Part

 1 1 |       nosom a pohľadom na ľavú.~„Teda ľavá.”~„Ľavá, ľavá, božemôj…
 2 2 |          sa čo hanbiť.~Kúpali sa teda páni veselo. K slnečnému
 3 3 |   kostolom svetla dosť. Rínok je teda celý osvietený. Keď pridáme
 4 3 |          osvieti druhú polovicu. Teda celá jarmočná ulica je osvietená.
 5 4 |       bankách sú peniaze. Bol by teda iste aj akýsi preddavok.
 6 4 |        bielu kávu,' dráždim ju.~,Teda vajíčka,‘ a beží.~Zostávame
 7 4 |         nevaril, ani nepiekol.”~„Teda dcéra.”~„Matke z oka vypadla.
 8 4 |         List napíšem.”~„Stojí.”~„Teda, ak bude večera…?”~„Platím
 9 5 |    robievajú mladí páni. Zdvihol teda pozorne kabát a tichučko
10 6 |        som, že slon.”~„Ó, nie.”~„Teda lev.”~„Zle meriate silu,
11 7 |    nebola peniaz… Čože by ste ju teda ako vádium neprijali, ctení
12 7 |      dôrazne doložil: „Licitovať teda musíte dovoliť tým skôr,
13 8 |         a sám prečítal. Prečo ho teda volajú k sudcovi? Čo vykonal?
14 9 |        aj Uľa narádza oženiť sa. Teda je to nie taká nemožnosť.~„
15 10|          Veselý, ale dcéru nemá. Teda len slečna Anička môže byť
16 10|        Pokračuje v druhej forme. Teda tá forma nemôže byť farár,
17 11|         i advokátski pomocníci.~„Teda sa neodročí?” spýtal sa
18 11|    hodinku do záhrady, on tiež — teda sa museli zísť.~„To ste
19 11|         oficier, oficier! Nečudo teda, že naše dámy s túžbou očakávali
20 11|          iná vec. Prečo by si si teda nezahral a neprišiel neskoršie
21 11|     milosťslečna?”~„Len rovno.”~„Teda rovno.”~„A či oficieri prídu?”~„
22 11|          som neďaleko fotelov.”~„Teda neďaleko fotelov.”~„A čo,
23 11|       tiež? Tiež. Tiež? Tiež. No teda nech prídu, ale je to nepríjemné
24 11|      rozbehol sa ku nej:~„Prosím teda, slečna.”~„Odpusťte, pane,
25 12|     obrúčka zo zlata. S dátumom. Teda sa bude vydávať. Neobišlo
26 13|      neho dve fľašky. Šampanské! Teda, teda! Chce vniknúť do jej
27 13|         fľašky. Šampanské! Teda, teda! Chce vniknúť do jej srdiečka
28 13|          sme na chvíľu zastali.~„Teda? Môžete ma obidvaja odprevadiť.”~
29 14|     Poďme k Javorovi. Poďme! Nuž teda poďme!”~Zasa bolo tak ako
30 14|       alebo posluha k nim?”~„Kto teda?”~„No, ja prestanem chodiť,”
31 16|         vysoko pohár, dokončil: „Teda páni! Napnime nite myšlienok
32 17|          Rozlúčili sme sa.~Teraz teda boj, dumal som, idúc do
33 17|      nežné city, láska… koniec.~„Teda vám gratulujem.”~Kývla hlavou
34 17|       sme čakali mamu.~„A tak sa teda skončil boj,” riekol som.~„
35 18|      hrkli ňou jeho strmé slová. Teda je to nie pravda, myslela.
36 19|     Jánom Krstiteľom.~Boli by sa teda ináč zhovárali, keby sa
37 19|       zastavil ju farár.~„Čo vám teda, čo?” zažialila a odvrátila
38 21|           zahundral polohlasne. „Teda predsa!”~A zaradoval sa,
39 21|      tedy vzala akord.~„A čo vám teda zahrať?”~„Nehrajte.”~„Veď
40 21|      povedzme, troch izieb ženu, teda sa ožením, to jest zaľúbim.
41 21|          Mám obchod, kanceláriu, teda ako? Vezmem si ženu a zaľúbim
42 21|         ma bude opatrovať? Žena. Teda zaľúbim sa. Vezmem si ku
43 21|        Ale nie so Šuvikom.”~„Nuž teda s iným —”~„S iným…? Ba s
44 22|        môže nachladnúť. Vyskočil teda na sedadlo, prekročil na
45 22|         okno.”~„Neotvoríte ho.”~„Teda sa obujte.”~„Neobujem.”~
46 22|       zakričal som.~„Neobujem.”~„Teda sa neobujete?”~„Neobujem.”~„
47 22| Morgensternov z Viedne?”~„Som.”~„Teda vy cestujete v plátne a
48 22|        mal už obutú. Musel si ju teda obuť už predtým, ako som
49 23|       Ale i pradie.”~„Škriabe.”~„Teda ty nechceš?”~„Nie, radšej
50 23|        som list a hodil do kúta.~Teda vzdor. Kto by to bol u nej
51 24|           Zaspievajme vašu.”~„No teda!”~„Začnite!”~„Ja, s mojím
52 24|      Emancipácia, rovnoprávnosť; teda odpustíte, že som si dovolil
53 24|          vždy sa na mňa pozerá.~„Teda: sedmička, dolník…” začala
54 26|     dôkazy?”~„Nemám, ale viem.”~„Teda čuš a napred sa presvedč.”~
55 26|      polnoci sa hostia rozišli.~„Teda ty myslíš, že to Darinka,”
56 27|            Lepšie počujete.”~„No teda takto?”~Dívala sa na mňa
57 28|        keď nie zo života.~Len čo teda románová grófka X. sa zasmiala
58 28|           zas len to.~Rozumie sa teda samosebou, keď 15. decembra
59 28|       celá horela od zvedavosti. Teda advokát. A že to ona nevedela.
60 28|   Ľanovom hotový škandál.~Ako sa teda mohla zdržať Rafiková nemyslieť
61 28|          Ona, keď vám hovorím.‘ „Teda sa nebozkávali,” povedala
62 28|        zasa sadla na diván.~Aha, teda je to predsa pravda, myslela
63 28|       predbežne dosť. Chýbalo mu teda len oprieť sa o lakeť a
64 28|  predstaviť. Ej, ej, zlý doktor. Teda mňa vynechal, myslím si.