Part

 501 7 |         Exekútor trhol hlavou. Nazdal sa, že ho už bijú. A v tomto
 502 7 |                 Fero podojí,” zasmial sa ktosi.~Nič nepomáha, nič
 503 7 |        prebijú.~Pozrel na farára. Ten sa usmieval. Neutíši ich… Ba
 504 7 |           slamu…”~„Veď je tak,” ozval sa richtár, „teraz ide na všetko
 505 7 |               by prečítali? Odkiaľ by sa dozvedeli, že tú roľu vylicitoval
 506 7 |            nelicitoval. Darmo je.~Keď sa Lovásik vrátil do Malobrežia
 507 8 |            druhej, tiež bez pančuchy, sa mu hompáľala červená papuča.
 508 8 |           spustených žalúzií opieralo sa júlové poobedňajšie slnce
 509 8 |              časopisu. Vidieť, páčilo sa mu, lebo sa usmieval. Kedy—
 510 8 |            Vidieť, páčilo sa mu, lebo sa usmieval. Kedy—tedy zdvihol
 511 8 |          hlavu, odfúkol si a zahľadel sa do otvorených dverí, akoby
 512 8 |         odpovedalo: „Turek.” Po tomto sa všetky deti zasmiali. Kikirikí.
 513 8 |                Turek. Smiech. Trafilo sa však, že namiesto Turka
 514 8 |           Turka povedalo Maďar. Vtedy sa deti nesmiali. Zmysel zábavy
 515 8 |             bol iste ten, že na Turka sa mali smiať, na Maďara však
 516 8 |              Maďara však nie, a ktoré sa smialo na Maďara, to nabili.~
 517 8 |             aj dva razy prečítal, aby sa v nich ešte pokochal. Na
 518 8 |         chvíľu rozmýšľal o tom, prečo sa decko rovno nespýta: „Čo
 519 8 |          dvora, aby utíšil rehotajúce sa detváky, keď prišla do pracovne
 520 8 |              židáci sviatky?” spýtala sa ho.~„Prečo?” zarazil sa
 521 8 |               sa ho.~„Prečo?” zarazil sa muž nad otázkou.~„U Kupfsteina
 522 8 |           myslel miesto teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach
 523 8 |              roztrhla, aj vtedy by si sa prišla radiť, čo máš robiť —
 524 8 |           bolo niečo napadlo, zadíval sa na ženu a vážne predniesol,
 525 8 |             to bude iste štrajk. Musí sa presvedčiť, ako a prečo
 526 8 |               presvedčiť, ako a prečo sa to stalo. Zvedieť príčiny
 527 8 |              šedivými fúzmi. Redaktor sa im pozdravil, ale ani slúžny,
 528 8 |           susednú stoličku a uvelebil sa, čakajúc sklepníka.~Mladý
 529 8 |           zafľakovanou zásterou motal sa medzi stolíkmi, ale ani
 530 8 |         zakričal: „Áno, hneď.”~Štilec sa posadil a čakal. Čakal zas
 531 8 |          Urazený a rozsrdený redaktor sa vzchopil, zahrešil a schválne
 532 8 | demonštratívne vyšiel z kiosku. Zdalo sa mu, že sa niekto smeje,
 533 8 |               kiosku. Zdalo sa mu, že sa niekto smeje, ale sa neobrátil.
 534 8 |               že sa niekto smeje, ale sa neobrátil. Hromžil, hundral
 535 8 |              druhej krčme u Kolesníka sa mu vodilo práve tak. Tu
 536 8 |               mu vodilo práve tak. Tu sa naďabil aj asekuračný agent,
 537 8 |               a aby odpustil, ale aby sa obrátil na druhú firmu.
 538 8 |               V takom prípade, v akom sa ocitol pán Štilec, by bolo
 539 8 |           Choďte do pekla,” rozhorlil sa redaktor.~Blumberg odišiel,
 540 8 |            ale aj Štilec odpálil, ako sa hovorí. Cestou sa mu ani
 541 8 |        odpálil, ako sa hovorí. Cestou sa mu ani stolár Medený nepozdravil.
 542 8 |           Medený nepozdravil. Stretol sa aj s krajčírom, ale i ten
 543 8 |             ten len čosi zamrmlal, čo sa ani zďaleka pozdravu nepodobalo.~
 544 8 |            celou cestou. Bol rád, keď sa dostal domov. Mohol sa preobliecť.
 545 8 |            keď sa dostal domov. Mohol sa preobliecť. Pot sa mu cícerkom
 546 8 |              Mohol sa preobliecť. Pot sa mu cícerkom lial z čela.
 547 8 |           desať pohárov vody a zvalil sa na diván, rozmýšľajúc o
 548 8 |             rozmýšľajúc o všetkom, čo sa mu prihodilo, a nič nechápal.
 549 8 |              ho. Ráno už o pol piatej sa zobudil a uvažoval, ako
 550 8 |            zobudil a uvažoval, ako by sa na hotelierovi a ostatných
 551 8 |            pracovni.~„Tu si?” spýtala sa potichu, odchýliac dvere.~„
 552 8 |              mi bolo treba…”~Zadýchal sa od ľaku a pár ráz glgol,
 553 8 |              Až u vyšetrujúceho sudcu sa dozvedel, prečo ho volajú.
 554 8 |          hoteli Extravuršt, na ktorom sa dávala varená prasacina
 555 8 |               halušky so syrom, ktoré sa v hrnci postretávali a tak
 556 8 |    postretávali a tak skamarátili, že sa ani na mise nevedeli jedna
 557 8 |      vysvetlil po slovensky, načo sme sa na bankete zišli, a jubilanti
 558 8 |            bankete zišli, a jubilanti sa až pri reči tohto dozvedeli,
 559 8 |        slovenskú nôtu, pri ktorej sme sa všetci rozveselili. Po bankete
 560 8 |             Toto inkriminujú?” spýtal sa ticho.~„Toto.”~„A čo z toho
 561 8 |          všetkých kartárov…”~Redaktor sa udrel do čela a zvolal,
 562 9 |                             VYDAJ~Keď sa dievča vydá, akoby umrelo,
 563 9 |             ani za necht pravdy. Keby sa vydaj rovnal smrti, nuž
 564 9 |       Počujeme síce od nich: „Ach, ja sa nevydám. Ach, čože by sa
 565 9 |              sa nevydám. Ach, čože by sa vydávala! Lepšie je dievčaťu
 566 9 |             krkoch nezostali, ale aby sa radšej nejakému bohatému,
 567 9 |               stužtičky, perličky, až sa tak ligocú, keď idú na slnci,
 568 9 |             keď idú na slnci, len aby sa popáčili a aby už raz dosť
 569 9 |               by im vari závidel. Ale sa jedujem, keď vravia o smrti.
