Part

 1 1 |          na peľasť, nakloniac sa nad Ďura.~„Čo vás bolí?” spýtal
 2 2 |          obláčka nebo klenulo sa nad ním. Čo tí vrtia toľko hlavami?
 3 3 |          pred chvíľou bol vysoko nad chalupami a hľa, nevie sa
 4 3 |        Medzitým sa otvorilo okno nad pánmi výborníkmi a zjavila
 5 4 |          niet. Odrazu jej zvonia nad hlavou na obed. Vychodím
 6 5 |          usadil sa nový hodinár. Nad malý mriežkový oblok nízkeho
 7 5 |       Kolembal, vrtel, krútil sa nad zemou. Ošarpané agáty pred
 8 5 |        Ani sneh už nerobil kruhy nad zemou, ale padal šikmým
 9 5 |      zábave. Celé mesto sa smeje nad doktorom Sásikom, hodinárom
10 5 |      dookola. Videl, že každý sa nad ním usmieva, ba i Viera.
11 5 |   prudkejšie ju vykrúcal. Dvíhal nad hlavou mokrú šatku a triasol
12 6 |           tu je káva,” začul som nad hlavou.~Slúžka Zuzka vošla
13 6 |         som sa jej uveličený sám nad sebou. „A prečo len jeden
14 7 |    pokračoval a začal robiť kolá nad protokolom, akoby chcel
15 7 | atramentu, zasa sa ním rozkrútil nad papierom.~„Počkať by sme
16 7 |          nej popol a vyfúkol dym nad svoju hlavu… „Tohtoročné
17 7 |      akoby mu bolo veľmi smiešno nad tým, že krava nie je peniaz,
18 8 |           Prečo?” zarazil sa muž nad otázkou.~„U Kupfsteina nedostať
19 9 |      hneď zarána hodinu vyzváňal nad hlavou, aby oči rozdrapili
20 9 |    hotovosti, to aj vdovu povýši nad hocijaké dievča. Hotový
21 10|                        STRAŠIDLO~Nad tmavými vrchmi stál mesiac.
22 10|         tu v hĺbke hory, tu jemu nad samou hlavou. Pod krokmi
23 10|        hneď nato prelietlo niečo nad ním. Sova, pomyslel si a
24 11|       Oficieri,” zvolala tretia.~Nad tichým, citným čardášom
25 11|         láske. Všetci rozhorčení nad potupením. Všetci poučení
26 12|     kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné vysoké budovy.~Elena
27 12|      videla ten bledožltý západ. Nad ďalekým pahorkom začali
28 12|      vysmeje! Ako sa vôbec smeje nad najkrajšími cnosťami.~„Tak
29 12|    najkrajšími cnosťami.~„Tak aj nad láskou,” končil Čudrák akosi
30 12|          osík. V čipkovanom ráme nad hlavou tiahol sa hviezdnatý
31 12|     lícami, trasúc sa na svetle, nad ústami sa na chvíľu zastavovali
32 12|          to kvôli rodičom. Pánom nad otrokom. Akí čudní ľudia
33 12|         lampáše, zavesené niekde nad stajňou, ďalej vo dvore.
34 13|           kde sa odbavoval ples. Nad bránou horeli dve veľké
35 14|       mysli oklamať ťa, smiať sa nad tebou. Ten ťa rád, i ten,
36 14|            Prečo?”~„Pozri hore.”~Nad našimi hlavami v obloku
37 15|        oblaky — belel sa sneh. A nad tým všetkým vysoké voľné
38 16|        otca, dobrú plačúcu matku nad nevďačným synom. Myslí,
39 17|        izbe veľká lustrová lampa nad stolom. Na záclonách ani
40 17|     radosť tak odrazu sa zasmiať nad takým roztúženým pánom.
41 18|        tmavobelasé vrchy západu. Nad nimi nehybne stálo niekoľko
42 18|     ušiam dievčatka skormúteného nad stratenými listami románu.~
43 18|        si?” ozvalo sa jej odrazu nad samou hlavou. „Čo sa neohlásiš?
44 18|        už vysoko vyšibol, zrovna nad komín susedného domu. Okná
45 18|        nikoho. Mesiac stál rovno nad záhradou. Dlhý tieň komína
46 18|       Koncipient sedel v belasej nad knižkou a tiež sa usmieval.
47 19|       pána farára sa spúšťala už nad uši. Pánu rechtorovi bolo
48 19|       veľkou lyžicou, zdvihol ju nad misu a lial šošovicu pomaly
49 19|       korunu. Bola celá vytešená nad lacnou kúpou. Náhodou prišiel
50 20|       chumáčmi po bokoch tváre a nad očami, vyskočil od stola,
51 20|          Rypák. Spravil len kríž nad kravou, zašomral, stiahol
52 21|         smiechom, zohnutý stojac nad stolíkom. „Ľaľa, ja tancujem
53 21|     stolíkom. „Ľaľa, ja tancujem nad tvojou konečnou smrťou!”~
54 21|        fyzický bôľ. Horkosť žlče nad potupením, bôľ nad stratou
55 21|          žlče nad potupením, bôľ nad stratou lásky. Máchal silno
56 21|          ju zaujímavou. Vozvýšil nad ostatné, pre ktoré sa nik
57 21|         jarok v parku a baronesa nad ním s bielym slnečníkom.”~
58 22|       bunde s vyhrnutým golierom nad baranicou, ktorú som si
59 22|         s veľkým úsilím nadvihol nad oči, aby som sa rozhľadel.
60 22|      pančuchách. Naklonil som sa nad ne, poňuchal a všetko sa
61 22|       cverna vrások, ktoré sa mu nad obočím zaokrúhľovali. Čierne
62 22|         spornú vec komplikovať a nad chlapom nejakým činom zvíťaziť.~
63 23|       ľahučký, malinký. Poletuje nad širokou ulicou, po ktorej
64 24|          zaľúbeným srdcom. Neraz nad ránom, pri mládeneckých
65 25|     vínom. Veľká lampa sliepňala nad nami v dyme a smrade, tak
66 25|          bradavicami na lícach a nad očami, spieval si českú:~~„
67 25|  dirigoval primáša. Dvíhal päste nad hlavu a odrazu trhal nimi
68 26|       hlasmi. Slnce ešte nevyšlo nad strechu humna, odkiaľ od
69 26|        oko vyklať.”~Zdvihol päsť nad hlavu a zaspieval chripľavým
70 27|     svojou belosťou. Sklené gule nad okrúhlymi hriadkami kvetov
71 27|       toho bzukotu, nahol som sa nad obrážtek, čo maľovala.~„
72 27|       záujem. Cítil som len hnev nad tým, že som hľadal niečo
73 28|          a poškrabala sa ihlicou nad uchom.~„To sa rozumie. Sama
74 28|        Poznávala pieseň, krajšiu nad všetky čardáše a mazúrky.