Part

 1 1 |         žír,” pohundrával sám pre seba, „nech vás čert berie… Čierny
 2 1 |       mladý potichu, akoby samého seba, a potiahol si v rozpakoch
 3 1 |           rozplakal, vydávajúc zo seba zverské, divoké zvuky, podobné
 4 2 |           veriť, len pozrieť pred seba a skúsiť ich… Aká bola táto
 5 2 |           hádzali rukami raz pred seba, raz od seba, drgali a krútili
 6 2 |      rukami raz pred seba, raz od seba, drgali a krútili nohami,
 7 5 |           ruky neviseli. Vydal zo seba niekoľko ráz čudný zvuk
 8 5 |        vrtiac sa ešte stále okolo seba samého.~Slečna Viera mu
 9 6 |         udalosti. Všade som videl seba ako hlavnú osobu. Melanka
10 7 |           roľu mienia podržať pre seba. Jeden sedliak pod pecou,
11 8 |      Jednu bosú nohu podložil pod seba, na druhej, tiež bez pančuchy,
12 8 |            potom vstal, aby ho na seba upozornil. Sklepník ani
13 9 |           dá tej rodine, dá onej, seba neukráti a po chvíli ťa
14 9 |          rodinu, Zuzka, nielen na seba,” dovrávala Uľa.~„Vždy bola
15 11|         pisárov. Všetko vhrnie do seba rieka, čo tečie pri meste.~„
16 11|        hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší, šíri sa a letí,
17 14|       kedy chcem, odstránim ju od seba, keď jej mám dosť. Žena
18 14|         malými očami, s rukami od seba rozloženými, kričal: „Do
19 14|           skočil, zhodil kabát zo seba a založiac si jednu ruku
20 14|           Nielen to víno leješ do seba, ale s ním i zlato lásky,
21 14|          si radi zapijú. Ktože by seba samého zrádzal?! Stane sa
22 15|         dosť, že sa človek sám od seba derie — a tu ty ešte pomáhaš,
23 15|        sme špatnejší. Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné a ľudské,
24 17|          zasvietili akoby len pre seba. Dlažba spustla. Len chvíľami
25 17|   Pomenovať?”~„Prosím.”~„Nuž mňa. Seba menujem.”~Odrazu stíchla.
26 19|     Položil sviečku a fľašu vedľa seba na dlážku a oprúc si bradu
27 19|         zle prišlo, že vydával zo seba iba bolestné stony.~Tak
28 21|     búchal sa po čele a hrešil na seba, na ňu, na všetky ženy.
29 21|         čo ju obvíja. Treba zmôcť seba vlastnou energiou. Boj bojovať
30 21|       Potom po chvíli doložil pre seba tichšie: „Ja som predsa
31 22|         neho…”~Vravel som ako pre seba a odopäl manžetu, nazrúc
32 23|           Pozriem nazad, potom na seba samého… Prekristapána! Ženina
33 24|            Nie, nie! Ja vám dávam seba. Dobre?”~„Dobre.”~Zľava
34 24|    konečne povedať, aby netrápila seba i mňa. Len ako? Celé mesto
35 24|        sme hovorili. „Keď sami od seba nepomôžeme slečne obliecť
36 25|         Ja som myslel, zabratý do seba, na Maru Žabicovú. Od prvej
37 25| apatekársky pomocník a obrátil na seba našu pozornosť. „Pozrite
38 25|            Blázni,” zahundral pre seba Slávik.~Čo títo vykrikujú,
39 27|   nepozrela.~Hneval som sa sám na seba a na ňu, že tu sedím a že
40 27|        nikoho na svete, najviac o seba samú. Kedykoľvek som sa
41 27|           Chcelo sa mi presvedčiť seba samého, že je nie bezcitná,
42 27|           rozhovor.~„Len tak. Pre seba maľujem,” povedala sucho
43 27|       niekde v záhrade? Vždy pred seba pozeráte…”~Hlbšie naklonila
44 27|       zaujímavých kníh by ste pre seba našli. A predsa vás niečo
45 27|    zaujíma. Zaujímate sa jedine o seba. Náramne ste márnomyseľná.
46 27|         všade máte pred sebou len seba samú. I teraz, keď ste pred
47 27|       samú. I teraz, keď ste pred seba pozerali, mysleli ste na
48 27|          pozerali, mysleli ste na seba. Márnomyseľnosť. V každej
49 28|       chodí po dvore. Nič nedá na seba. A tie jej topánky! To má
50 28|           i zápalky,” povedal pre seba, akoby sa chcel vyhovoriť,
51 28|        odvrátila a usmiala sa pre seba. Potom očistom vyskočila
52 28|       hore hlavu a dívala sa pred seba.~Nová ťažoba. Zas sa začal
53 28|         spôsobom. Keď ju bránil i seba, vykrikovali, že je už tam,
54 28|    nevideli „kišasonku”. Bola bez seba. Chodila, krútila sa. Zapäla