Part

 1 3 |       zasadnutie… Zhíkla a odbehla povedať to Ježovej.~Medzitým sa
 2 4 |           ku spovedi. Chcem všetko povedať od a po z. Prosím vás, pán
 3 4 |           krčme. Bolo by treba iba povedať: ,Kúsok klobásky!‘ Už by
 4 6 |       mnohí povedali. Musel som to povedať i ja. Krása je krása. Dojíma.
 5 6 |             Ale predsa musím niečo povedať. Aspoň pred sebou sa ospravedlniť.
 6 9 |        hodila hlavou, sťaby chcela povedať: komu niet rady, tomu niet
 7 10|            štica nehodí. Chcel jej povedať, že sa zle češe, keď kuvik
 8 12|     zachcelo stisnúť niekomu ruku, povedať, že tiež má rada a že ho
 9 12|          celkom pekná. Ba, môže sa povedať, krásna. Vlasy čierne. Hľa,
10 12|          chvíli, akoby musel niečo povedať, ľahostajne riekol: „Lebo
11 12|       zatriasol. „Nepatrí sa mi to povedať. Poviem. Vás som mal rád.
12 12|          nenávidí, že mu to nemôže povedať, ale že je to tak.~Raz vychádzala
13 12|            by ste vari aj tu mohli povedať.”~„Nie, nie. Ja chcem niečo
14 12|            bojovať, keď môže rovno povedať: „Nenávidím ťa. Choď!” Pre
15 12|           Slzy jej nedovolili viac povedať.~Čudrák sa nemohol opanovať.
16 14|          ty medveď?‘ Tebe to môžem povedať, ako kamarátovi,” podotkol,
17 14|            a dnes mi sestra vedela povedať, že to bolo tu, že tu sedel
18 14|      neprestávalo.~„To si ty musel povedať,” hovoril priateľ priateľovi, „
19 14|            Každá dáma im to vedela povedať. Vystali i oni. Darmo lepil
20 15|     okuliarmi. Čupríkovi sa chcelo povedať: A čo vy, pane, nespievate
21 15|       nepovedala. Ale treba jej to povedať, že ju rád. Ináč nepochopí.
22 15|           poď za mňa. Najprv treba povedať; rád ťa mám. Lenže treba
23 15|            ísť.~Čuprík nevedel, čo povedať. A ak by nemohol do Kulínov,
24 17|          ruku, pritiahnuť k sebe a povedať, že ju rád. Nie ako tí panáci,
25 18|         jej bolo. Raz nevedela, čo povedať, a či vôbec niečo povedať.
26 18|          povedať, a či vôbec niečo povedať. Hľadela do zeme a cítila,
27 18|          Jednako by sa zišlo niečo povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„
28 18|          koncipient.”~Chcelo sa mu povedať, že až bude treba, skoncipuje
29 21|          si pritom, ja jej nemôžem povedať, že ju milujem. Ušla by.
30 21|          klavíra. Chcela ešte čosi povedať, ale Čurín ju pretrhol:~„
31 21|   rozveselil sa. Keby ti tak mohol povedať, že ťa rád. Keby si ty mňa
32 21|         prečo jej ja teraz nemôžem povedať, že ju rád, myslel si pritom.~
33 21|            koho myslíte?”~„Nemožno povedať.”~„Nemožno.” Zopätoval ticho
34 21|      zblízka a zabudnúť na všetko. Povedať jej, že ju rád nekonečne,
35 21|            víťazom. Veď bolo treba povedať len slovo a bola by sa vrátila.”
36 21|      chýbalo. Čurín potreboval iba povedať, že odpúšťa, že jednako
37 23|         von.~Chcelo sa mi vrátiť a povedať jej niečo príkre, aby som
38 24|           vám som chcel dnes niečo povedať. Nič lichotivé, nemyslite
39 24|             Pekná si, chcelo sa mi povedať, ale zas len prsty som jej
40 24|       Vidíte, to všetko by som rád povedať, ale sa mi to protiví povedať
41 24|      povedať, ale sa mi to protiví povedať tak, ako by sa patrilo —
42 24| katzenjammer‘.”~„Čo chcete vlastne povedať?”~„Hneď… Kult žien nie je
43 24|           na to. Musím jej konečne povedať, aby netrápila seba i mňa.
44 24|             Ona prichádza… Mám jej povedať, že som tu, či mlčať? Ale,
45 24|      Nároky vidieť. Ech, musím jej povedať všetko… Keby sa teraz tak
46 26|            Darinka. Môžeš jej veru povedať: ,kistihand‘. Zlodejka!”~„
47 27|       nedávate odpoveď.”~„A čo vám povedať?”~Nepozrela na mňa.~„Príčinu!”
48 27|            hlavou. Ale či to treba povedať? Vidí, že sa zaujímam, chodím…~„
49 27|           sa ešte väčšmi.~Čože jej povedať? Prečo neodstupuje? Iná
50 27|            pozrela. Čaká. Čože jej povedať. A veď musím niečo povedať,
51 27|         povedať. A veď musím niečo povedať, urobiť. A akoby len zo
52 27|          bola ta skotúľala… Čo jej povedať? Veď necíti, necíti, to
53 28|        myslela si pritom. Musím to povedať Malinovej. Tá sa zasmeje.
54 28|          ozembuch… Nikdy nič nevie povedať. Ani teraz. „Ja by som bola
55 28|            že pri obliekaní musela povedať niečo na mladých ľudí, pri
56 28|          vážne. Ostatne, ak pravdu povedať, všetko sa môže stať. Nie
57 28|            sa, alebo čo. Nedala si povedať.”~Pani podsudcová znížila
58 28|        Poviem jej to. Musím jej to povedať. Ako vie ten veršík… Kde
59 28|       Rafiková si myslela, že musí povedať nejakú novinku. Jej je to
60 28|            obedom vo fraku. Takéto povedať. Že vraj mu hrala ten nový