Part

   1 1 |                klobúkom, ktorý pohodil na zem, keď vchádzal, urazený
   2 1 |                  Ledabolo hodil klobúk na hlavu, šuchol z brucha na
   3 1 |              na hlavu, šuchol z brucha na bok kapsou, ktorá sa mu
   4 1 |               zhora, kto býva zdola…?” Na fiškála cengajú, aby pozrel
   5 1 |                či ich máš poctivé, ani na ruky, či si môžeš nimi zarobiť…
   6 1 |             biela zo starej šparkasy — na kúsky podriapem, príde červenkastá
   7 1 |            príde červenkastá z tejto — na fajku si s ňou pripálim…~
   8 1 |                Neobzriem sa o nič… Keď na to príde, nech si predajú.
   9 1 |            keby bol mal pár grajciarov na fruštik. Trápilo ho už len
  10 1 |                sa mu veľmi posedieť si na chvíľu a vypiť píšťalu—dve
  11 1 |      zexekvovali, a bolo by zostalo aj na fruštik, a aj krava s býčkom
  12 1 |            oslobodené… Ani z voza, ani na voz. Ani predať, aby si
  13 1 |            kráčajúc po hradskej z nohy na nohu, akoby sa mu nechcelo.~
  14 1 |            sivá, nehustá hmla. Hradská na sto krokov sa v nej strácala.
  15 1 |               cvrkalo. Očernetá halena na remennom kožuchu s červeným
  16 1 |               krk, keď pohýbal hlavou. Na strieške končitého klobúka
  17 1 |               týchto kvapiek prišla mu na um jeho žena Verona.~Tá
  18 1 |              teraz odrazu zasa prišiel na to, že to nemôže byť a že
  19 1 |               robil? Načo by bol potom na svete…? Čo sa na tých roliach
  20 1 |             bol potom na svete…? Čo sa na tých roliach natrápil, a
  21 1 |       Rozmýšľal, kto by mu dobre stál, na čí podpis by dali. Keby
  22 1 |                bričke, leteli mu rovno na chrbát. Chcel napravo skočiť,
  23 1 |              vyše kolien. Zostal ležať na bruchu v úžase, kým pochopil,
  24 1 |               tak pripučiť… Mihol okom na bričku, ktorá zastala, a
  25 1 |               bričku, ktorá zastala, a na pánov, čo z nej zoskočili.
  26 1 |            zoskočili. Stačil kuknúť aj na dva krásne rovnaké šimle
  27 1 |                a hneď ich aj odšacoval na tisíc zlatých… Keď môžu
  28 1 |      prekotenie, uvažoval a obrátil sa na chrbát. Blato stekalo mu
  29 1 |            nedvíhal. Ba čo viac, počal na ratu kričať. Vyvrátil ľavú
  30 1 |              zatrepal v bahne ako ryba na suchu, oprel sa o lakeť
  31 1 |             ktorý čupel hore strieškou na tri piade od neho.~„Ježiš,
  32 1 |            sedadla, kde predtým sedel, na predné a chytil pustené
  33 1 |            plačlivo, hľadiac zúfanlivo na pánov.~O chvíľku mu počal
  34 1 |               o neho postarať.” Ukázal na Ďura, ktorý sa nehýbal.~
  35 1 |             ktorý sa nehýbal.~Zavolali na kočiša a všetci traja vyložili
  36 1 |              vyložili zablateného Ďura na bričku. Cvalom prešli do
  37 1 |        drobných kropají vystupovalo mu na čelo, záhyby nosa plnili
  38 1 |             jednako nezoskočím… Vec je na uváženie… Zostanem ležať,
  39 1 |              pobehol za ním a sadol si na peľasť, nakloniac sa nad
  40 1 |                ukázal nosom a pohľadom na ľavú.~„Teda ľavá.”~„Ľavá,
  41 1 |               čudujúc sa náhode. Mrkol na chorého a udrel prstami
  42 1 |       Vzdychanie sa o chvíľu premenilo na fňukanie. Konečne, akosi
  43 1 |                zasa ku posteli a sadol na peľasť.~„Ja sa postarám,
  44 1 |              Všetko bude v poriadku… A na apatieku tu máte.”~Vytiahol
  45 1 |              ako predtým.”~Ďuro pozrel na banknóty. Svetlasté a väčšie…
  46 1 |            domov. Žid mu privolal ešte na cestu: „Nedajte sa od tisícky.”~
  47 1 |            Nedajte sa od tisícky.”~Ale na tisícku nevyšlo. Ďuro na
  48 1 |               na tisícku nevyšlo. Ďuro na druhý deň šiel do mesta
  49 1 |               hrdzavými fúzmi a hľadel na neho.~
  50 2 |                chudou umučenou tvárou, na ktorej kožka len tak visela,
  51 2 |            visela, si už zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie prejsť
  52 2 |                holý a smutný breh… Buď na vzduchu a slnci, omladneš
  53 2 |              strany vŕšok celý zelený, na jeho úpätí bujná mäkká pažiť.
  54 2 |                drobným riečnym pieskom na brehu. Práve dobrým na vyvaľovanie
  55 2 |         pieskom na brehu. Práve dobrým na vyvaľovanie sa a praženie
  56 2 |              vyvaľovanie sa a praženie na slnku. Za vŕškom viedla
  57 2 |                zvedavý, mohol sa dívať na kúpajúcich sa. Ale ktože
  58 2 |                Ale ktože sa bude dívať na to, keď sa chlapi kúpu?
  59 2 |               drgali a krútili nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty
  60 2 |          nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali, a to
  61 2 |              jedno popoludnie ďatelinu na svojej ráte neďaleko úpustu.
  62 2 |               pokrútil hlavou a pozrel na nebo, či neletí nejaký balón.