 570 9 |       nezavesí.~O Zuzke Bírešovie som sa nazdal, že je výnimka. Ovdovela
 571 9 |              boli z már zniesli. Skôr sa podobala ruži, štepenej
 572 9 |              aspoň tak kvitla a driek sa jej tak ohýbal. Nebolo ani
 573 9 |          Mikuláša, krátka biela sukňa sa jej oháňala, úzky driek
 574 9 |             keď si putne naplnila, už sa aj zohla, chytila ich a
 575 9 |              chytila ich a narovnajúc sa, hneď sa aj domov ponáhľala.
 576 9 |             ich a narovnajúc sa, hneď sa aj domov ponáhľala. Napäté,
 577 9 |               plné nádoby. Neobzerala sa ako straka, neskladala putne
 578 9 |               poklebetila a neškerila sa na paholkov.~A slúžka bola
 579 9 |         slúžka pozerá za pec, ktoráže sa škriabe po rebríkoch na
 580 9 |             Zuzka moja, dobre. Ale ak sa mi vydáš, čo si ja počnem.”~
 581 9 |               čo si ja počnem.”~Zuzka sa zachichotala: „Ale, milosťpani,
 582 9 |               Nono.”~„Veru áno.”~Pani sa tešila. Zuzka vo svojom
 583 9 |            Druhý bol nebezpečný, lebo sa ho aj jej rodina zaujala
 584 9 |               cudzieho zveriť majetok sa nedá. Uchytí tu, uchytí
 585 9 |              Najlepšie by bolo oženiť sa.~Ponosoval sa susede Uli.~„
 586 9 |             bolo oženiť sa.~Ponosoval sa susede Uli.~„No, čože,”
 587 9 |             povedala aj táto, „ožeňte sa.”~„Ktože pôjde za mňa, za
 588 9 |            deťmi,” zavzdychol, tešiac sa pritom v duchu, že aj Uľa
 589 9 |              že aj Uľa narádza oženiť sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„
 590 9 |             to s roľami, ale dievčatá sa nerady vydávajú za vdovcov,
 591 9 |               dupľovaná hodnota… Hneď sa môže niečo prikúpiť. Gazdovstvo
 592 9 |            niečo prikúpiť. Gazdovstvo sa rozšíri.~„Nebolo by zlé,”
 593 9 |               glgol z hriateho. Nahol sa k Uli a čosi pošuškal. Uľa
 594 9 |             ste mi doniesli?” spýtala sa, hŕkajúc zasa taniermi v
 595 9 |               sme ťa prišli. Či by si sa reku nevydala,” začala Uľa
 596 9 |              Marina.~„A čo je kto, ja sa nevydám.”~„Štyri osminy
 597 9 |              Marina neprevýšila, hoci sa Zuzka ani nespytovala, kto
 598 9 |               dlaňou tvár, rozosmiala sa. „Veď ten má päť detí. Choďte
 599 9 |               Choďte mi,” a ako čo by sa o vec celkom nič nezaujímala,
 600 9 |          handrou umyté taniere. Potom sa ešte spýtala Mariny, ako
 601 9 |              ešte spýtala Mariny, ako sa majú otec, len aby nezačali
 602 9 |            nimi kuchynské dvere, zasa sa len hlasno rozosmiala. Keď
 603 9 |            zastala pri okne, zadívala sa do sadu. Keď kuchyňu zametala,
 604 9 |               a myslela si pritom, že sa naozaj nevydá. By sa jej
 605 9 |               že sa naozaj nevydá. By sa jej zasa chcelo lopotiť
 606 9 |               jej zasa chcelo lopotiť sa od svitu do noci… Kravy,
 607 9 |          odmenia za poslúženie… čo by sa ona vydávala.~Na druhú nedeľu
 608 9 |         vydávala.~Na druhú nedeľu Uľa sa zasa dostavila aj so Zuzkinou
 609 9 |          Marina, „z takého gazdovstva sa aj nám ujde.”~Nič nepomáhalo.~„
 610 9 |            bola v ňom vyhrážka, že ak sa nevydá za Becku, aby viac
 611 9 |        nepôjdem.”~Pani Mirzáková, keď sa o týchto pytačkách dozvedela,
 612 9 |               aby jej nenapadlo vydať sa. Čiernymi farbami jej opisovala
 613 9 |            Zuzka upokojila paniu, aby sa len netrápila. Ona sa nevydá.~
 614 9 |             aby sa len netrápila. Ona sa nevydá.~Uľa zasa Beckovi
 615 9 |             nejakú roľu. Možno, že by sa tým dala nakriatnuť. Becko
 616 9 |        hrubými perami.~„Ja neviem, čo sa ty, Zuza, toľko onačíš,”
 617 9 |                 uštipla Anna.~„No, už sa k nám neukazuj, ak to odmietneš,”
 618 9 |               to odmietneš,” pohrozil sa zas otec a vstal z lavice,
 619 9 |           vstal z lavice, aby šli. Aj sa pobrali, teraz už celkom
 620 9 |               sadla k oknu a zadumala sa hlboko, hľadiac na čap kotla
 621 9 |             Slnce zapadalo a blýskalo sa na vyleštenej medenej ploche.~
 622 9 |              Taká bola Zuzka a ja som sa nazdal, ako som už povedal,
 623 9 |         bezdetnými vdovami. Tešil som sa, že naše porekadlá predsa
 624 9 |         nemožno pozobať. A tu máš! Čo sa stalo asi o mesiac nato?
