Part
1 1 | mu neustále potom a celá tvár sa blyšťala. Vo vedomí,
2 3 | ulicami a oblievala vlahou tvár. Bol dážď bez kvapiek, akoby
3 5 | do zrkadla. Videl svoju tvár a zahundral: „Áno, áno.
4 5 | Pavlínka… Široká, tučná tvár. Líca veľké, červené… Vypuklé
5 5 | doktor a utieral si spotenú tvár. „Možno, že hentá bude lepšia.”
6 6 | Vyhľadajú si najkrajšiu tvár s utešenými očami. Zaslepia
7 6 | biele rukavičky, biela tvár, sivé oči, biele vlasy…
8 6 | Videlo sa mi, že jej malá tvár s nevinnými detskými očami
9 7 | mokrý. Utrel si rukávom tvár a pár ráz smrknúc prišiel
10 9 | mladého tŕňového prúta. Tvár jej aspoň tak kvitla a driek
11 9 | Zuzka a zakryjúc si dlaňou tvár, rozosmiala sa. „Veď ten
12 9 | odvrátila. Zakryla si zásterou tvár a odklonená čakala, kým
13 10| dlhý kabát, nohy, ruky, tvár. Zastal a užasol. Chladný
14 10| zohol. Iste hľadá kameň… Ale tvár sa viac nezjavila. Figúra
15 11| padali vlasy. Oči belasé a tvár jemnú, útlu, uzučkú, s ľahkým
16 11| jedno jablko. Život zhorkol, tvár sa zapotila, a predsa ťa
17 12| zísť. Jeho úzka a bledá tvár s bokombradami a silným
18 12| hrubo priložil si svoju tvár k jej horiacim lícam a hladkajúc
19 14| Veľká, okrúhla červená tvár bez fúzov a vlasov na hlave.
20 14| hlavou medzi plecami. Široká tvár, obliata červenou farbou,
21 14| staršiu zapudrovanú ženskú tvár s veľkým účesom, veľkou
22 15| každého, kto má znesiteľnú tvár. Bude sa treba priblížiť
23 17| čierneho kožúška zakrýval jej tvár, ktorá sa zafarbila do červena,
24 17| vo svetle bledé, a celá tvár zdala sa mi vážna, tak odrazu
25 17| dušu jedna krásna, biela tvár, pre jeden ľudský život
26 17| mi predstavila jej biela tvár, jej šelmovské oči a detské
27 17| sa celkom premenila. Oči, tvár, pery zvážneli. Z pyšných
28 17| mi známa, i kožuštek, i tvár, i celá figúra. Oľga.~„Vy
29 17| oči boli opreté na moju tvár. V svetle lampy zablyskli
30 17| sneh. Obletúval jej bledú tvár. Čiapočka, plecia a prsia
31 17| mne. Videl som, že sa jej tvár usmieva, ale to bol smiech
32 18| nepoznávala. Hneď i odvrátila tvár a zadívala sa opäť do zeme.
33 18| špatný. Blond, biela okrúhla tvár s počernými fúzikmi. Je
34 19| červenajúc sa a kriviac tvár do plaču, že hríbov bolo
35 20| Žena vydúchla. Zvraštila tvár a odpľula si.~„Dobré?”~„
36 21| jasného neba: biela malá tvár s očami veľkými, čiernymi,
37 21| pohľade.~Akú má čistučkú tvár, myslel si. Profilík. Ružový
38 21| zblednutú, temer nežijúcu tvár k sebe. Nahol sa celkom
39 21| zbadať, že Elena schudla, tvár jej akoby sa bola zmenšila
40 22| vy surovec.”~Neodtiahol tvár, ale mi prskol do očí: „
41 23| a či sama hmla mi vlaží tvár. Stromy boli už celkom holé
42 24| profilom. Rýchlo obrátila tvár ku mne a opätovne sa spýtala: „
43 24| Osvecovalo slabučko jej bielu tvár a ruky. Sedela ticho, akoby
44 24| na nej je dlhé a tenké. Tvár, hrdlo, driek, ruky, dlane,
45 25| Vari by aj on reflektoval. Tvár ako mramor, chladná a tvrdá.
46 26| nadeň a začal si drhnúť tvár, fŕkajúc vodou na všetky
47 27| ňu dlhšie. Často dvíhala tvár a pozerala do záhrady, prižmurovala
48 27| niečo rada videla. A jej tvár! Bože, aká to bola tvár!
49 27| tvár! Bože, aká to bola tvár! Malá biela a krásna tvár,
50 27| tvár! Malá biela a krásna tvár, mnoho, mnoho čiernych vlasov
51 27| lícach. Nie dobrá, ale pekná tvár. Nemohol som vystihnúť,
52 27| čierne, veľké. Nie tak ako tvár, ony ustavične sa hýbali
53 27| taká pekná, chladná a zlá tvár.~„Maľovanie vás nezaujíma,”
54 27| vidíte, ako vás poznám, vaša tvár a oči sú vždy jednaké, hlas
55 27| podňala obrážtek pred moju tvár. Jej čierne vlasy sa dotýkali
56 28| osemdesiatdvakilová osôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá.
57 28| rukavičky primalé… Ale o tvár sa bojí. Vždy napráva ten
58 28| Zjavila sa krásna biela tvár Malinovej. Mladý človek
59 28| hľadel ako vyjašený. Na tvár sa pamätal, lenže bola vtedy
|