  63 2 |               štvornožky vyšiel naspäť na vŕšok, len aby ho nezbadali
  64 2 |               len neobzrel. Keď zišiel na hradskú, skoro behom sa
  65 2 |               ktorý tiež išiel s kosou na ďatelinu. Vtedy mu napadlo,
  66 2 |             napadlo, že si kosu nechal na ráte.~„Nože, susedko, tam
  67 2 |            Nože, susedko, tam mám kosu na mojom ďatelinisku. Opatri
  68 2 |               osmelili pozrieť z vŕšku na kúpajúcich sa. Šli tadiaľ
  69 2 |           ktorí šli z jarmoku a niesli na žrdiach nepredané čižmy.
  70 2 |          nepredané čižmy. Onedlho bola na vŕšku celá kopa ľudí a smiala
  71 2 |         kúpajúcich sa raz vo vode, raz na slnku a gymnastizujúcich
  72 2 |        nezbadali. Doktor Edut vyskočil na breh s pažiťou a za ním
  73 2 |               svoje žrde, plašiac sa:~„Na nás idú!”~Všetci sa vyhrnuli
  74 2 |               idú!”~Všetci sa vyhrnuli na hradskú.~„Ide richtár,”
  75 2 |            slameným klobúkom posoteným na tylo. V ruke mal trstenicu
  76 2 |               k úpustu.~Richtár vyšiel na vŕšok a pozrel dolu. Zástup
  77 2 |         mestskému sluhovi, „len zhurta na nich, aby sa hneď a zaraz
  78 2 |                sa nehýbal. Pomyslel si na dieťa, čo sa mu pred mesiacom
  79 2 |           položil veľký slamený klobúk na hlavu, aký nik nenosieval,
  80 2 |        Pozdravil sa pánom a zavolal im na druhý breh: „Nech sa páči
  81 2 |              druhý breh: „Nech sa páči na tento breh vystúpiť. Hore
  82 3 |          obecného výboru. Zametal síce na rozkaz ženy aj pred svojím
  83 3 |               po hrdlo a lacno. Nie sú na to čižmy, aby sa nenosili.
  84 3 |              aj čižmy sú od pána boha. Na to dal pán boh rozum, aby
  85 3 |        nevydusili, keď je prach, a keď na to aj pán richtár prikývol,
  86 3 |            zabubnovali alebo zatrúbili na šturmu, odhodlane hnal sa
  87 3 |              šturmu, odhodlane hnal sa na nepriateľa. Hrdo stál neraz
  88 3 |         hromžieval pred mestským domom na pánov. Ako zúril na nich
  89 3 |              domom na pánov. Ako zúril na nich po zasadnutiach. Videli
  90 3 |                prišli všelijaké otázky na myseľ. Či som ja ozaj podstlal
  91 3 |             narúbal, aj dvor zamietol, na každý pád by ma bola poslala
  92 3 |               bude tu kálať… Nepomyslí na remeslo. Chumaj!”~A pán
  93 3 |             hádzal, stával pri sporáku na ženin rozkaz, aby mlieko
  94 3 |            vari ani vtedy, keby sa bol na hlavu postavil. Odľahčilo
  95 3 |              sa mu iba vtedy, keď šiel na mestské zasadnutie. Žena
  96 3 |                zavrel dvercia a pošiel na dvadsať krokov od svojho
  97 3 |           ukazovák ku strieške klobúka na znak pozdravu a bol zas
  98 3 |          pridáme aj večnú lampu, čo je na kríži, ani Pešť nie je lepšie
  99 3 |                Zvyšujú ešte tri. To je na ostatok mesta celkom dosť.
 100 3 |             Podali si ruky a šli spolu na zasadnutie.~„Čo to zasa
 101 3 |       Osvetlenie,” zasmial sa Jančík.~„Na kieho čerta?”~„Čo ja viem?”~„
 102 3 |               pravda. To bude iste len na to, aby pisári a všelijakí
 103 3 |               tma, nech je tma. Deň je na svetlo…”~Takto zmýšľali
 104 3 |            richtárovi do panskej lásky na zajačom chvoste.~Išla pomimo
 105 3 |                sa páči, páni,” zavolal na nich, „zasadnutie sa začína.”~
 106 3 |                  Výborníci stíchli ako na povel. Zobrali sa jeden
 107 3 |              súknom obtiahnutého stola na starých, remenných stoliciach.
 108 3 |                písma a zvonec. Pri ňom na jednom boku slúžny s plešivou
 109 3 |            Marinovič s prebitým čelom. Na druhom boku notár, ktorý
 110 3 |              kým si výborníci posadajú na lavice pod oknami určené
 111 3 |                sa k inžinierovi, ktorý na znak súhlasu prikývol hlavou, „
 112 3 |          inžinier znova pokýval hlavou na znak súhlasu. Richtár pokračoval: „
 113 3 |          predĺžiť… Každému zaiste leží na srdci vývin nášho mestečka
 114 3 |            Červenú šatku mala spustenú na hrdle. Na čele sa jej perlil
 115 3 |                mala spustenú na hrdle. Na čele sa jej perlil pot.
 116 3 |             zaplatila. Apatekár skočil na rovné nohy. Statkárovi sa
 117 4 |          všeličo. Príjemné by bolo ísť na pohárik piva, ale trafí
 118 4 |           prijal tisíc korún preddavok na budúcu advokátsku prácu.
 119 4 |          otvorili a prišla by ho volať na obed pani doktorka Želmíra
 120 4 |              krajoch, s bočným vreckom na pravej strane. Z tohto vrecka
 121 4 |               a s červenými kvastľami. Na bruchu kolembal sa na zelených
 122 4 |       kvastľami. Na bruchu kolembal sa na zelených šnúrach cez krk
 123 4 |                 predstavil sa, „učiteľ na odpočinku. Tunajší mešťan.”~„
 124 4 |                pred tridsiatimi rokmi. Na svadobnej večeri bola aj
 125 4 |            chváliť. Slovom, stačil som na všetko. Ja totižto…”~Škereň
 126 4 |             udrel do pŕs.~„A stačí nám na všetko… A predsa, pán doktor,
 127 4 |           svadobnej večere nevidel som na svojom stole ani pečenú
 128 4 |         Nestačí s časom. Jej stačí iba na demikát, na bielu kávu,
 129 4 |              Jej stačí iba na demikát, na bielu kávu, niekedy s veľkou
 130 4 |          veľkou parou a pomocou susedy na mrvance so zemiakmi a škračkami.