 625 9 |              asi o mesiac nato? Zuzka sa predsa len vydala, akokoľvek
 626 9 |        akokoľvek je vydaj smrťou.~Ako sa to len mohlo stať?~Nuž prišla
 627 9 |            Uľu s nemou otázkou, akoby sa čohosi bála. Becko sa usmieval
 628 9 |           akoby sa čohosi bála. Becko sa usmieval a pokukával tu
 629 9 |              ukázala na Becku. „Pozri sa, budeš mať nielen Krídlatú,
 630 9 |          šparkasy, ak sľúbiš… Šťastie sa ti usmieva… Neodháňaj ho!
 631 9 |            jej prelietla mysľou a zas sa jej len do hlavy vrátila.
 632 9 |               aj zostala trčať. Potom sa k nej aj celá roľa Krídlatá
 633 9 |           ešte aj Uľa zahučala: „Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom hukote
 634 9 |              zahučala: „Sľúb sa, sľúb sa…”~V toľkom hukote ani anjel
 635 9 |           azda niekomu na dvore, lebo sa k oknu odvrátila. Zakryla
 636 9 |            mrmlajúc si popod nos. Uľa sa mu prizerala, mihajúc drobnými
 637 9 |               ruky a zašepkala: „Nech sa stane vôľa božia!”~
 638 10|      tmavomodrým závojom. Len hradská sa belela ako vápno a kvitnúce
 639 10|         obidvoch stranách cesty zdali sa zasnežené. Ich tône padali
 640 10|              žita, rozprestierajúceho sa dookola na dvoch veľkých
 641 10|           zatrepotalo. Tiene na ceste sa pohýbali. Ináč bolo mŕtvo
 642 10|           bolo mŕtvo a ticho. Blížila sa polnoc.~Kaplán Červenák
 643 10|          pleciach a dáždnikom, vracal sa domov do Rozkaloviec z Búrneho,
 644 10|       priťahuje. Možno. Pravda je, že sa pán kaplán najradšej prechádza
 645 10|          Búrnemu. Aj to je pravda, že sa tieto prechádzky končievali
 646 10|           filozofovala. Filozofovanie sa obyčajne preťahovalo do
 647 10|       cirkevnej záležitosti. Nevracal sa a mladí zabŕdali do filozofie.
 648 10|        Uvažoval, že ku gréckemu účesu sa štica nehodí. Chcel jej
 649 10|         nehodí. Chcel jej povedať, že sa zle češe, keď kuvik náhle
 650 10|     nepríjemný, desiaci hlas. ~Anička sa striasla a spýtala sa: „
 651 10|          Anička sa striasla a spýtala sa: „Komu ozaj kuviká?”~Z kuvika
 652 10|                 Najistejšia je tá, čo sa ukazuje pri Skalke.”~„Pri
 653 10|          nepočul. Čo je to?”~„Ukazuje sa o polnoci farár, čo akési
 654 10|               ochromie úd. Čosi biele sa za ním plazí a kvíli. To
 655 10|           chodiť, keď ho zabil. Preto sa plazí.”~„Hlúposti,” hodil
 656 10|             môže byť doma, ale hanbil sa pred slečnou, aby ho neupodozrievala,
 657 10|            aby ho neupodozrievala, že sa bojí. V záhradke im začalo
 658 10|                Prešli do izby. Kaplán sa ani tu dlho nezdržal. Videl,
 659 10|           štvrť na dvanásť. Odporúčal sa. Von porovnal čas so svojimi
 660 10|               toto myslel, ponáhľajúc sa. Neveril síce, že sa farár
 661 10|       ponáhľajúc sa. Neveril síce, že sa farár môže ukazovať, ale
 662 10|           stromy väčšmi šumeli a tône sa neprestávali hýbať. Jeho
 663 10|          treba prejsť cez horu, ktorá sa pred ním černela na dosť
 664 10|        príkrom vŕšku. Kvitnúce slivky sa stratili. Zamenili ich liesky
 665 10|             vyvážené pätami, kotúľali sa z vŕšku dolu. To pukanie,
 666 10|         pukanie, šušťanie a kotúľanie sa kamienkov stávalo sa mu
 667 10|        kotúľanie sa kamienkov stávalo sa mu neznesiteľným. Ledva
 668 10|           rozoznať pne stromov. Zdalo sa mu, že za každým sa niekto
 669 10|             Zdalo sa mu, že za každým sa niekto skrýva, kto ho stopuje
 670 10|          Začali smreky. Chvoj jedného sa zakývala, ani čo by ju nejaká
 671 10|            bude práve pri nej. Hanbil sa sám pred sebou, že mu je
 672 10|      nepríjemne a že bokom do hory by sa neosmelil pozrieť. Bolo
 673 10|           zájde…? Nie. Nemožno, že by sa farár ukazoval. Myslel si.
 674 10|           farár, ako býval zaživa. Ak sa ukazuje, nemôže mať ľudskú
 675 10|                pomyslel si a rozhodol sa, že pobeží. Tak skorej prejde
 676 10|           Skalku. Nik ho nevidí. Nemá sa koho hanbiť.~Hneď aj myšlienku
 677 10|           myšlienku uskutočnil. Behom sa pustil hore vŕškom a potom
 678 10|        Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo, že z pravej strany
 679 10|             Bol vyššie a menší. Cesta sa vinula do diaľky ako šnúra.
 680 10|               biely. Len diery na ňom sa černeli, ako na tvári sa
 681 10|              sa černeli, ako na tvári sa černejú oči, brada a fúzy.
