Part

 1 28|                            PANI RAFIKOVÁ (novela)~Boli ste už v meste
 2 28|         vám ju predstavil.~Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová
 3 28|    ostrm ďateliny.~Toto je pani Rafiková. Lenže keď povieme „pani
 4 28|         Lenže keď povieme „pani Rafiková”, nevieme ešte celkom nič.
 5 28|        povieme hneď, že je pani Rafiková roztomilá polovička pána
 6 28|      pritom lyžicou, už ho pani Rafiková láska: „A čo ti nechutí,
 7 28|          No milosťpani Serafína Rafiková nestará sa len o svojho
 8 28|         milovanú dcérku sa pani Rafiková veľmi stará.~Drží ju vždy
 9 28|       do zrkadla.~Tu vošla pani Rafiková. Bola celá červená od hnevu.
10 28|        Celkom tie isté šaty.”~A Rafiková znova si pripäla čiapku.~„
11 28|   Vrabcová?” spýtala sa očistom Rafiková. „Dobrý deň,” a obzrela
12 28|      zložte.”~„Ach, ďakujem,” a Rafiková sa začala skladať. „Uhlím,”
13 28|        A vy ešte nekúrite, pani Rafiková?”~„Ba áno. Včera mi doviezli
14 28|         vedela, ale nech hovorí Rafiková.~„Mňa do toho síce nič,
15 28|        Zásterku?” začudovala sa Rafiková a pohniezdila sa. „Drží
16 28|           Akému?” začudovala sa Rafiková a len—len že neotvorila
17 28|        Nie. Doktorka hovorila.”~Rafiková celá horela od zvedavosti.
18 28|        veľmi utešený,” chválila Rafiková, obzerajúc šáločky. „A tie
19 28|     rána mala čo hovoriť.”~Pani Rafiková zasa sa zahalila do zamatovej
20 28|        osoba!”~Ako vidieť, pani Rafiková celkom zabudla, že sa vlastne
21 28|        Ako sa teda mohla zdržať Rafiková nemyslieť na to? Musela
22 28|       Je mi to za pani!”~A pani Rafiková hodila rukou.~„No, a opováži
23 28|   Malinová.~„Nuž,” začala tíško Rafiková, „že ste vraj prišli včera
24 28|   pichla, zaradovala sa v duchu Rafiková. Nech má. To za tie šaty.~„
25 28|    účinkovať. Nemohla odoprieť.~Rafiková chytila driečik. Obzrela
26 28|        v žurnáli? To je inšie!”~Rafiková sa začala rozplývať v chvále.
27 28|          Prišiel likér na stôl. Rafiková z neho chlipla a nebolo
28 28|         Prišiel večer. Kdeže je Rafiková? Nikde inde ako u doktorky.
29 28|      doktorka sa usmieva a pani Rafiková rozpráva o Malinovej.~„Cukrovými
30 28|          nepoznám,” pokračovala Rafiková. A vyrozprávala všetko,
31 28|   utíšilo, počul si určitejšie: Rafiková ho privrzne do dverí, keď
32 28|         dumala, idúc domov pani Rafiková. Tie sa rozhodne na neho
33 28|       si otázku, keď vošla pani Rafiková a za ňou pán Rafika. Išli
34 28|      poznáme,” pretrhla ho pani Rafiková, „celé mesto si len o vás
35 28|         nami,” duplikovala pani Rafiková. „Sem nech sa vám páči.”~
36 28|        doktor Brveník,” ukázala Rafiková na Brveníka.~„Pán doktor
37 28|          Miluška,” vravela pani Rafiková.~Po päťminútovom boji musel
38 28|     mesto,” rozhovorila sa pani Rafiková a chlipla polievky. „Videla
39 28|   myslím si. No počkaj!” a pani Rafiková sa rozosmiala. Zdvihla tanierik
40 28|        i cviklu, i uhorky… Pani Rafiková nemala dosť slov pre doktora.
41 28|   rozlúčke stačila mu ešte pani Rafiková pošeptať:~„Malinovej sa
42 28|        jej boli tak blízko…~„To Rafiková písala,” povedala. „Ale
43 28|    chvíľky, milosťpani Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili
44 28|          Veľmi živo besedovali. Rafiková si myslela, že musí povedať
45 28| pätnásteho,” napravila polesná.~Rafiková sa na chvíľu zamiatla, no
46 28|        Veru radšej,” sekla pani Rafiková.~Rozvinula sa debata. Do
47 28|       polnoci sa panie rozišli. Rafiková sa cítila víťazom… Ako ich
48 28|       ti vravela, že ide preč?”~Rafiková už po tretí raz prekutala
49 28|     hľadať Milku. Išli k rieke. Rafiková ledva dýchala, ale šla.
50 28|       všetko vysvetlilo. Slečna Rafiková skutočne odišla s akýmsi
51 28|         po francúzsky hovorili.~Rafiková neriekla ani slovo. Do hlavy
52 28|         dievok. Zamĺkli všetci. Rafiková mašinálne kráčala, opierajúc
53 28|  Obďaleč na ulici stál Brveník… Rafiková na chvíľu postála. Poznávala