 131 4 |               hlavu… Do zúfania mi je. Na obed demikát, na večeru
 132 4 |                mi je. Na obed demikát, na večeru demikát. Ráčte to
 133 4 |               že sa nemám čo ponosovať na dražobu.”~„Kúpiš si za štyri
 134 4 |                po nej nevidíte. Raz je na povale, raz v pivnici, raz
 135 4 |             povale, raz v pivnici, raz na dvore, raz tu, raz tam,
 136 4 |                Ale počujte ma. Nie som na konci. Prídeme aj na to,
 137 4 |               som na konci. Prídeme aj na to, prečo mi je to až teraz
 138 4 |           Odrazu jej zvonia nad hlavou na obed. Vychodím z mojej izby
 139 4 |              ako to vyzerá doma, čo sa na ulici, divadle, bále tým
 140 4 |        najkrajším ukazuje. Aj dievčatá na ulici budú sa vám jagať,
 141 4 |             izby krátky čierny klavír, na ktorom ja akordy beriem.
 142 4 |            druhom kúte papierová palma na drevenom stolíku. Tri jarmočné
 143 4 |          stolíku. Tri jarmočné obrázky na stene. Všetko v poriadku,
 144 4 |                Malvínka skladá sviečku na stolík a s hrôzou odbieha,
 145 4 |         deviatej sa spýtala, či má byť na masle, či na slaninke…?
 146 4 |                 či má byť na masle, či na slaninke…? O pol desiatej
 147 4 |           desiatej prišla, či môže byť na masle, lebo slaninky niet
 148 4 |                 Po športoch prechádzam na vojnu Talianov a vravím
 149 4 |                či tie vajíčka majú byť na tvrdo, či na mäkko… A ja
 150 4 |          vajíčka majú byť na tvrdo, či na mäkko… A ja prechádzam v
 151 4 |            rozpoložení. Zavolal som ho na sobotu. Keď sa mi poklonil
 152 4 |             sobotu. Keď sa mi poklonil na znak súhlasu, už som vedel,
 153 4 |              Dajte mi radu…”~Čurida sa na chvíľku zamyslel.~„Vec je
 154 4 |           jasná,” povedal, „najmite si na ten deň kuchárku.”~Škereň
 155 4 |          pytača vyženie… To sú príčiny na rozvod. Musia byť… Ale,
 156 4 |           vysokoctený pán doktor! Hľa, na čo som ja od pondelka v
 157 4 |                  V takom zmysle, že ak na sobotu na siedmu hodinu
 158 4 |                zmysle, že ak na sobotu na siedmu hodinu večernú neupečie
 159 4 |         vypíšte slovo advokát… Položte na list aj tri pečiatky… Paragrafy…
 160 4 |               prosím a čím viac mariek na obálku… Pošlite rekomandovane,
 161 4 |        rekomandovane, expres… V sobotu na siedmu večer. Ráčte si to
 162 5 |                znovu ju spúšťal, akosi na pravé plece, rukami rozháňal,
 163 5 |             krútil tenkou paličkou raz na jednu, raz na druhú stranu.
 164 5 |             paličkou raz na jednu, raz na druhú stranu. Hovoril po
 165 5 |            príslovie, aby šuster sedel na svojej trojnohe. Pánu Sásikovi
 166 5 |            nevedel rozhodnúť, či sa má na ňom zúčastniť.~Predstavím
 167 5 |               a ticho. Povešané hodiny na stene klepali, ťukali, vŕzgali,
 168 5 |               sa mi blyštia ako deklík na hodinkách a fúzy mám celkom
 169 5 |               dĺžky zastrihnuté… Musím na ten bál… Áno. Čo na tom?
 170 5 |              Musím na ten bál… Áno. Čo na tom? Vydám sa za doktora
 171 5 |              grófovi tu hodiny zavesiť na stenu, doniesť, tu napraviť.
 172 5 |         osvietená pani. To hneď vidieť na človeku, medzi akými ľuďmi
 173 5 |               po izbe, rozpomínajúc sa na pohyby veľkých pánov.~Natiahol
 174 5 |               mu znamenite. Spustil sa na ľavú nohu, vystrel krk,
 175 5 |             kabát a tichučko sa pustil na stoličku. Potom vstal. Zagestikuloval
 176 5 |                agátov, ploty, strechy. Na uličných lampách bolo vidieť
 177 5 |               celé čiapočky.~Pán Sásik na to všetko nedbal. Pripravoval
 178 5 |          všetko nedbal. Pripravoval sa na bál a úsmev radosti neschádzal
 179 5 |            Hornej hrubej ulice. Prečo?~Na zábave sa dlho okúňal ísť
 180 5 |              do hlavy. Slečna Pavlínka na neho pozrela.~Áno. Tejto
 181 5 |           Pobehol k nej. Spustil hlavu na prsia, čo znamenalo poklonu,
 182 5 |           tancujú, filozofoval a čakal na čardáš.~Slečny medzitým
 183 5 |        chvostom. Krídla nebolo. Pozrel na slečnu Vieru celý skonfundovaný.
 184 5 |              Kládla si spočiatku šatku na ústa, ale to nepomohlo.
