„Zuzka, prosím ťa, povedz mi, čo sa to tu
10 6 |       nepoviem.”~„Povedz, prosím ťa.”~„Pani mi zabránili.”~„
11 9 |        seba neukráti a po chvíli ťa celého roznesie. Človek
12 9 |         na táfľu.~„Nahovárať sme ťa prišli. Či by si sa reku
13 10|      beží ktosi druhý. Nepozeral ta. Zapchal si uši a utekal
14 11|          do krčmy, a teraz rovno ta mieri. Tam je aj advokát
15 11|        tak ako podsudcov. Uvidel ťa v ňom, a prvé, čo bolo?~„
16 11|           Neďaleko bola lavička, ta si sadli.~„Olinka,” začal
17 11|         domov, veď je bál. Ak sa ťa spýtajú doma, kde si bol,
18 11|       tvár sa zapotila, a predsa ťa milovali a milujú. — Ó,
19 12|        rovno povedať: „Nenávidím ťa. Choď!” Pre rodičov? Tí
20 13|    dialógy: „Pekná maska, poznám ťa.” — „Hm.” — „Budeš so mnou
21 13|       rád má, smeje sa.”~„Poznám ťa?”~„Ó, dobre.”~„Ľúbil som
22 13|            Ó, dobre.”~„Ľúbil som ťa už?”~„Ľúbil.”~„Tak si Viera.”~
23 13|       Viera.”~Ó, valčík! Ako rád ťa počúvam! A ako ťažko ťa
24 13|          ťa počúvam! A ako ťažko ťa počúvať a neletieť s tvojimi
25 13|    povedz!”~„Poviem ti.”~„Prosím ťa,” obrátila sa k bratovi, „
26 13|         k šatnici.~„Dovolíš, aby ťa odprevadil?”~„Nech sa ti
27 13|      oblečený.~„Dovolíš, aby som ťa odprevadil?” spýtal sa.~
28 14|          uhladene, pekne. Celkom ťa pomýlia. Pozrieš si i na
29 14|     opráši miesto. S poklonou sa ťa spýta: „Rozkážete, blahorodý
30 14|     vypiť tri, taký nápoj. Alebo ťa zarazí vôňa gulášteka. Ech,
31 14|          raz začal refrén:~„Nech ťa pánboh skára,~že si ma nechala!”~
32 14|      Nikto nemá na mysli oklamať ťa, smiať sa nad tebou. Ten
33 14|          smiať sa nad tebou. Ten ťa rád, i ten, i ten, všetci,
34 15|     fajčíš a rozprávaš. Dym. Oči ťa štípu. I nudne ti je, a
35 15|        Najprv treba povedať; rád ťa mám. Lenže treba by bolo
36 15|  nezaliečam. Ja len tak.”~„A tam ťa už na vizitu čakajú.”~„Nevrav!”~„
37 15|         ju môcť vyhodiť — mrzieť ťa bude. Ja by nikdy nehľadel
38 15|         nie na ženu. Vravím, tam ťa očakávajú.”~„Ale veď ja…
39 15|     dobré dievča. Poobede pôjdem ta, ale sa ešte neprezradím.
40 15|           musím na poradu. Alebo ťa schytí túžba zahrať si v
41 15|         by nemohol do Kulínov, a ta rozkáže ísť, bude čudné
42 15|    prirovnať ku Dikovským. Musím ta ešte raz ísť.~Ale pokým
43 15|      azda Anička Durdíkovie? Ale ta už chodí akýsi veľkoobchodník.
44 15|          brat? Elu mešťanostovu. Ta sa obrátim. Je to dievča
45 17|          mnou nepríjemne.~Poznám ťa, pekná maska, myslieval
46 18|       pusť!”~„Nepustím.”~„Prosím ťa!”~„Nie.”~Čo bolo robiť Elenke?
47 18|   doložil ešte.~„Nepýtala som sa ťa. Čo ustavične zapáraš?”
48 18|         niet. Pred posteľou nič. Ta sa musí položiť ten starý
49 19|         Farár si myslel: Nechcem ťa vidieť. Rechtor si pomyslel:
50 19|          Rechtor si pomyslel: Už ťa nevidím. Farár pri takomto
51 19|      Farár si pomyslel: Dobre by ťa bolo vymlátiť. Rechtor si
52 19|        poznove ku hore Smrčinke. Ta i naspäť bola práve hodina.
53 20|           Vieš čo urobil? Vošiel ta ruku a bolo. Krava ozdravela.
54 21|         zmijka radostná a ja som ťa nemohol rozmliaždiť.~Chcelo
55 21|     Nesmie mať príčinu. Nie. Rád ťa mám preto, lebo ťa rád,
56 21|           Rád ťa mám preto, lebo ťa rád, lebo mi to srdce tak
57 21|          hráš Chopina, ale preto ťa rád, lebo ťa rád…”~„To by
58 21|           ale preto ťa rád, lebo ťa rád…”~„To by bola rastlina
59 21|    pohanil, nenávidíš ma, ale ja ťa milujem. Milujem, milujem
60 21|          Milujem, milujem a vždy ťa budem milovať. Neviem, prečo
61 21|     budem milovať. Neviem, prečo ťa milujem, ale ťa milujem!”~
62 21|    Neviem, prečo ťa milujem, ale ťa milujem!”~Zaiste vravel
63 21|         ti tak mohol povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa rada
64 21|     miluješ, lebo ti povedal, že ťa miluje. Drží ťa pod pazuchou.
65 21|      povedal, že ťa miluje. Drží ťa pod pazuchou. Tisne ti rameno.
66 21|          nebol nikdy povedal, že ťa rád, ty by si sa tak netúlila…
67 21|         ma. Nenávidíš ma… Ale ja ťa milujem… Milujem. Vždy ťa
68 21|        ťa milujem… Milujem. Vždy ťa budem milovať. Vy, Čurín,
69 22|          Vlak už uháňal a raz ma ta, raz ta posotil. Oddiely
70 22|          uháňal a raz ma ta, raz ta posotil. Oddiely boli preplnené.
71 23|      bielučké. Ako to behá sem a ta, ani slepé. Zakričíš „ašura,
72 23|     gagoce daromne a znepokojuje ťa.~Ale nič som nepovedal.~
73 24|     sluche tenučká belasá žilka. Ta som si mal sadať.~S Elenou
74 24|           Aká je láska, prezradí ťa. Hlupáci, keby vedeli…~Zahrali
75 26|         páči z tohto kapúna, ale ťa upozorňujem, že máme ešte
76 26|          grajciara voľakedy…? Ja ťa vybubnujem, psohlavec. Kto
77 26|            kde je to ohreblo, že ťa zabijem, ty podliak, hnusník,
78 27|         veľmi rád.~Chodieval som ta často, vždy s akousi trémou
79 27|         plece. Akoby sa jej bola ta skotúľala… Čo jej povedať?
80 28| Najbližšie bývala polesná. Zašla ta. A hľa, tu boli panie. Veľmi