Part

 1 12|                   OTROCI (novela)~Elena vošla do svojej izby. Tam
 2 12|          nad temné vysoké budovy.~Elena sa posadila do okna a pozrela
 3 12|           o Elenke? Prečo nepovie Elena? Prečo ružičky? Prečo nepovie
 4 12|            Do hrobu ma privedieš, Elena,‘ povedal vám. ,Vieš, že
 5 12|       máte fantáziu,” pretrhla ho Elena.~„Asi tak to bolo, keď aj
 6 12|     Strach!”~„Strach,” zopätovala Elena a zasmiala sa.~„Teraz sa
 7 12|       pozeráte,” zasmiala sa zasa Elena, „chcete ma otrokyňou spraviť
 8 12|        divých národov. Otrokyne…”~Elena chcela protestovať, ale
 9 12|          by čakal.”~Vravel tvrdo. Elena cítila, že sa pretvaruje.
10 12|        vám povedal všetko, slečna Elena…” Tu sa mu hlas zatriasol. „
11 12|          mená a čísla fiakristov… Elena pozrela dookola a odrazu
12 12|          ohlášky. Snúbenec súril. Elena sa vzoprela.~„Nie, ešte
13 12|        Nemožno, myslel si, aká je Elena, urobí naozaj niečo, čo
14 12|         sám som otrok. Inakší ako Elena, ale otrok. Otrok ešte hnusnejší.
15 12|     Podňal ju k ústam. Dovolila.~„Elena,” začal, „prečo to robíte?
16 12|     tancujú,” podotkla mechanicky Elena.~„Áno.”~Zamĺkli, ale po
17 12|         Zamĺkli, ale po chvíli ho Elena zasa chytila za ruku.~„Prosím
18 12|           vás… jedine vás, slečna Elena… Kto by vás nerád…? Vždy…
19 12|    blížiace sa a opäť zanikajúce. Elena dívala sa oknom, ale nič
20 12|           sveta…~Pravda je, že sa Elena vydala. Neviem, ale vravia,
21 14|         spustili tuš a hneď zatým Elena, Elena, rada si ma mala!
22 14|           tuš a hneď zatým Elena, Elena, rada si ma mala! Fraňova
23 18|         do trávy. Prečo nechodí?~„Elena, Elena—á!” začula odrazu.
24 18|            Prečo nechodí?~„Elena, Elena—á!” začula odrazu. To on
25 18|       volá. Zbojníci ho prepadli. Elena letí v tú stranu. Vlasy
26 18|     Očarila ich. Sladučký pocit.~„Elena, kde si?” ozvalo sa jej
27 18|         pol druha roka mladší ako Elena, ale na sestru hľadel zvysoka.
28 18|       sestru hľadel zvysoka. Čože Elena! Neznamená nič. Nikdy nechodila
29 18|       sestre i veľmi nezdvorilý.~„Elena, a máš frizúru v poriadku?”
30 18|          spurne a predišla Vlada.~Elena hľadela. Aký hosť? Tá hlava
31 18|           a podotkol:~„Moja dcéra Elena… A toto náš pomocník, pán
32 21| nečestného…”~„Nuž a?” pretrhla ho Elena. „To je aj nečestné.” A
33 21|    rastlina v povetrí,” prerušila Elena nie celkom smelo a trochu
34 21|          s ohňom a presviedčavo a Elena si myslela, že sa to vzťahuje
35 21|         ju rád, myslel si pritom.~Elena zaprotestovala.~„To je nie
36 21|           Zrazu sa mu zazdalo, že Elena myslela na neho. Jemu to
37 21|           ale ani na ňu nepozrel. Elena ho tiež zbadala, pozrela
38 21|          jednako uspel zbadať, že Elena schudla, tvár jej akoby
39 21|           idúceho prúdu. A až keď Elena s matkou vysadli do vozňa,
40 21|       zachvátilo, že to iste bude Elena. To musí byť Elena. Vstal
41 21|           bude Elena. To musí byť Elena. Vstal a rýchlymi krokmi
42 21|   Odpusťte mi!”~Pozrel na ňu, ale Elena sa na neho nedívala. S naklonenou
43 24|          som sa k domácej slečne. Elena pritancovala celkom proti
44 24|        naľavo. V prostriedku bola Elena s akýmsi úradníčkom. Nedívala
45 24|         Vedel som, že mne dá meno Elena a Elene Miloš. Tak sa aj
46 24|  rozmyslenia povedala: „Vy budete Elena.”~„Ale prečo?”~„Vy viete.”~„
47 24|       Oľga.”~„Nie, nie, vy budete Elena!” a odišla.~Nazdáva sa,
48 24|      všetci. Teraz mi každý vraví Elena, Elena — vždy Elena — všade
49 24|       Teraz mi každý vraví Elena, Elena — vždy Elena — všade Elena.
50 24|         vraví Elena, Elena — vždy Elena — všade Elena. Že ich to
51 24|        Elena — vždy Elena — všade Elena. Že ich to toľko zaujíma.
52 24|           toľko citu a slabosti!~„Elena!” zakričal niekto.~Jej hlas
53 24|         staré, nemoderné rúcho…”~„Elena!” ozvalo sa znova v salóne.~
54 24|    pokrievku. Pozrel som dookola. Elena práve sedela. Ona ju zavrtela.
55 24|     prišlo bližšie, medzi nimi aj Elena. Mala karty v rukách.~„Červený
56 24|        deviatka… nijako nejde,” a Elena sa zasa zasmiala.~Vstal
57 24|      Krátky! Počkajte!” zakričala Elena za mnou. „To sa práve vás
58 24|          a videl som, že tam sedí Elena s vážnou tvárou. Pozrela
59 24|           i teraz tá tichá, nežná Elena s bojazlivými očami.~„Tu
60 24|            Povstal som z miesta a Elena podišla ku mne. Aby som
61 24|          Kde si, tichá, bojazlivá Elena so svetlými vlasmi a smutnými
62 28|            svoje meno. Milosťpani Elena… Elena…”~„Malinová. Rodená…
63 28|           meno. Milosťpani Elena… Elena…”~„Malinová. Rodená… no