 185 5 |               po takej hanbe vrátiť sa na bál a tancovať? Vec nemožná…~
 186 5 |               a tancovať? Vec nemožná…~Na tretí deň dostal poštovou
 187 5 |          poštovou poukážkou sto korún. Na kupóne, ktorý odstrihol,
 188 6 |          Všetky dámy a kamaráti odišli na majáles. Zobral som sa i
 189 6 |                 hudbu a dievčatá. Nuž, na majálese našli sa pri víne
 190 6 |             alebo farbu neba a zabudnú na ostatných. Druhí sa vláčia
 191 6 |          Porozumela a hneď sa zavesila na moje rameno. Naklonila hlávku
 192 6 |          zvučala v hlave nôta:~~Fouknu na tě dvakrát,~holka, budeš 
 193 6 |         Husársky nadporučík jej dvoril na minulej zábave. Akýsi maliar—
 194 6 |             som zastal. Zadíval som sa na ňu a — šla. Bol čardáš a —
 195 6 |                Ela — skvost. Nie. Nie. Na mne musí byť akási zvláštna
 196 6 |              Ako prekrásne je podvečer na majálese!~Ja som sa zrovna
 197 6 |               nezarečnil? Zarečnil som na redaktora domáceho časopisu.
 198 6 |              časopisu. Potom, druhí si na svoju nôtu rozkážu. Prečo
 199 6 |                kto je najmocnejší tvor na svete?” spýtal som sa jej.~„
 200 6 |              som sa jej.~„Ako myslíte? Na tejto zemi?”~„Na zemi.”~„
 201 6 |              myslíte? Na tejto zemi?”~„Na zemi.”~„Povedala by som,
 202 6 |            žena.”~„Ako?”~Nepočúval som na jej otázku. Bol som v otázkach
 203 6 |                sa budem o ňu vždy, nie na chvíľku, ale aj zajtra,
 204 6 |                nešťastie. Díval som sa na vás, pozoroval…”~„Ale, prosím
 205 6 |                neďaleko nej. Ja hľadím na všeobecný záujem, pravda,
 206 6 |                a spotím sa.~Pozrel som na svoju susedku. Chcelo sa
 207 6 |                duši, ktorý sa premenil na zlobu. Tieto baby naozaj
 208 6 |             ich otrokom. Ale ja hľadím na všeobecný záujem. Musím
 209 6 |           majáles to bol…~Ľahol som si na diván a spomínal včerajšie
 210 6 |                 kto vie tancovať — ja. Na každý pád jej bude ľúto —
 211 6 |                Po olovrante som vyšiel na prechádzku. Po prechádzke
 212 6 |                 Po prechádzke šiel som na večeru a po večeri domov.
 213 6 |               hneď, že nevidieť lampu. Na jej mieste bola tenučká
 214 6 |                hlasy. Baranca, ktorého na moju žiadosť nepúšťali ráno
 215 6 |            topánky som si sám očistil.~Na obed som našiel namiesto
 216 6 |              dali mi biely, hobľovaný.~Na večer zmizol zo steny náš
 217 6 |             som sa v zlosti a zacengal na Zuzku. Odkážem jej, myslel
 218 6 |        povedala: „Dcéru im nevykrútili na majálese…”~Na druhý deň
 219 6 |              nevykrútili na majálese…”~Na druhý deň ráno prilepil
 220 6 |              prilepil som veľkú ceduľu na bránu s nasledujúcim textom: „
 221 7 |               Veselo pozrel cez cviker na sedliakov, čo stáli neďaleko
 222 7 |              ukázal prevrátenou rúčkou na stolík, hľadiac na richtára.~„
 223 7 |              rúčkou na stolík, hľadiac na richtára.~„Vádium zložte,”
 224 7 |          vytiahol ruku z neho a pozrel na richtára, pričom dva razy
 225 7 |              šepol.~„Kde by ich vzal?” na to richtár tiež šeptom.~
 226 7 |           šeptom.~Dufek pozrel spýtavo na sedliakov okolo neho, ale
 227 7 |                slova pokrútili hlavami na znak, že rozumejú nemú otázku,
 228 7 |            rapavý a ukázal exekútorovi na hodinky, ktoré ležali pred
 229 7 |          obrátil svoje malé čierne oči na farára. Schválne ho bol
 230 7 |               istým, chladným hlasom. „Na moju zodpovednosť mu môžete
 231 7 |                ho farár, usmievajúc sa na exekútora, „však, blahorodý
 232 7 |      nezaviedol, lebo si myslel, že ju na licitácii aj tak kúpi… A
 233 7 |             Lovásikovi predpovedal, že na rok on, Dufek, bude orať
 234 7 |               rok on, Dufek, bude orať na tej roli. Lovásik mu vtedy
 235 7 |             tej roli. Lovásik mu vtedy na zuboch ukázal, čo bude orať.
 236 7 |              nečakajúc, položil čapicu na hlavu a vybehol.~„Poďme,”
 237 7 |           licitácii nech sa páči pánom na malý fruštik,” vravel farár,
 238 7 |              medzitým posadali pod pec na lavicu a ktorémusi z nich
 239 7 |              od suda k oknu a díval sa na cestu, majúc nohy položené
 240 7 |             cestu, majúc nohy položené na kríž. Von neprestával padať
 241 7 |                Zložte,” súril.~„Tam sú na dvore.”~„Čo?”~„Krava.”~„
 242 7 |               nerozumel. Pozrel najprv na Dufeka, potom dookola, zastavil
 243 7 |          dookola, zastavil sa pohľadom na farárovej tvári, aby ten
 244 7 |              ešte hlasnejšie: „Spúšťam na deväťsto… Na osemsto…”~„
 245 7 |      hlasnejšie: „Spúšťam na deväťsto… Na osemsto…”~„Osemsto!” zvolal
 246 7 |                o to, či je Dufek dobrý na sto korún. Nuž a my všetci
 247 7 |            vieme, že je Dufek dobrý aj na štyritisíc korún…” A potiahnuc
 248 7 |           Možno, že ho prebijú.~Pozrel na farára. Ten sa usmieval.
