Part

 1 1 |    nepožičajú… Takí sú to páni… Áno, pre chudobu… Veru pre chudobu…”~
 2 1 |      Koštiaľ.”~„Ďuro Koštiaľ?”~„Áno.”~„Z Horných Luhov?”~„Odtiaľ,
 3 3 |        pán majster, že už takto áno, to sa rozumie, je vec potrebná.
 4 5 |        svoju tvár a zahundral: „Áno, áno. Nie som taký špatný.
 5 5 |         tvár a zahundral: „Áno, áno. Nie som taký špatný. Zrkadlo
 6 5 |  zastrihnuté… Musím na ten bál… Áno. Čo na tom? Vydám sa za
 7 5 |       Pavlínka na neho pozrela.~Áno. Tejto budem dvoriť, rozhodol
 8 5 |          poznamenala Pavlínka.~„Áno, drajšrit,” potvrdil doktor.~
 9 5 |        slečna. „To je ľahšie.”~„Áno, sexšrit,” zajakal sa doktor.~
10 6 |        Ona zrovna vykríkla: „Ó, áno!”~Ako ľahučko tancuje. Aká
11 6 |          a predsa povedala: „Ó, áno!” Muselo jej to pôsobiť
12 6 |        povedala s radosťou: „Ó, áno!”~Slečne Žofii som sa len
13 6 |   dvakrát,~holka, budeš plakat.~Áno. Rozveselil som sa, cítil
14 6 |       mne taká príjemná, nežná.~Áno. Slečne Ele som pochválil
15 6 |         aj zajtra, i o týždeň…~„Áno, vy,” hovoril som, „vy máte
16 7 |     spýtal sa exekútor Dufeka.~„Áno, licitujem.”~„Zložte vádium.”~
17 8 |    snubným prsteňom na stolík.~„Áno,” zakričal sklepník, ale
18 8 |     zbadal a zas len zakričal: „Áno, hneď.”~Štilec sa posadil
19 9 |     ruku odťala.”~„Nono.”~„Veru áno.”~Pani sa tešila. Zuzka
20 11|       heslo niektorí aranžéri.~„Áno, odročiť!” chytili iní.~
21 11|         V Pešti robený, však?”~„Áno.”~„Vidieť, i tam sú už fušeri.
22 11|        medzi nami.”~„I teraz?”~„Áno.”~„I teraz?”~A dotkla sa
23 11|           spýtala sa ešte raz.~„Áno.”~„A kedy nie!”~Pán podsudca
24 11|      Tak sa vidí, je animo.”~„O áno. A vy sa ako cítite? Dnes
25 11|     vlastne…”~„Pánu Čížikovi?”~„Áno, ale tuto pán oberlajtnant.”~
26 12|         nešťastný.”~„V láske.”~„Áno. To jest, aby vám povedal
27 12|     podotkla mechanicky Elena.~„Áno.”~Zamĺkli, ale po chvíli
28 14|          hrozí ako ženská ruka. Áno.~Pamätáte sa na Javora,
29 14|       reč o citoch hostí. Druhí áno. Skrútia všetky svetlá a
30 14|       nejaká dáma a už začína… ,Áno, pekné, vkusné šaty. Utešený
31 15|    alebo nie, filozofoval. A ak áno, potrebujem na to ženu.
32 17|     desiatimi ľuďmi dokázal, že áno, rozumiem sa, čo je aj pravda —
33 17|  Nepodmaníte,” šepol som.~„A ak áno?”~„A ak nie?”~„Tak som vás
34 17| prekvapený a temer zdesený.~„No áno.”~„Nekľakal a nezalamoval
35 18|         z kostola?” spýtal sa.~„Áno.”~„A aký text bol dnes?”~„
36 18|         bol dnes?”~„Text?”~„No, áno. O čom kázal pán farár?”~
37 18|          Lampu si pripravila?”~„Áno.”~„Zápalky?”~„Všetko, slečinka.”~
38 19|    povedal:~„Kresťanská láska…? Áno… Ale rechtor je pohan.”~
39 21|    jeden—druhý akoby zo spánku.~Áno, áno, dumal Čurín, prechádzajúc
40 21|     druhý akoby zo spánku.~Áno, áno, dumal Čurín, prechádzajúc
41 21|      Nie. Nie. Ona mu je nulou. Áno, nulou a chce ju vidieť
42 21|       Naozaj rada?” spýtal sa.~„Áno.”~„Vidíte, Elenka,” povedal
43 21|             S iným…? Ba s iným, áno. Áno. Áno. Nie je pravda,
44 21|        S iným…? Ba s iným, áno. Áno. Áno. Nie je pravda, čo
45 21|     iným…? Ba s iným, áno. Áno. Áno. Nie je pravda, čo vravíte.
46 21|         lásku.”~„Ako predtým?”~„Áno.”~A stisli si ruky…~
47 23|          začudoval som sa.~„No, áno. Teraz sú síce drahé, ale
48 24|      taká tichá a hanblivá. Len áno a nie, a teraz sa neprestáva
49 24|     zima, večer.”~„Prejsť sa?”~„Áno.”~„Ale vyjdite iste.”~Také
50 24|      slečnou Elenou, však?”~„No áno.”~„Poďme, slečna Žela, do
51 27|        vidieť jedného. Všetkých áno, ale jedného nie, a tých
52 27|  Odvrátila hlavu a bola ticho.~„Áno, len málinko citu,” hovoril
53 27|         Ale takto sa vás bojím… áno, bojím… vidíte.”~A mne naozaj
54 27|     spýtam, či ma rada, a povie áno, čože urobím? Veď ma nemiluje.
55 28|   nekúrite, pani Rafiková?”~„Ba áno. Včera mi doviezli dve siahy
56 28|          Že sa zhodneme, nie?”~„Áno, a tým skôr, že sme takí