Part

 1 1 |     chodia… Príde zelená koperda zo židovskej — do pece hodím,
 2 1 |          pece hodím, príde biela zo starej šparkasy — na kúsky
 3 1 |        plášti medzitým prekročil zo zadného sedadla, kde predtým
 4 1 |          doktora.~Ďura trhlo. Už zo tretí raz počul spomenúť
 5 1 |          sa rozplakal, vydávajúc zo seba zverské, divoké zvuky,
 6 2 |         tak visela, si už zúfal. Zo dňa na deň mu bolo ťažšie
 7 2 |  zotavoval a bez strachu prešiel zo tri razy cez rínok. Zverolekár
 8 3 |          hľa, nevie sa pozbierať zo zeme. Jediná minúta, okamih.~
 9 3 |      mestského domu už ich stálo zo dvadsať v kope. Šumeli,
10 4 |         Ľudia by povedali, že to zo skúposti. Nie. Len preto,
11 4 |         kuchárku.”~Škereň skočil zo stoličky, akoby ho boli
12 5 |          mu ruky neviseli. Vydal zo seba niekoľko ráz čudný
13 6 |       hobľovaný.~Na večer zmizol zo steny náš kráľ s kráľovnou.
14 6 | ospravedlniť. Umienil som si, že zo zvedavosti budem čušať.
15 7 |        farár a vytiahol cigarník zo zadného vrecka svojho dlhého
16 8 |          ani čo by zmokol. Vypil zo desať pohárov vody a zvalil
17 9 |         a druhou odťahuje mlieko zo sporáka v kuchyni. Načrie
18 9 |    privalila. Nato jej zakvičali zo tri bravy, zaručali tri
19 10|      náhle zakuvikal. Odvoľakiaľ zo sadu šiel tento nepríjemný,
20 11|   odhodený lákavým. Ty, keď ideš zo srdca plného lásky, ako
21 11|      banky so svojimi. Pokladník zo sporiteľne so svojou. I
22 11|        so svojou. I pán podsudca zo päť ráz otočil sa a ďakoval,
23 11|           Šelmička,” a zvrtli sa zo tri razy odrazu a potom
24 11|           ale nešlo. Hudba znela zo susednej izby. Ech, všetko
25 12|          obrúčka. Snubná obrúčka zo zlata. S dátumom. Teda sa
26 12|        Niekedy zaštrngali poháre zo susednej, kde sa pilo a
27 12|          chcelo byť, vykorbáčujú zo sveta…~Pravda je, že sa
28 13|      bratom, ktorý, prichádzajúc zo školy, vždy prinášal problémy.
29 13|       prišla.~Brat prišiel domov zo školy celý rozjarený. Hodil
30 13|          pestré smejúce sa dámy.~Zo dvadsať aranžérov v červených
31 13|          akoby sa bola vytratila zo sveta všetka neresť a žiaľ,
32 14|         je stoličná aristokracia zo súdov, sirotskej stolice,
33 14|        tiež skočil, zhodil kabát zo seba a založiac si jednu
34 15|          sme špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné
35 16|          gážu a dvanásť ceduliek zo záložne, v kaviarňach opretý
36 17| drobnušký sniežik. Rozletúval sa zo samej hmly. Padal na klobúk,
37 18|        svoj spevníček s kalichom zo slonovej kosti. Odtrhne
38 19|     fľaškou a sviecou a potiahol zo slivovice. Ruka sa mu triasla.
39 19|       tak zle prišlo, že vydával zo seba iba bolestné stony.~
40 20|      večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej polievky, ani
41 21|     ohlásil sa jeden—druhý akoby zo spánku.~Áno, áno, dumal
42 21|          A Čurín vzal fotografiu zo stola a díval sa na ňu neúprimným,
43 21|    popiskujúc si valčík, spravil zo tri túry po kancelárii.
44 21|           Schytil jej fotografiu zo stolíka a hodil do koša.
45 21|   silných tónov hudby… Náušničky zo zlata, podobné zamrznutej
46 21|         šiel pod okná. Zazrel ju zo dva razy v divadle, ale
47 21|      Zamrznuté kvapôčky v ušiach zo zlata. Aj mašlička. Stále
48 22|      rukáv, ktorý nijako nechcel zo zimníka, akoby bol k nemu
49 22|        Obidvaja sme dávno vstali zo svojich sedadiel. Možno
50 22|          otvoril.~Agent zoskočil zo sedadla a zavrel okno. Medzitým
51 23|   bielych lístkov: „Či ma ľúbiš, zo srdca, s bolesťou, v tajnosti,
52 23|  spamätal som sa a aby nevybúšil zo mňa hnev, odišiel som do
53 23|           kikiríkanie bolo počuť zo dvora. Čo ma po vás! Nech
54 23|        tak sa podarí.~Vyšiel som zo stajne, zavrel dvere a obliekol
55 24|         zasa zasmiala.~Vstal som zo stoličky, aby som odišiel.
56 24|      trápne, že ju musím prebrať zo snov. Tak sa mi aspoň patrí.
57 24|         si. Nechce nič prezradiť zo svojho citu. Uteká, lebo
58 24|         Celý život má pozostávať zo sedenia v kútiku?”~„Ale
59 26|        tu máš! Aby jej podsypala zo dvadsať vajec… Zasa kvoká…”~
60 27|     povedať, urobiť. A akoby len zo zdvorilosti ovinul som jej
61 28|        sa to máli: „Nože si ešte zo päť,” hovorí, „alebo najlepšie,
62 28|        všetko z románov, keď nie zo života.~Len čo teda románová
63 28|         prsty a odstránila páper zo sukne.~„Čo, čo?”~„Neviete?”~„
64 28|       Treba sa presvedčiť.~Lenže zo servisu prešla na Janíčkovú.
65 28|       zasnúbený, že ju pozná len zo študentských čias a tá cesta
66 28|       Nevidel si ju?”~Strhala ho zo sna. Zachvátila ju úzkostlivosť.