 249 7 |          všetko v štajrante deponovať… Na tento kúsok ľahkého papiera
 250 7 |              Koľko štempľov bude treba na kravu, dievku a slamu…”~„
 251 7 |           ozval sa richtár, „teraz ide na všetko štempeľ.”~Sedliaci
 252 8 |                nohu podložil pod seba, na druhej, tiež bez pančuchy,
 253 8 |            vyzlečený do košele. Rukávy na nej si vyhrnul a prsia obnažil.
 254 8 |             otvorenými dvermi z dvora, na ktorom vrieskali deti.~Oprel
 255 8 |             Jedno zakikiríkalo a druhé na to odpovedalo: „Turek.”
 256 8 |                zábavy bol iste ten, že na Turka sa mali smiať, na
 257 8 |                na Turka sa mali smiať, na Maďara však nie, a ktoré
 258 8 |            však nie, a ktoré sa smialo na Maďara, to nabili.~Redaktor
 259 8 |               sa v nich ešte pokochal. Na chvíľu rozmýšľal o tom,
 260 8 |        stolíkom, nahmatal ju, nastrčil na nohu a chcel ísť do dvora,
 261 8 |               a tuho červenými perami. Na ušiach mala veľké čierne
 262 8 |          privítal ju muž, zapínajúc si na hrdle košeľu.~„Zasa majú
 263 8 |               hlúposťou mi prídeš hneď na krk. Ja som predsa nie pekár
 264 8 |       pokračoval posmešne, „ty si súca na samostatnosť. Stále aby
 265 8 |             teba. Ba keby sa ti šnúrka na poltopánkach roztrhla, aj
 266 8 |                Pritisol slamený klobúk na hlavu. Zavesil paličku na
 267 8 |              na hlavu. Zavesil paličku na kabátové vrecko a začal
 268 8 |           povedal muž a hodil kalendár na stolík. Potom, akoby mu
 269 8 |              niečo napadlo, zadíval sa na ženu a vážne predniesol,
 270 8 |                zložil klobúk a paličku na susednú stoličku a uvelebil
 271 8 |                medzi stolíkmi, ale ani na neho nepozrel.~Zaklepal
 272 8 |              Zaklepal snubným prsteňom na stolík.~„Áno,” zakričal
 273 8 |           zavolal, potom vstal, aby ho na seba upozornil. Sklepník
 274 8 |          Slúžny tiež zaťukal penicírom na poháriku a sklepník rovno
 275 8 |               Hromžil, hundral v duchu na krčmu a obsluhu. Keby ste
 276 8 |               a obsluhu. Keby ste boli na niečo súci, do novín by
 277 8 |           odpustil, ale aby sa obrátil na druhú firmu. Povinný je
 278 8 |               pohárov vody a zvalil sa na diván, rozmýšľajúc o všetkom,
 279 8 |          zobudil a uvažoval, ako by sa na hotelierovi a ostatných
 280 8 |               ostatných vypomstil.~Asi na tretí deň zasa ho navštívila
 281 8 |           okrúhlou bradou, s okuliarmi na hrbatom nose, čibukujúc,
 282 8 | Dvadsaťpäťročné jubileum ohňohasičské. Na znak dvadsaťpäťročnej vernej
 283 8 |            banket v hoteli Extravuršt, na ktorom sa dávala varená
 284 8 |             tak skamarátili, že sa ani na mise nevedeli jedna od druhej
 285 8 |               a prstami. Slúžny pripil na kráľa po maďarsky. Ondrej
 286 8 |                maďarsky. Ondrej Kalina na pána slúžneho po slovensky.
 287 8 |              po slovensky, načo sme sa na bankete zišli, a jubilanti
 288 8 |               Bola aj hudba. Cigán len na päťdesiaty raz zahral slovenskú
 289 8 |              ako vrchnosti a ublíženie na cti pána slúžneho, eventuálne
 290 9 |               okrúhlieť, už sú zvedavé na svojho budúceho. Počujeme
 291 9 |               neveste.” Ale čo vidíme? Na Ondreja lejú olovo. Prečo
 292 9 |               do Vianoc každý deň ráno na lačný žalúdok hryzú do jablka.
 293 9 |               žalúdok hryzú do jablka. Na kieho helementa im je to?
 294 9 |                ich, aby im len preboha na krkoch nezostali, ale aby
 295 9 |          dobrej famílie pochádzajúcemu na krky zavesili. Navešajú
 296 9 |                krky zavesili. Navešajú na ne všetky možné čačky, stužtičky,
 297 9 |              až sa tak ligocú, keď idú na slnci, len aby sa popáčili
 298 9 |              hostinci U mesiaca, čo je na rínku.~Nie preto píšem,
 299 9 |          Krásna smrť. Nie, to mi nikto na nos nezavesí.~O Zuzke Bírešovie
 300 9 |           nosila čiernu hodvábnu šatku na hlave, čiernu zamatovú kabanku,
 301 9 |              zavrtela železným kolesom na studni pred vyhňou kováča
 302 9 |          blýskali ako voda, keď svieti na ňu slnce. Postála, ak musela
 303 9 |             poklebetila a neškerila sa na paholkov.~A slúžka bola
 304 9 |                sa škriabe po rebríkoch na kasne, hádže na brucho,
 305 9 |              rebríkoch na kasne, hádže na brucho, aby videla, čo je
 306 9 |                ani jedna. Tá panie učí na poriadok.~Pani kníhkupcová
 307 9 |               aj dvoch pytačov. Prvého na fľaku vyhodila. Druhý bol
 308 9 |          opatriť. Najímať veľa stojí a na cudzieho zveriť majetok
 309 9 |               vdovec…? Len roľa Koncom na Pažiť je dvanásť meríc.
 310 9 |                sú od čoho? Ktože hľadí na deti, keď môže role pozerať?