 682 10|          zbadať, že je to guľaté a že sa hýbe. Blíži sa k nemu. Jasne
 683 10|            guľaté a že sa hýbe. Blíži sa k nemu. Jasne vybadal vysoký
 684 10|              nápadne zoslabli. Na mňa sa díva, pomyslel si. Vskutku,
 685 10|         Vskutku, farár zastal a díval sa. Kaplán videl, že sa farár
 686 10|            díval sa. Kaplán videl, že sa farár zohol. Iste hľadá
 687 10|            Iste hľadá kameň… Ale tvár sa viac nezjavila. Figúra sa
 688 10|             sa viac nezjavila. Figúra sa znova začala hýbať. Bežala,
 689 10|            ale bez tváre. Kúr zdvihol sa pred ňou ako dym. Zväčšoval
 690 10|           pred ňou ako dym. Zväčšoval sa a postava zmizla. Kaplán
 691 10|              a postava zmizla. Kaplán sa v hrôze zvrtol a začal utekať
 692 10|               Prebehol horu a do rána sa túlal okolo Búrneho.~Nevyspatý,
 693 10|         Nevyspatý, preblednutý vrátil sa domov len ráno. Chcel si
 694 10|              Ľahol si na diván. Sotva sa vládal držať na nohách.~
 695 10|              Veselý!”~„Nuž?”~„Naľakal sa vám farára, čo máta pri
 696 10|              máta pri Skalke. Neskoro sa vybral a okolo dvanástej
 697 10|              vybral a okolo dvanástej sa vrátil udychčaný a bledý,
 698 10|             ani slovka o tom!”~Kaplán sa začervenal a mlčal.~
 699 11|               hľadá byt. Nový advokát sa pravotí, že mu vypovedali.
 700 11|              krčmy a cukráreň. Všetko sa akosi blýskalo.~Starí páni
 701 11|          vylepil, vyčistený, jagajúci sa. Pozri, pozri, veď on nechodí
 702 11|            bralá! Taliansko!” zasmial sa. „Slnce sa ti smeje, všetko
 703 11|        Taliansko!” zasmial sa. „Slnce sa ti smeje, všetko vonia,
 704 11|             ale Bosna! — Raz, pamätám sa, bola strašná hmla…”~Ľudí
 705 11|             Elegantná. Pani advokátka sa zasa česala celé dve hodiny
 706 11|              by šli tak proste? Treba sa ukázať.~Slečny, tie vyšli
 707 11|              retiazočke. Slečna Viera sa blýskala ako slnce od diamantov
 708 11|          nedeľu predpoludním bez, ako sa hovorí, „pigľajzne” alebo
 709 11|              prepigľovala šaty a ešte sa jej videli pokrčené. Slúžka
 710 11|               okrem toho povedala, že sa nemá kedy ani učesať. Dnes
 711 11|        hovoriť.~Ale to všetko bolo by sa dalo odpustiť vojakom, keby
 712 11|              Takto nemôže byť. Vrútia sa vojaci, i čo ich nepozveš.
 713 11|            Namyslia si a nebudeš môcť sa s nimi ani pozhovárať. Vieme,
 714 11|                šablička, gombičky. To sa blyští. Za tým budú lipnúť
 715 11|               komáre za svetlom. Môže sa stať nešťastie. Dosiaľ ako
 716 11|           obed z úradu, zasa. Šiel si sa po večeri prejsť, zasa si
 717 11|             po večeri prejsť, zasa si sa stretol so samými párikmi.
 718 11|                Alebo neštebotali, len sa dívali jeden druhému do
 719 11|        gavalieri budú nešťastní. Môže sa veľmi ľahko stať, že banka
 720 11|        odročiť!” chytili iní.~A mesto sa zaplnilo strašnou zvesťou,
 721 11|         zaplnilo strašnou zvesťou, že sa bál odročí. Poradu treba
 722 11|              kaviarne, na kedy?~O tom sa dopočula pani doktorka.~„
 723 11|               ľudí. Vôbec nevedia, čo sa patrí. U nás sú mladí ľudia
 724 11|                vravel s krikom. „Ináč sa poďakúvam z hlavného aranžérstva,”
 725 11|           advokátski pomocníci.~„Teda sa neodročí?” spýtal sa opätovne
 726 11|             Teda sa neodročí?” spýtal sa opätovne podsudca.~„Nie,”
 727 11|      kaviarňou.~„Ďakujem.”~A skončilo sa. Ajhľa, tiež vidieť, aká
 728 11|           telom i duchom svojím veľmi sa rekomendoval. Blondín s
 729 11|               duchaplnosť. Pritom ako sa vedel obliekať. Iní nosili
 730 11|               korunky. Skrátka, mohol sa cítiť šťastný, mal všetko.
 731 11|             imitovať, ale ani jednému sa nedarilo. Keď niekto mal
 732 11|        obzrite. Pritisnite tu. Otvorí sa. Tu na cigary, tu na cigarety.
 733 11|               obzrite.”~Rozgurážil si sa v kaviarni. Bol tam i podsudca
 734 11|               tam i podsudca a chcelo sa ti zaimponovať.~„Fľašu šampanského!”
 735 11|              súmerná. Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté. No krásavica!
 736 11|             mdlé, ale takmer pukajúce sa od zdravia. Pery, šija,
 737 11|       Probovali už mnohí ľudia dostať sa do jej srdiečka, ale nadarmo.
 738 11|                 Čo hovoríte?” spytuje sa starý pán.~„Tatinko sa spytuje,
 739 11|        spytuje sa starý pán.~„Tatinko sa spytuje, čo ráčite hovoriť.”~„
 740 11|              čo ráčite hovoriť.”~„Ako sa máte?”~„Tatinko sa spytuje,
 741 11|                Ako sa máte?”~„Tatinko sa spytuje, ako sa ráčite mať.”~„
 742 11|               Tatinko sa spytuje, ako sa ráčite mať.”~„Chcete borovičky?”~„
 743 11|           Chcete borovičky?”~„Tatinko sa spytuje, či rozkážete koňaku.”~„
 744 11|              milá. Do takého dievčaťa sa musel každý, ako sa to hovorí,
 745 11|          dievčaťa sa musel každý, ako sa to hovorí, zaľúbiť. Tak
 746 11|               pána fiškusa. S Olinkou sa stretával každé ráno, na
 747 11|             všetko: „ale choďte, nech sa páči, ako sa máte” atď.,
 748 11|             choďte, nech sa páči, ako sa máte” atď., no láska nestojí.
