Part
1 1 | nad Ďura.~„Čo vás bolí?” spýtal sa.~„Všetko,” pošepol dokaličený,
2 1 | nie, potom.”~„Odkiaľ ste?” spýtal sa so sústrasťou.~„Z Horných
3 2 | prezrel zástup.~„Kde sú?” spýtal sa prísne.~Jakub ukázal
4 2 | šiel za ním.~„Kto sú to?” spýtal sa zasa, práve tak prísne
5 3 | zasadnutie.~„Čo to zasa chcú?” spýtal sa Jančíka.~„Osvetlenie,”
6 3 | povedal.~„Pre to svetlo?” spýtal sa Ježo.~„Preto. A vy vari
7 6 | najmocnejší tvor na svete?” spýtal som sa jej.~„Ako myslíte?
8 6 | divána.~„No, čo nové, Zuzka?” spýtal som sa jej uveličený sám
9 7 | akoby v ňom mal peniaze, a spýtal sa: „Koľko?”~„Sto korún,”
10 7 | míňa.~„Licitujete, či nie?” spýtal sa exekútor Dufeka.~„Áno,
11 7 | potvrdil rapavý.~„Je to zákon?” spýtal sa nedôverčivo farár.~„Zákon,”
12 8 | omráčený.~„Toto inkriminujú?” spýtal sa ticho.~„Toto.”~„A čo
13 11| pomocníci.~„Teda sa neodročí?” spýtal sa opätovne podsudca.~„Nie,”
14 11| zísť.~„To ste vy, slečna?” spýtal sa.~„Ja.”~„A kam?”~„Prejsť
15 11| No a ty čo netancuješ?” spýtal sa hneď pomocníka Ježného.~„
16 12| dosť.”~„Nuž ale, čo chceš?” spýtal sa otec.~„Nechcem ešte.
17 13| brata.~„Nevieš, kto je to?” spýtal sa ma.~„Myslím, že krajčírova
18 13| aby som ťa odprevadil?” spýtal sa.~Vo mne vzkypel hnev.
19 14| čosi dunelo.~„Čo to duní?” spýtal sa Táravý.~Zastali sme a
20 14| hostinca.~„Kam teraz chodíte?” spýtal sa Táravý.~„Do akejsi hnusnej
21 14| mňa hľadela.~„Kto je to?” spýtal som sa.~„Moja žena,” šepol
22 14| tri razy.”~„Tvoja pani?” spýtal som sa ešte raz.~„Ona.”~
23 15| by mi.~„Rozkážete, pane?” spýtal sa ho posluha v papučiach,
24 15| toho koňaku!”~„S čajom?” spýtal sa tento.~„Nie, len koňaku.”~„
25 15| myslíš o Aničke Durdíkovie?” spýtal sa raz priateľa.~„Pekná,
26 15| Ani mne by ste nepridali?” spýtal sa jej raz.~„Oj, vám, prečo
27 15| Ty sa zaliečaš Mariške?” spýtal sa ho raz starší brat.~„
28 15| dlhšie ste prišli, dámy?” spýtal sa.~„Na dva—tri týždne.”~„
29 15| Koč sa zvrtol. Kočiš sa spýtal, kam ísť.~Čuprík nevedel,
30 17| Nie je vám zima na ruky?” spýtal som sa. A už som cítil,
31 17| Pôjdete dnes do divadla?” spýtal som sa.~„A čo dávajú?”~„
32 17| Nebrali tu niečo pre slečnu?” spýtal som sa odrazu a celkom nelogicky.~
33 17| rád.~„Pôjdete na koncert?” spýtal som sa.~„Nie,” povedala
34 17| Vy sa chcete zasnúbiť?” spýtal som sa prekvapený a temer
35 18| Však slečna Ježíková?” spýtal sa, ako to už býva, s príjemným
36 18| Slečna ide z kostola?” spýtal sa.~„Áno.”~„A aký text bol
37 18| veľmi tichá.~„Čože to mám?” spýtal sa Ježík, ale nedočkal odpoveď.~
38 19| zdvihol kolená k bruchu, spýtal sa slabým hlasom: „I rechtora?
39 19| vypovedať. Rád by sa bol spýtal, čo jedol rechtor, od čoho
40 19| Gazdiná ho potrela.~„Čvrká?” spýtal sa.~„Čvrká.”~Zavrtel hlavou.
41 19| jedlá.~Farár už na druhý deň spýtal sa gazdinej: „Ako sa má
42 21| Ušla by si.~„Naozaj rada?” spýtal sa.~„Áno.”~„Vidíte, Elenka,”
43 24| spoločnicou a v konfúzii spýtal sa slečny:~„Akú si rozkážete?”~„
44 25| Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa ma neočakávane, potichu
45 25| Čo ty myslíš o Mare?” spýtal sa Rakyta Milanoviča. Milanovič
46 25| stisla mi prsty.”~„Aj tebe?” spýtal som sa.~„Vari aj tebe?”
47 25| som sa.~„Vari aj tebe?” spýtal sa on.~„Aj vám stískala
48 26| neho, čo povie.~„Naše?” spýtal sa.~„A čieže?”~„Tak vám
49 26| plot v záhrade.”~„Darinka?” spýtal sa ešte raz, ale už bez
50 26| hovoríš, prasa skapalo?” spýtal sa, povýšiac hlas a strmo
51 26| myslíš, že to Darinka,” spýtal sa svojej ženy, keď odprevadil
52 27| maľovala.~„Na čo to bude?” spýtal som sa, zabudnúc, že som
53 27| k obrázku.~„Nie je tak?” spýtal som sa.~„Tak je,” odvrkla.~„
54 27| inokedy.~„Čo to šramotilo?” spýtal som sa.~„Nič,” povedala
55 27| po chvíli.~„Čo neverím?” spýtal som sa, ani nevediac, čo
56 28| spamätal.~„Tiež do S. ráčite?” spýtal sa s úsmevom, vytrhnúc cigaretu
57 28| sa zdá, bola v Paríži,” spýtal sa jej po malej pauze.~„
58 28| šiel. Zaklopal.~„Doma?” spýtal sa.~„Doma,” zaznel Malinovej
59 28| rozmýšľali, milosťpani Elenka?” spýtal sa a potriasol jej ruku. —
60 28| Elenka, vy ste naozaj zlá?” spýtal sa zrazu a chytil ju za
|