 311 9 |           teplej vode a vykladajúc ich na táfľu.~„Nahovárať sme ťa
 312 9 |           svitu do noci… Kravy, role a na tých päť: možno, že by ešte
 313 9 |             dobrá. Nie skúpa. Nevydelí na tanier ako druhé. Chlieb
 314 9 |              Odídu, iste donesú niečo. Na Vianoce vždy dostane na
 315 9 |                Na Vianoce vždy dostane na celé šaty a hostia takí,
 316 9 |                 čo by sa ona vydávala.~Na druhú nedeľu Uľa sa zasa
 317 9 |          Zuzkinou sestrou.~Zuzka stála na svojom.~„Čo budeš vždy druhému
 318 9 |             slúžka.”~„Rodine pomôžeš,” na to Marina, „z takého gazdovstva
 319 9 |            inak nepôjde, iba ak by dal na ňu prepísať nejakú roľu.
 320 9 |               svoje otec, pozerajúc si na čižmy a odlupujúc si prstami
 321 9 |                prstami zoschnuté blato na sárach.~„A do daru, pre
 322 9 |              pomoci.~„Musíš hľadieť aj na svoju rodinu, Zuzka, nielen
 323 9 |            svoju rodinu, Zuzka, nielen na seba,” dovrávala Uľa.~„Vždy
 324 9 |            zadumala sa hlboko, hľadiac na čap kotla na sporáku. Slnce
 325 9 |           hlboko, hľadiac na čap kotla na sporáku. Slnce zapadalo
 326 9 |           Slnce zapadalo a blýskalo sa na vyleštenej medenej ploche.~
 327 9 |                ich a zdvihla svoje oči na Uľu s nemou otázkou, akoby
 328 9 |                usmieval a pokukával tu na Uľu, tu na Zuzku a fúzy
 329 9 |                pokukával tu na Uľu, tu na Zuzku a fúzy si vykrúcal
 330 9 |           každú chvíľu nohy. Raz pravú na ľavú, raz ľavú na pravú.
 331 9 |                pravú na ľavú, raz ľavú na pravú. Vyleštené čižmy svietili
 332 9 |            Zakašlala očistom a ukázala na Becku. „Pozri sa, budeš
 333 9 |                sama sebe, azda niekomu na dvore, lebo sa k oknu odvrátila.
 334 9 |        banknóty, ticho ich vystierajúc na táfli a mrmlajúc si popod
 335 9 |            drobnými očami a majúc ruky na bruchu. ~Nakoniec aj Zuzka
 336 10|               svoje striebristé svetlo na krajinu. Všetko bolo zatiahnuté
 337 10|          rozprestierajúceho sa dookola na dvoch veľkých tablách. Drobné
 338 10|              lístie zatrepotalo. Tiene na ceste sa pohýbali. Ináč
 339 10|              klobúku, s veľkým plášťom na pleciach a dáždnikom, vracal
 340 10|            malú riedku šticu, padajúcu na vysoké, okrúhle čelo. Uvažoval,
 341 10|               kuviká?”~Z kuvika prešla na mátohy.~„U nás ich je hrôza,”
 342 10|              zamordoval. Kamenie hádže na okoloidúcich. Trafí každého
 343 10|            ľudia hovoria. Organista ho na vlastné oči videl. Počul
 344 10|          farárska dcéra nesmiete veriť na strašidlá.”~„Ja neverím.
 345 10|           nešla.”~Kaplán chcel pozrieť na hodinky, či je ešte ďaleko
 346 10|            dlho nezdržal. Videl, že je na hodinách už štvrť na dvanásť.
 347 10|                je na hodinách už štvrť na dvanásť. Odporúčal sa. Von
 348 10|            Hodinky ukazovali jedenásť…~Na všetko toto myslel, ponáhľajúc
 349 10|              ktorá sa pred ním černela na dosť príkrom vŕšku. Kvitnúce
 350 10|            vlastných nôh. Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo,
 351 10|              nôh. Nemyslel ani na čas. Na chvíľu sa mu zdalo, že z
 352 10|             šnúra. Kaplán pozrel a asi na dvesto krokov videl Skalku.
 353 10|            ceste. Bol biely. Len diery na ňom sa černeli, ako na tvári
 354 10|           diery na ňom sa černeli, ako na tvári sa černejú oči, brada
 355 10|              oči, brada a fúzy. Pozrel na cestu, ktorá viedla popri
 356 10|                Chladný pot mu vystúpil na čelo. Mráz mu prešiel po
 357 10|                 Nohy nápadne zoslabli. Na mňa sa díva, pomyslel si.
 358 10|              by drevo pílili… Ľahol si na diván. Sotva sa vládal držať
 359 10|           diván. Sotva sa vládal držať na nohách.~Pri obede hovoril
 360 11|           zlatým golierom, v čižmách a na koni. A to ešte v sobotu.
 361 11|              tiahli Bosnou…”~Pán sudca na to: „Eh, čo Bosna, ale keď
 362 11|            bola v nej pred dvoma rokmi na bále. Klobúk prepichnutý
 363 11|         kostola. Slečna Meluzínka mala na sebe atlasové topánočky.
 364 11|              do kostola vejár s perami na zlatej retiazočke. Slečna
 365 11|        blýskala ako slnce od diamantov na ušiach, hrdle a ručičkách.
 366 11|             nimi. Prv si závideli perá na klobúkoch alebo keď niektorej
 367 11|              alebo keď niektorej vyšlo na klinčeku, že ju on miluje.