 749 11|            hrudky povstane, tá hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší,
 750 11|           naberá na seba, väčší, šíri sa a letí, letí ohromná guľa
 751 11|            guľa dolu a znova rozdrobí sa na kúsky. I pán podsudca
 752 11|       spočiatku len za tým túžil, aby sa mohol za minútku s ňou pozhovárať,
 753 11|              Oľgine biele ruky, a tak sa mu ich žiadalo dotknúť.
 754 11|            Len dotknúť, nič viac. Keď sa ich dotkol, jeho túžba sa
 755 11|             sa ich dotkol, jeho túžba sa nezastavila. Jemu sa chcelo
 756 11|            túžba sa nezastavila. Jemu sa chcelo tie drobné, tenké
 757 11|        šťastný elektrický prúd. A keď sa mu to pošťastilo, keď nechávala
 758 11|               bolo všade okolo. Zdalo sa mu, že všetko dýcha láskou,
 759 11|            všetko jemu naklonené. Cit sa mu v prsiach rozšíril a
 760 11|              protivne pískava. Zlostí sa naň, a prečo sa vlastne
 761 11|                Zlostí sa naň, a prečo sa vlastne zlostí? Boží hlas.
 762 11|             protivné. Musia gágať. Čo sa na ne hnevá…? Len kedy vyjde
 763 11|             dlho. Olinka vyšla. Takto sa stretávali náhodou. Oľga
 764 11|               záhrady, on tiež — teda sa museli zísť.~„To ste vy,
 765 11|               ste vy, slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„A kam?”~„Prejsť
 766 11|                 Ja.”~„A kam?”~„Prejsť sa.”~„Dovolíte?”~„Prosím.”~
 767 11|               si tak blízko, a predsa sa pánu podsudcovi zdalo, že
 768 11|             Áno.”~„I teraz?”~A dotkla sa svojím plecom jeho. Taká
 769 11|           Olinkou.~„I teraz?” spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy
 770 11|             ku svojim perám. Naklonil sa, bozkal ju.~„Vy viete,”
 771 11|               Vy to viete a spytujete sa. Slečna Oľga, vidíte… Také
 772 11|       nechápajúc sám, čo vraví. Nahol sa a bozkal ju na líca. „Oľa,”
 773 11|            zadúšalo dych.~Ó bozk! Ako sa v tele malom, polminútovom,
 774 11|          sladkosti. Ľudia a celý svet sa tratia v nej a sám pred
 775 11|            Prešlo niekoľko minút, kým sa ich srdcia utíšili. Neďaleko
 776 11|        chytiac si ruky. Hodina večere sa blížila. Čas plynul. O štvrť
 777 11|            plynul. O štvrť na deviatu sa bozkali druhý raz a znova
 778 11|             bozkali druhý raz a znova sa im srdcia roztrepotali,
 779 11|                 A čo?”~O pol deviatej sa už dva razy jedno za druhým
 780 11|               štvrte na deväť bozkali sa tri razy a pán podsudca
 781 11|               a šli na večeru. Cestou sa mnoho ráz bozkali a pán
 782 11|           slečna bola šťastná, ktorej sa prihovoril taký nejednoduchý
 783 11|    hviezdičkami. Očká zažiarili, ústa sa usmiali, srdiečko zatrepotalo.
 784 11|                Že tak a tak, nahneval sa a dal svojmu buršovi zaucho.
 785 11|           päťdesiat kilometrov. Ľudia sa krčili, čo nevládali. Zrovna
 786 11|              si tú šabličku. Šablička sa zablysne, portepé sa rozkolembá
 787 11|         Šablička sa zablysne, portepé sa rozkolembá a blýska. Gombičky
 788 11|         rozkolembá a blýska. Gombičky sa ligocú, hviezdičky sa trblietajú,
 789 11|        Gombičky sa ligocú, hviezdičky sa trblietajú, čiapka so zlatými
 790 11|             čiapka so zlatými šnúrami sa jagá. Ostrohy taktiež. Akože
 791 11|             také neelegantné. Oficier sa hlboko nahne a ešte aj nohou
 792 11|               nohou pokýva, aj usmeje sa, aj stačí pri tom všetkom
 793 11|              S civilom idete — musíte sa báť, že vám na nohu stúpi.
 794 11|               vždy tak hladko a nežne sa k vám približuje. Ach, oficier
 795 11|               niektorý z nich, ukloní sa a pojme so sebou do tanca.~
 796 11|               ostatné dni. V deň bálu sa zobudíš včaššie, ideš včaššie
 797 11|               úrade ti je fádne, pero sa ti nechce chytiť do ruky.
 798 11|         nakukneš do kancelárie. Treba sa obliekať — veď je bál. Akože
 799 11|              upiť si môžu viacej, nik sa ich nespýta, koľko pili,
 800 11|           odísť domov, veď je bál. Ak sa ťa spýtajú doma, kde si
 801 11|             potrasieš. I staršie dámy sa rozohrejú pri tvojom tlaku.
 802 11|              pri tvojom tlaku. Budeme sa prizerať a náš duch zalietne
 803 11|           neho? Láska bola… Ach, keby sa tá mladosť vrátila, aby
 804 11|               utiekla… Ale prečo? Veď sa bude moja dcérka zabávať.
 805 11|               starých mládencov. A ak sa pritrafí ešte stisnúť niektorú
 806 11|           niektorú rúčku a rozveseliť sa v srdci. Možno blesne nejaká
 807 11|                Radosť, radosť. Kto by sa bálu netešil?~A predsa,
 808 11|            predsa, predsa?~Už o ôsmej sa jagali okná sály a bolo
 809 11|              ešte okupované. Znak, že sa ešte nemôže tancovať. Pri
 810 11|        Nemôžem slúžiť. Možno.”~Slečna sa posadila. Obapolná poklona.
