Part

 1 3 |        pýtali. A aj teraz. Či nie on jediný je smelý vo verejných
 2 3 |       niekto do smiechu vypukne a on sa tiež bude musieť smiať.
 3 4 |      účastinárskej spoločnosti, a on by jej mohol diktovať: „
 4 5 |        ňou. Radosť bola dívať sa. On sám sa kochal najväčšmi
 5 7 | Lovásikovi predpovedal, že na rok on, Dufek, bude orať na tej
 6 7 |        pristúpil k stolu a buchol oň kostnatou rukou, že žiada
 7 11|    jagajúci sa. Pozri, pozri, veď on nechodí do krčmy, a teraz
 8 11|          vyšlo na klinčeku, že ju on miluje. Teraz išli jedna
 9 11|        Iní nosili len letné šaty, on biele, flanelové. Iní chodili
10 11|          Iní chodili bez rukavíc, on s jemnými, hodvábnymi, riedučkými
11 11|          Iní nosili hrubé palice, on tenučkú ako malíček. Iní
12 11|   hovorili „pardon!” bez nosovky, on pekne po francúzsky nosom.
13 11|      Vyňal si ju pred podsudcom a on už zbadal, že je nová.~„
14 11|           a tak mu bolo, akoby aj on všetko miloval. Hľa, domáci
15 11|    večerou na hodinku do záhrady, on tiež — teda sa museli zísť.~„
16 11|          Začnete o fatamorgáne, a on hneď o koňovi alebo regrútoch…
17 11|            vo štvorylke, myslí si on, že ju rád. Ach, dnes mi
18 12|            Šťastie! S ním! Aký je on protivný človek. Veľká,
19 12|        hľa, mohol mať tisíce, ale on, blázon, len tú chudobnú.
20 12|      kompromitovať. Aby odstúpil. On odstúpil. Aby rodičia nepovedali
21 13|          a bratom bol len ten, že on mal byť čert a ja španielsky
22 14|           a sadol si. Vlastne len on hovoril, ja som ho počúval.
23 14|           Každý mu vyznal lásku a on každému. Cigán nachyľoval
24 15|          takto rok boli už dvaja, on a ona. Znova mu vhupla do
25 15|      kasína, dušička,” povedal by on. „Vieš, že mám mena, zabavil
26 15|         Kulína. Prišli dve dámy a on sa tiež ustanovil. Nie ustanovil,
27 17|           Takej ešte nebolo,” zas on.~„Nebolo.”~A zas mlčíme.~„
28 17|            Hlúpe kupčisko. Ako sa on opovažuje smiať? Zvrelo
29 18|        tváre a srdce zatrepotalo. On ma môže osloviť, prelietlo
30 18|         To utvrdilo Elenku, že sa on nemôže zaujímať o také veci.~„
31 18|        myslela, chytajúc si líca. On ma rozhodne bude považovať
32 18|       Elena—á!” začula odrazu. To on volá. Zbojníci ho prepadli.
33 18|   otvorenými očami. I zbojníci, i on. Škoda.~Ticho sa zdvihla,
34 18|          Svieca je tiež potrebná. On príde, bude tma, a môže
35 18|           by sme zostali samotní. On by povedal… Ale, bože, na
36 18|   parfumom… Nie, nie! Akože by sa on do mňa zamiloval…? Vošla
37 18|           dverám.~Tam sedí. To je on, náš koncipient. Rukou si
38 18|        vojdem. Nemusím vedieť, že on je tam. — A podišla od dvier.
39 19|          Takú majú hrubú kožu ako on.”~Gazdiná sa zasa len rozplakala
40 19|        neoberá.”~„Nuž a keď?”~„Ak on oberá, nebudeme my.”~„Prečo?”~„
41 19|      farár, velebný náš pánko…~„A on, ako sa má? Čo bude obedovať?”~„
42 19|       jeho zdravie cez chorobu. A on toho človeka nenávidel!
43 21|    opojenú, s prižmúrenými očami, on za divánom nahnutý k jej
44 21|           Aby triumfovala! Aby ju on, práve on, ovinul nejakým
45 21|     triumfovala! Aby ju on, práve on, ovinul nejakým interesantným
46 21|          Sadla za klavír a hrala. On vo foteli. Fajčil cigaretu
47 21|     hlávkou. Aká čistota! Bože! A on fajčí cigaretu. Ba či tak
48 21|         vraví, sympatizovali. Ale on sa vám nikdy neprezradí,
49 21|          to patrí. Ten iný, to je on.~Vstal. Podišiel ku nej,
50 21|       toho — vás, vás!”~Hej. Hej. On, Čurín, hlupák, stával pod
51 21|        súdil, aká je rozčúlená… I on by sa ešte väčšmi zmiatol.
52 22|           spor aj tak nechal. Ale on ho stiahol. Následkom čoho
53 22|         obrátená len na tienidlo. On ho sťahoval a ja dvíhal.
54 22|         pološero, raz svetlo. Raz on povedal, že nebudem čítať,
55 22|         Ja nebudem čítať, ale ani on nebude spať a lampa musí
56 22|          Ja nebudem spať, ale ani on nebude čítať a vo vozni
57 22|      pološero, — myslel si akiste on. Obidvoje odrazu nemôže
58 22|         Bol som obutý v čižmách a on stál na remennom koberci
59 22|    záclonku. Ja som otvoril okno. On ho zavrel. Lenže ja som
60 24|        ale chcel ukázať, že je aj on veselý, galantný a smelý.
61 24|        galantný a smelý. Prečo by on nebol prvý v kruhu? Nevedel,
62 24|      menší a menší… drobný bod… i on mizne… S tebou sa viacej
63 25|          o zaľúbených? Vari by aj on reflektoval. Tvár ako mramor,
64 25|          Vari aj tebe?” spýtal sa on.~„Aj vám stískala ruky?”
65 26|          keď počul, že je vlastne on príčina toho, že skapali
66 28|       plné. Kde to mohlo byť? Keď on neraz dával nočnú hudbu
67 28|       Zišli sa náhodou a punktum. On bol bezočivý a nepredstavil
68 28|         objímali a bozkávali. Ako on prišiel k nej o desiatej
69 28|           na záhumní prechádzali. On ju držal takto oblapenú,
70 28|       veršík jej. Nezabudla ho, a on ho spravil a zabudol. —
71 28|         čibuka. V izbe zostal len on a Miluška.~Bola chladná