 368 11|               učesať. Dnes poobede ide na prechádzku, čokoľvek budú
 369 11|                 Šiel si ráno do úradu, na ulici samé páriky. Šiel
 370 11|             ulici samé páriky. Šiel si na obed z úradu, zasa. Šiel
 371 11|            gavalierov. Pozrie niektorá na takého nie jednoduchého
 372 11|              treba zvolať do kaviarne, na kedy?~O tom sa dopočula
 373 11|             tak obyčajne pod papučami. Na porade bol podsudca prvý,
 374 11|          aranžérstva,” a búchal pritom na stôl. „Veď, prosím, ako
 375 11|                veľkým účesom začesaným na pravý bok. Na jeho veľké
 376 11|                začesaným na pravý bok. Na jeho veľké oblé čelo poeticky
 377 11|                znamenitá família, meno na štvrťhodinu a korunka na
 378 11|               na štvrťhodinu a korunka na každom ručníku, tabatierke,
 379 11|           Pritisnite tu. Otvorí sa. Tu na cigary, tu na cigarety.
 380 11|            Otvorí sa. Tu na cigary, tu na cigarety. Jeleňou kožou
 381 11|               šampanského!” skríkol si na sklepníka.~„Akéže píjavate?”~„
 382 11|                Niečo klasické. Bohovia na Olympe ho nepili.”~Znosil
 383 11|               Vysoká a súmerná. Vlasy, na ktoré sa povie, že sú zlaté.
 384 11|             jej srdiečka, ale nadarmo. Na nežné slovo nemala inú odvetu,
 385 11|                 Bol stoličným fiškusom na odpočinku. Nepočul dobre
 386 11|            veľmi potichu. Tu bola vždy na pomoci.~„Čo hovoríte?” spytuje
 387 11|               sa stretával každé ráno, na obed a večer. Spočiatku
 388 11|               večer. Spočiatku vravela na všetko: „ale choďte, nech
 389 11|                hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší, šíri sa a letí,
 390 11|               dolu a znova rozdrobí sa na kúsky. I pán podsudca spočiatku
 391 11|     septembrový večer. Branecký vyšiel na lavičku do sadu. Tak ticho
 392 11|           protivné. Musia gágať. Čo sa na ne hnevá…? Len kedy vyjde
 393 11|                vychádzala pred večerou na hodinku do záhrady, on tiež —
 394 11|            vraví. Nahol sa a bozkal ju na líca. „Oľa,” povedal ešte,
 395 11|           blížila. Čas plynul. O štvrť na deviatu sa bozkali druhý
 396 11|      roztrepotali, že museli zatíchnuť na pár minút.~„Olinka, mám
 397 11|                aj dostal. O tri štvrte na deväť bozkali sa tri razy
 398 11|                O deviatej vstali a šli na večeru. Cestou sa mnoho
 399 11|               v salónoch a kuchyniach, na hlavnej promenáde a v každom
 400 11|                  musíte sa báť, že vám na nohu stúpi. Oficier vždy
 401 11|            dnes bál. O jedenástej ideš na pivo, veď je dnes bál. Prečo
 402 11|               večery. To bolo vidieť i na starých pánoch. Už o šiestej
 403 11|                 kde si bol, povieš, že na bále. Á, na bále, to je
 404 11|                 povieš, že na bále. Á, na bále, to je iná vec. Prečo
 405 11|                Paľkom, Janíčkom. Prídu na um staré, krásny časy… Prečo
 406 11|                Dámy sedeli pri stenách na červených remenných laviciach.
 407 11|           bielu. Dvaja z nich ponúkali na tácničkách tanečné poriadky
 408 11|       zapudrované. V očiach ligotanie, na tvári úsmev. Pekná pani.
 409 11|            parfumu a ružičiek, čo mala na prsiach a kytke. Cigáni
 410 11|              sa vrtelo a odrazu, akoby na povel, Cigáni začali akosi
 411 11|         Rozložili nohy a skrížili ruky na prsiach, ako robieval Napoleon.
 412 11|           Tanečníci zaviedli tanečnice na miesta. Vytiahli svoje ručníčky
 413 11|             šikovne! Keď nie inde, ale na bále naozaj si ich musíš
 414 11|               Ach!~„Prosím, zadávať sa na štvorylku!” zakričal po
 415 11|                ti stalo?”~No nečakajúc na odpoveď, pobral sa za jedným
 416 11|           zakričal: „Prosím zadávať sa na štvorylku!”~Niekoľko nepatrných
 417 11|               nášho mesta! Zabudli ste na cítiace srdcia, na lunné
 418 11|         Zabudli ste na cítiace srdcia, na lunné noci a tiché nočné
 419 11|          ľúbite, a pre niekoľko hviezd na krágliku zabudli ste na
 420 11|                na krágliku zabudli ste na tie ľubozvučné tóny, ktoré
 421 11|               bez sprievodu sa vrátili na svoje miesta.~„Chaine anglaise,”
 422 11|                 Osem tanečníc sadlo si na miesta.~Osem tanečníc sedelo.~
 423 12|          Podišla k oknu a otvorila ho. Na ulici ešte svietili lampy
 424 12|          posadila do okna a pozrela si na prsty. Od týždňa to často
 425 12|              akési neuveriteľné, že je na tom prste ozajstná obrúčka.
 426 12|          Elenka, Elenka! Tieto ružičky na znak lásky…” Čo vraví ustavične
 427 12|              pokojne postáť. Trasie sa na ňom všetko, i plecia, i
 428 12|          bukréta. Hneď mu vystúpi znoj na čelo a utiera sa bielou
 429 12|           Nenávidí ho…~Jej prichádzajú na myseľ zasa slová toho chudobného
 430 12|              byť.‘ A mamička sa zrovna na posteľ vrhla a plakala,
 431 12|               tri, pomysleli ste si vy na to, a zostanem starou slečnou.
 432 12|           slečna! Všetok posmech lipne na takej. Vlečie ho so sebou
 433 12|             sama sa k nemu pritiahla.~„Na čele ani vráska,” pokračoval
 434 12|             vám svedčí.”~Čudrák ukázal na červený golierik blúzy a
 435 12|               červený golierik blúzy a na klobúk.~„Zamatový červený
 436 12|              Zamatový červený golierik na čiernej blúzke a červený
 437 12|           dievčatkami, bakfišmi. Pôjde na bál a uvidí samé neznáme
 438 12|              vrtieť, hopkať a vábiť. A na duši máš hroznú ťažobu.