 811 11|       posadila. Obapolná poklona. Šlo sa po druhú vchádzajúcu.~„Akože
 812 11|               vzájomná poklona a išlo sa po tretiu vchádzajúcu. Tie
 813 11|             oficieroch. A mladí ľudia sa ponosovali jeden druhému,
 814 11|              No pravda. A najmä dámam sa nesvedčí spytovať sa. Prídu.
 815 11|            dámam sa nesvedčí spytovať sa. Prídu. Dobre. Neprídu.
 816 11|            Neprídu. Dobre. Nespytujem sa, ale čakám. No nie? Pravdaže.
 817 11|               Mladí ľudia nevedia, čo sa patrí! Mladí ľudia nevedia,
 818 11|              pravdu?~O deviatej večer sa zjavila matka bálu. Manželka
 819 11|         prešiel elektrický prúd. Sála sa rozhýbala, tanečnice dupkali
 820 11|               do tanca. Rad aranžérov sa rozdvojil. Naklonili hlavy.
 821 11|           pozdravil hlasnejšie. Každý sa usiloval, aby bol voľný
 822 11|           pána podsudcu.~Pán podsudca sa naklonil k sudcovej a šeptal
 823 11|             šeptal čosi.~Pani sudcová sa zasmiala.~Zasa šepot.~Zasa
 824 11|          Zahrali čardáš. Pán podsudca sa zasa uklonil, pani sudcová
 825 11|             ples bol otvorený. Páriky sa vyhľadali. V čardáši si
 826 11|             tak blízko a tak dobre dá sa hovoriť a pozerať do očí
 827 11|            podsudca zo päť ráz otočil sa a ďakoval, aby Olinka nesedela.
 828 11|             začal šuchať nohami.~„Tak sa vidí, je animo.”~„O áno.
 829 11|               je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite? Dnes pri obede
 830 11|             Čo?”~„Šelmička,” a zvrtli sa zo tri razy odrazu a potom
 831 11|             hudbou: „Ejejejej!” Druhý sa mu ozval a zakričal: „Ťu!”
 832 11|              zakričal: „Ťu!” A všetko sa vrtelo a odrazu, akoby na
 833 11|          akosi potichu… „Psss,” ozval sa ktosi a za ním druhí v takte: „
 834 11|              odrazu Olinka a zadívala sa ku dverám.~„Oficieri,” zvolala
 835 11|            oficieri. Súzvuk v dušiach sa rozptýlil ako dym. Nové
 836 11|              srdcami gavalierov. Dámy sa zaujímali o iných, nie o
 837 11|           Podišli ku tancujúcim a tam sa rozostavili. Rozložili nohy
 838 11|               dievčatá. Protivní, ako sa rozostavili, mysleli mladí
 839 11|              mladí ľudia a znechutili sa, znechutili. Čardáš ešte
 840 11|        susednej miestnosti občerstviť sa. Niektorí pohárikom piva,
 841 11|               Bolo šťastie prechádzať sa s nimi po sále. Hľa, i tu
 842 11|               nimi po sále. Hľa, i tu sa hneď ukázalo, čo je oficier.
 843 11|          oficier. Teplo ti je a chceš sa ochladiť vejárom, už ti
 844 11|           Spomenieš, že si smädná, už sa oficier rozbehne. Sklepník
 845 11|                Takí ľudia. Prechádzaš sa s nimi. Im je studno bokom
 846 11|               ísť popri tebe. Obrátia sa ti tvárou a chrbtom idú,
 847 11|               Ako tí tancujú! Páperom sa cítiš. Nebežíš, letíš. Ach!~„
 848 11|          letíš. Ach!~„Prosím, zadávať sa na štvorylku!” zakričal
 849 11|             ty čo netancuješ?” spýtal sa hneď pomocníka Ježného.~„
 850 11|              šiel ku dverám.~„Zadávať sa, zadávať,” pošepol pozemkovej
 851 11|         všetkom.”~„Prečo?”~„Ale…”~„Čo sa ti stalo?”~No nečakajúc
 852 11|          nečakajúc na odpoveď, pobral sa za jedným úradníkom z banky.~„
 853 11|             pošiel preč.~Pán podsudca sa začudoval, ale poznove zatľapkal
 854 11|             zakričal: „Prosím zadávať sa na štvorylku!”~Niekoľko
 855 11|             Niekoľko nepatrných párov sa zozbieralo. Inteligencia
 856 11|         ružičke oficier. Pán podsudca sa rozhľadel. Hľa, i pri jeho
 857 11|               jeho Olinke, a rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda, slečna.”~„
 858 11|             mu prešiel po chrbte. Ako sa zadržať? Cigáni zahrali
 859 11|           jablko. Život zhorkol, tvár sa zapotila, a predsa ťa milovali
 860 11|            vašimi oknami. Nazdali ste sa, že ľúbite, a pre niekoľko
 861 11|             raj.~Zapili si. Usilovali sa hovoriť, ale nešlo. Hudba
 862 11|             ako ten tón, všetko, a my sa trápime, že uletí. Bojíme
 863 11|             trápime, že uletí. Bojíme sa, trasieme. Smutno im bolo,
 864 11|              Smutno im bolo, a predsa sa chceli smiať. Víno, víno.
 865 11|              štyrmi hviezdičkami. Tak sa zdá, oberlajtnantmi ich
 866 11|   oberlajtnantmi ich menujú.~Dva rady sa pochytali za ruky.~„Dva
 867 11|               okien jej hlas a niesol sa sálou do každého ucha. Cigáni
 868 11|               ruku svojej dáme, behom sa pustil z dvorany.~„Alarma!
