Part
1 2 | čižmách. U nás sa síce takí ľudia, ako bol Jakub, od krstu
2 2 | zastavil. Traja celkom nahí ľudia s fúzmi a bradami, v krátkych
3 3 | mesta celkom dosť. Múdri ľudia to boli, čo tie lampy porozostavovali…~
4 3 | boha? Načože je noc? Aby ľudia spali. Zákon boží chcú narušovať.
5 4 | plaču, pán doktor, do plaču. Ľudia by povedali, že to zo skúposti.
6 5 | malom okienku výklad a hľa, ľudia začali postávať a obzerať
7 5 | nevedno, ale fakt je, že ľudia nielenže postávali pred
8 5 | mohol sadnúť neďaleko pánov. Ľudia jemu rovní zdali sa mu,
9 5 | požičiaval a platil zaň…~Ľudia začali vychádzať za ním
10 6 | našli sa pri víne veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil
11 7 | ešte, tuším, ani nebola a ľudia sa nevyznali, čo treba a
12 10| hodil rukou kaplán.~„Vážni ľudia hovoria. Organista ho na
13 11| sa patrí. U nás sú mladí ľudia celkom inakší.” Pritom si
14 11| nedotknuteľná. ~Probovali už mnohí ľudia dostať sa do jej srdiečka,
15 11| moci v tvojej sladkosti. Ľudia a celý svet sa tratia v
16 11| sme päťdesiat kilometrov. Ľudia sa krčili, čo nevládali.
17 11| Nieder! A ešte raz, kamarát. Ľudia nevládali. Hehehe… Ako by
18 11| odpoveď o oficieroch. A mladí ľudia sa ponosovali jeden druhému,
19 11| nehovoria o dobrom tóne: „Mladí ľudia sú negalantní! Mladí ľudia
20 11| ľudia sú negalantní! Mladí ľudia si mnoho dovolia! Mladí
21 11| si mnoho dovolia! Mladí ľudia nevedia, čo sa patrí! Mladí
22 11| nevedia, čo sa patrí! Mladí ľudia nevedia, čo je dobrý tón!”
23 11| rozostavili, mysleli mladí ľudia a znechutili sa, znechutili.
24 11| zavzdychneš. Už máš mrazené. Takí ľudia. Prechádzaš sa s nimi. Im
25 12| prebehúvali koče a mihali sa ľudia, zaliati prachom svetla,
26 12| zvyku. Tak ako sú všetci ľudia otroci.”~„Ako to?” spýtala
27 12| Pánom nad otrokom. Akí čudní ľudia sú na svete…~Hútal ešte
28 13| Zasa koľký výdavok! Mladí ľudia brali hodiny, ako treba
29 13| napríklad netreba rukavice. Ľudia to považujú za luxus a chodia
30 14| pomaly a smial sa ako tuční ľudia, ktorí pre nízky krk nemôžu
31 14| pri ňom zabudnete, že sú ľudia zlí a mrzkí, že je život
32 14| že sa rozleteli.~Mladí ľudia sedeli okolo stola zakladeného
33 14| preskočíš, Blatno preskočíš. Ľudia krásni, veselí, dobrí! Mozog,
34 14| Radosťou nám duše plesali. Ľudia citom vozvýšení, povznesení,
35 14| sa ti malicherné, len tí ľudia okolo sú ti všetkým a len
36 14| ducha. To sú tí praví dobrí ľudia…~Okná spopolaveli. Cez poloodkryté
37 14| akí sú to lumpi, tí mladí ľudia! Otvorili všetky okná u
38 14| nevinne. Prišli niektorí mladí ľudia, ale len s otázočkami. Tak
39 15| zlí, falošní, hnusní. Ani ľudia, ani zvery. Čert vie, bastardi
40 15| vidieť. Na balkóne boli ľudia. Dámy. Dve dámy. Tam zastane.
41 17| fúkať. Lampy už svietili a ľudia sa prechádzali. Mne bolo
42 18| citom zahrala. Všetci mladí ľudia a kamarátky boli by jej
43 19| Neznesiteľní, neúprosní, tvrdí ľudia to boli.~Mída so Zuzankou
44 21| na mieste ako prikovaný. Ľudia mimoidúci strkali do neho.
45 21| len kdesi vyššie štyria ľudia s veľkými čapicami a rukavicami
46 23| ulicou, po ktorej chodia ľudia. Páni v čiernych kabátoch
47 23| Prídu aj druhé, i mladí ľudia a hrajú sa na „hnevám sa
48 24| si vyhľadajú páry. Tak aj ľudia. Lenže my holdujeme predsudkom,
49 25| majetku. Hovoria, že sú ľudia opatrní a neopatrní, ľahkomyseľní,
50 25| pomocník, „ale najsmiešnejší sú ľudia, čo sa dievok a srdca týka.
51 25| týka. V tomto ohľade sú ľudia iba blázniví. Vymysleli
52 25| chladnosť, že sa nájdu ľudia chladní, rojčiví, smutní,
53 27| A svojimi očami zvábite. Ľudia idú a búši do nich chladná
54 28| inakšie sa vyznávala láska. Ľudia boli solídnejší a keď aj
55 28| prichádzali na pamäť. Mladí ľudia znova cítili radosť. Poznovu
56 28| hovoril a starý mne… Čo tí ľudia natárajú. Dnes bol u nás
|