 439 12|            smiešna… A tak to ide ďalej na žúroch, koncertoch a v divadlách.
 440 12|                vydať? Možno iba čakala na lásku svojho srdca. Možno
 441 12|               do nej.~„Vy tiež počkáte na lásku?” spýtala sa ho, „
 442 12|              Zasnúbenie je iba dohovor na kontakt, ako jej to Čudrák
 443 12|       zapamätala.~„Prečo darmo?”~Zašli na bočný chodník už dávno.
 444 12|           krovia, vrhajúc biele škvrny na chodník a na trávu. Vôňa
 445 12|              biele škvrny na chodník a na trávu. Vôňa gaštanov stala
 446 12|               stala sa intenzívnejšia. Na dlhú tablu lúky obďaleč
 447 12|             nebolo.~Čudrák neodpovedal na Eleninu otázku. Len po chvíli,
 448 12|                ako akási sladká hudba, na ktorej človek lipne celou
 449 12|               všetko premenilo v srdci na tóny, patriace k tej sladkej
 450 12|           obecenstvo. Usmiate, veselé. Na ústach ešte hudba počutej
 451 12|                ste sa nudili, v druhom na začiatku ste si šuškali
 452 12|               ste hľadeli ďalekohľadom na toho bohatého diplomata
 453 12|           nevidela.”~„Čože ja. Máte sa na čo dívať.”~„Nie je pravda.
 454 12|               smerom, kam odbehol koč.~Na druhý deň sa lialo. Nemohla
 455 12|              nešiel presvedčiť.~Prišli na pretras aj ohlášky. Snúbenec
 456 12|              našli ju zhrbenú s dlaňou na očiach. Dlho nechcela odtrhnúť
 457 12|          tiekli dolu lícami, trasúc sa na svetle, nad ústami sa na
 458 12|               na svetle, nad ústami sa na chvíľu zastavovali a tiekli
 459 12|                nevydám sa.”~Druhý raz, na akýchsi domácich večierkoch
 460 12|                  Prosím vás!” Prosebne na neho pozrela.~„Dobre. Ale
 461 12|                 Aby rodičia nepovedali na mňa.”~Dotkla sa mu ruky.
 462 12|            urobí naozaj niečo, čo hodí na ňu tieň. A ja sa viazať
 463 12|          chvíľu nešťastní. Hromžili by na ňu týždeň. A bolo by. Pre
 464 12|            otrokom. Akí čudní ľudia sú na svete…~Hútal ešte o mnohom
 465 12|    polootvorené dvere padal pás svetla na koberec a ten trošku osvetľoval.
 466 12|               vo dvore. V salóne hrali na klavíri starý nemecký valčík:
 467 13|         Prišiel som domov z univerzity na vianočné prázdniny a potom
 468 13|                do veľkého mesta. Sadla na mňa akási malomestská lieň.
 469 13|              maškarnom plese. Hromžili na mládež, že sa baví, a tĺkli
 470 13|         štvornožky chodiť, duby váľať, na jednej nohe sa vrtieť, chodiť
 471 13|          jednej nohe sa vrtieť, chodiť na rukách, hlúposti hovoriť,
 472 13|                študovali kostýmy. Dámy na spevokolných hodinách hľadali
 473 13|              So mnou bolo zle. Študent na univerzite všetko nechá,
 474 13|                všetko nechá, keď príde na Vianoce domov. Veď v malom
 475 13|            takzvané lakovky nechal som na univerzite. Doma som prehliadol
 476 13|                Ale môj zasa len zostal na univerzite. Treba si ho
 477 13|                horeli dve veľké lampy. Na stenách vchodu sa zelenela
 478 13|         oleandrové kríky. Pri schodoch na galériu horeli zasa dve
 479 13|        vstupujúcim a s úľubou pozerali na pestré smejúce sa dámy.~
 480 13|        nechcelo do sály. Chcel som ísť na chvíľu do bočnej kaviarne.
 481 13|               keď sa mi niekto zavesil na rameno:~„Kamže, Jonatan?”~(
 482 13|                masku. Čiapka s rozetou na hlave, akú nosia poštári.
 483 13|             lakové čižmičky. Cez plece na šnúre mala prehodenú malú
 484 13|              Bohaté zlaté vlasy padali na bielu šiju.~„Aký Jonatan?
 485 13|             akoby skladala svoju hlavu na moje plece. Stískala mi
 486 13|            zaluskne prstami. Prišla mi na um Viera. Tá nemá zlaté
 487 13|               dcéra.”~„Ale veď tá sedí na galérii.”~Išiel som sa presvedčiť.
 488 13|          presvedčiť. Naozaj, tá sedela na galérii. Kto to môže byť?
 489 13|              nie brata. Hodila konfety na mňa, a nie na brata. Odkiaľ
 490 13|           Hodila konfety na mňa, a nie na brata. Odkiaľ môže vedieť,
 491 13|               teraz všetko špatné váľa na mňa. Ledva som dočkal koniec
 492 13|           bielou vestou až po krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju
 493 13|               medzi nami. Objednal som na rozkaz neznámej srňacinu.
 494 13|               Cigáni hrali a mihol som na nich. I ja som chcel niečím
 495 13|               Nemožno.”~Zlostil som sa na brata, ale ma utíšila. Vyhľadala
 496 13|               protestovala.~„Pripiť ti na zdravie.”~„Netreba.”~„Na
 497 13|               na zdravie.”~„Netreba.”~„Na krásu.”~„Netreba.”~„Na lásku.”~
 498 13|                 Na krásu.”~„Netreba.”~„Na lásku.”~Zdvihla pohár a
 499 13|                 tľapkajúc si po vrecku na veste, „doma som ich nechal.”~„
 500 13|                sme protestovali, stála na svojom. Brat šiel po plášť