 869 11|            tanečníkov a bez sprievodu sa vrátili na svoje miesta.~„
 870 12|            izby. Tam bola tma, len čo sa niekoľko svetlých pásikov
 871 12|        zlatých ohnív, ktoré tam ďalej sa menšili a spájali jedna
 872 12|               jedna s druhou v úžiaci sa zlatý pás. Dlhé rady číslovaných
 873 12|             prebehúvali koče a mihali sa ľudia, zaliati prachom svetla,
 874 12|             prachom svetla, kúriaceho sa a vystupujúceho nad temné
 875 12|            temné vysoké budovy.~Elena sa posadila do okna a pozrela
 876 12|            často robievala a zakaždým sa jej zdalo akési neuveriteľné,
 877 12|             zo zlata. S dátumom. Teda sa bude vydávať. Neobišlo ju
 878 12|         Neobišlo ju šťastie… Zasmiala sa. Šťastie! S ním! Aký je
 879 12|         Nemôže pokojne postáť. Trasie sa na ňom všetko, i plecia,
 880 12|         vystúpi znoj na čelo a utiera sa bielou šatkou. Jeho oči
 881 12|               bielou šatkou. Jeho oči sa dívajú nežne, sladko. Vidieť,
 882 12|           človek, ten Čudrák. Nedávno sa prechádzali v mestskom parku.
 883 12|               ďalekým pahorkom začali sa zjavovať bledé hviezdy.
 884 12|         napĺňala stromoradie, ukázala sa veľká guľa mesiaca. V svetle
 885 12|               zapálených lámp tmolilo sa prechádzajúce sa obecenstvo.
 886 12|              tmolilo sa prechádzajúce sa obecenstvo. Blýskali sa
 887 12|               sa obecenstvo. Blýskali sa cylindre a toalety dám,
 888 12|              páriky smejúce a túliace sa jeden k druhému, všetkých
 889 12|      túžiacich po páre. I jej, Elene, sa zachcelo stisnúť niekomu
 890 12|              študent Čudrák.~Stratili sa rodičom. Odrazu čosi povedal,
 891 12|            otroci.”~„Ako to?” spýtala sa skoro prestrašená. „Ale,
 892 12|              Prečo nie?”~„Nenahneváte sa?”~„Nie.”~„Ostatne, prečo
 893 12|                 Ostatne, prečo by ste sa hnevali. To je pravda. Tak
 894 12|             vy ste otrokyňa. Vydávate sa za človeka, ktorého nemáte
 895 12|            otcovi, aj matke. Pán otec sa chytil za hlavu, bledol
 896 12|               To musí byť.‘ A mamička sa zrovna na posteľ vrhla a
 897 12|              starou pannou. Kamarátky sa vám povydávali. Len vy nie.
 898 12|              iste by takou bola, lebo sa nazdáte, že ste chudá. I
 899 12|      bradavičku máte pod ušami. Tá by sa stala veľkou. Strach!”~„
 900 12|           zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa smejete, lebo
 901 12|           Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa smejete, lebo ste hneď bežali
 902 12|             zrkadlu a presvedčili ste sa, že ste ešte celkom pekná.
 903 12|           ešte celkom pekná. Ba, môže sa povedať, krásna. Vlasy čierne.
 904 12|         krásna. Vlasy čierne. Hľa, až sa jagajú. Prirodzený lesk.
 905 12|                Ani nezbadala, ba sama sa k nemu pritiahla.~„Na čele
 906 12|               červený klobúčik… A keď sa zasmejete. Zuby biele, dobré
 907 12|               úst pozeráte,” zasmiala sa zasa Elena, „chcete ma otrokyňou
 908 12|               otrokyňou spraviť a aby sa nenahnevala, strúhate poklony.”~
 909 12|             Je to strašné tak nevydať sa. Kamarátky sa povydávali.
 910 12|             tak nevydať sa. Kamarátky sa povydávali. Ešte dve—tri,
 911 12|                Ešte dve—tri, a naozaj sa nájde medzi mladými dievčatkami,
 912 12|           Všetko bude veselé, smejúce sa, naivné… Krútiť sa to bude
 913 12|            smejúce sa, naivné… Krútiť sa to bude bezstarostne v tanci
 914 12|                pomyslí si. Aj tebe by sa patrilo len sedieť a najviac
 915 12|                Lenže ty si slečna. Ty sa ešte musíš vrtieť, hopkať
 916 12|           mladým dievčatkám a nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá
 917 12|          nepatrí sa ti. Čo z toho, že sa každá stará slečna mohla
 918 12|             alebo neprišiel. Nehodila sa prvému do náručia — lebo
 919 12|               si. To je faktum a svet sa vysmeje. Sprosták. Treba
 920 12|              vysmeje. Sprosták. Treba sa vydať, čo ako. Hoci za nenávideného.
 921 12|            Hoci za nenávideného. Svet sa vysmeje! Ako sa vôbec smeje
 922 12|    nenávideného. Svet sa vysmeje! Ako sa vôbec smeje nad najkrajšími
 923 12|                zopätoval ticho. Elene sa zazdalo, že mu to srdce
 924 12|              srdce hovorí. „Rozplývam sa. Nehanbím sa, že milujem,
 925 12|                Rozplývam sa. Nehanbím sa, že milujem, a ukážem ju
 926 12|             pred celým svetom. Nehrám sa s citom, ale ho cítim a
 927 12|         počúvam a som otrok. Nuž a či sa teraz vôbec vydávajú alebo
 928 12|              svadbou? Horkýže. Slečny sa vydávajú, to jest slečny
 929 12|            jest slečny vydávajú, lebo sa patrí vydať sa a či patrí
 930 12|         vydávajú, lebo sa patrí vydať sa a či patrí sa ich vydať.
 931 12|             patrí vydať sa a či patrí sa ich vydať. Aby nezostali.
 932 12|              je to všetko preto, lebo sa vydáva. A bohvie, sympatia
 933 12|        hodinky narástla. Inštinktívne sa k nemu pritiahla a myslela,
 934 12|            počkáte na lásku?” spýtala sa ho, „len potom…”~„Nepočkám.”~„
 935 12|               tvrdo. Elena cítila, že sa pretvaruje. Darmo preto,
 936 12|           pretvaruje. Darmo preto, že sa ona vydáva… Ale či sa musí
 937 12|              že sa ona vydáva… Ale či sa musí vydať? Zasnúbenie je
 938 12|            trávu. Vôňa gaštanov stala sa intenzívnejšia. Na dlhú
 939 12|     čipkovanom ráme nad hlavou tiahol sa hviezdnatý pás neba. Prechádzajúcich
 940 12|             pás neba. Prechádzajúcich sa ani nebolo.~Čudrák neodpovedal
 941 12|             všetko, slečna Elena…” Tu sa mu hlas zatriasol. „Nepatrí
 942 12|              hlas zatriasol. „Nepatrí sa mi to povedať. Poviem. Vás
 943 12|             potom.”~Zatíchol. Nemohla sa rozpamätať, čo povedala
 944 12|              čujným a pozorným. Sťaby sa všetko premenilo v srdci
 945 12|              nebude otrokyňou. Nevydá sa. Bude čakať. Konečne rok,
 946 12|            toho večera vždy a nemohla sa predsa s ním zísť. Jeho
 947 12|           prenikavými očami ukazovala sa jej a nedajbože sa od nej
 948 12|          ukazovala sa jej a nedajbože sa od nej odvrátiť. Často vychádzala
 949 12|                dušička drahá.” Ani by sa tak neuklonil. Ten by ju
 950 12|         precítené reči. A tento. Hýbe sa ako drevená bába. Ustavične
 951 12|         Spadne ručník — hotoví je biť sa, aby ho zodvihol. A nebadá,
 952 12|               so snúbencom. Vo foyeri sa tmolilo obecenstvo. Usmiate,
 953 12|           belasé prenikavé oči. Smejú sa. Vysmievajú. Akoby sa jej
 954 12|           Smejú sa. Vysmievajú. Akoby sa jej všetky myšlienky pomútili
 955 12|            hlave. Chce presvedčiť, že sa bez príčiny vysmievajú.
 956 12|            pravda, že by otročila. Či sa svedčí, či nie. Vymyká sa
 957 12|             sa svedčí, či nie. Vymyká sa spod snúbencovej pazuchy
 958 12|             vás nevidieť.”~„Ustavične sa tmolím.”~„Ani v divadle
 959 12|               som vás videl,” zasmial sa, „v prvom akte ste sa nudili,
 960 12|         zasmial sa, „v prvom akte ste sa nudili, v druhom na začiatku
 961 12|                Pri vstupe Cingita ste sa veľmi, veľmi smiali. Nie
 962 12|             nevidela.”~„Čože ja. Máte sa na čo dívať.”~„Nie je pravda.
 963 12|              pravda. Ja vás…” Zasekla sa a rýchlo, potichu sa spýtala: „
 964 12|          Zasekla sa a rýchlo, potichu sa spýtala: „Kde by vás tak
 965 12|               mu ruku. Potom ešte raz sa obzrela. Keď vystupovala
 966 12|               stál pri východe a dlho sa díval za kočom, ktorý odchádzal.~„
 967 12|               toho dievčaťa. Stratilo sa mi.”~Kráčal zdĺhavým krokom
 968 12|             odbehol koč.~Na druhý deň sa lialo. Nemohla ísť do parku.
 969 12|           parku. Čudrák to vedel. Ani sa nešiel presvedčiť.~Prišli
 970 12|        ohlášky. Snúbenec súril. Elena sa vzoprela.~„Nie, ešte nie.
 971 12|            Nuž ale, čo chceš?” spýtal sa otec.~„Nechcem ešte. Ja
 972 12|         povedala skoro s hnevom. Celá sa začervenala. „Prečo tak
 973 12|             tomu nič, pane,” obrátila sa k snúbencovi.~„Božechráň!
 974 12|           snúbencovi.~„Božechráň! Ako sa páči,” povedal.~Raz, keď
 975 12|            mala zaliate slzami. Drali sa cez dlhé mihalnice do kútikov
 976 12|            tiekli dolu lícami, trasúc sa na svetle, nad ústami sa
 977 12|              sa na svetle, nad ústami sa na chvíľu zastavovali a
 978 12|            Pokoj!” vyhŕklo z nej. „Ja sa nevydám, nevydám. Nenávidím
 979 12|              Aká myšlienka!”~„Nevydám sa ešte. Za dva roky.”~„Hlúposti,”
 980 12|               zasa. Choď spať. Vyspíš sa a uznáš, že to musí byť.
 981 12|          človek. Postavenie, rang. Čo sa ti robí?”~„Nechcem,” protestovalo
 982 12|         protestovalo dievča, „nevydám sa.”~Druhý raz, na akýchsi
 983 12|         Čudráka. Sadala k nemu a dlho sa zhovárali. Zrovna povedala,
 984 12|             chcem niečo urobiť. Chcem sa kompromitovať. Aby odstúpil.
 985 12|            nepovedali na mňa.”~Dotkla sa mu ruky. Jej ruka sa triasla
 986 12|           Dotkla sa mu ruky. Jej ruka sa triasla od rozčúlenia a
 987 12|               ako strach pred tým, čo sa má stať. Vpravde nevedela
 988 12|       nevedela ešte, čo urobí. Chcelo sa jej byť len osamote s týmto
 989 12|             hoci ju mal rád, usiloval sa byť chladný a vzdialený
 990 12|         nemohla ho posiaľ zvábiť, aby sa prehrešil proti zdvorilosti
 991 12|          prsty stisnúť. Čo len nahnúť sa k jej lícam a pošepnúť niečo
 992 12|               v tej tmavej izbe možno sa odváži a povie. Pohladí
 993 12|              čo hodí na ňu tieň. A ja sa viazať nemôžem, aby ju rozviazal
 994 12|               ňou. Pred samými dvermi sa vrátil.~Nepôjdem. Čo chcem?
 995 12|            budem ešte aj vtedy. Dívať sa budem do života s roztreštenými
 996 12|        komócie, peňazí. Fuj!”~A znova sa obrátil a šiel pomaly za
 997 12|              tak oneskorene?” spýtala sa a podala mu ruku. Už bola
 998 12|               bola teplá, ale triasla sa v jeho prstoch. Podňal ju
 999 12|               prečo to robíte? Vráťte sa.”~„Vrátim sa, ale chcem
1000 12|           robíte? Vráťte sa.”~„Vrátim sa, ale chcem vám niečo… Sadnite