1-500 | 501-1000 | 1001-1303
Part
501 13| Brat, keď pomohol položiť na ňu plášť, bol už tiež oblečený.~„
502 13| ku koču. Pred kočom sme na chvíľu zastali.~„Teda? Môžete
503 14| a diškuruje, ale ručička na hodinách sa hýbe, straší,
504 14| ženská ruka. Áno.~Pamätáte sa na Javora, hostinského? Vy
505 14| tvár bez fúzov a vlasov na hlave. Krátky kabátik, krátke
506 14| krátke nohavice a všetko na ňom krátke a úzke. Ku každému
507 14| salutuje, hovorí, prisadne na chvíľu, vstáva a ide k druhému.
508 14| tvoja biela, čistá krčma? Na zúfanie je život, ako si
509 14| Ej, páni, páni! Vy ste na príčine. Nie vám je ľúto…?
510 14| rascou. Spárené fľaštičky na olej a ocot, soľničky. Všetko
511 14| ťa pomýlia. Pozrieš si i na vestu, či ti nevisí dupľovaná
512 14| nevisí dupľovaná retiazka na nej. Nie, nie. To je už
513 14| taká obsluha. Stopuje ti na tvári, kam si chceš sadnúť,
514 14| Klepneš dva razy prstom na stolík, a ani čo by si nejakú
515 14| v ňom spev, prenesie sa na ústa a zuní, zuní.~Príjemná
516 14| Každý hromžil okrem iného aj na Javora. „Ech, čo, Javor!
517 14| Podporovať svojich. Tak…”~A na tretí deň sa našiel vplyvný
518 14| k Javorovi.~„Celkom som na to v náhlivosti zabudol,”
519 14| apatekár, mal celú štvrtku na čape v komore. Tam užíval,
520 14| práci. Vytrhlo ma klopanie na dvere.~„Voľno.”~Dvere sa
521 14| kabát do divadla? Prichodíte na vizity v čižmách…‘ A všetci
522 14| o žene, ale som vždy ani na škripci. Pokĺzne sa mi noha
523 14| škripci. Pokĺzne sa mi noha na parkete, už kričí: ,Ech,
524 14| prípadne, aby si údy priviedol na pravé miesto, už, že tak
525 14| nechodil.‘ Položím klobúk na stolík, jem rybu nožíkom,
526 14| čas. Jeden, dva…”~Pozrel na hodinky. Bolo pol dvanástej.~„
527 14| sme a načúvali. Za nami na druhej strane domov ozvali
528 14| No tak poď!”~Prešli sme na druhú stranu. Táravého som
529 14| preto si aj vypijem.”~Bolo na ňom vidieť, že už pil, ale
530 14| Zabudnete, že je závisť na svete a že máte nezaplatenú
531 14| ostrihanou hlavou buchol päsťou na stolík a hneď zatým spustil
532 14| mládenec jazdil celou izbou na stoličke.~„Dolu kabáty!
533 14| O chvíľu boli už traja na stolíku, potom štyria.~Všetko
534 14| akoby im stovky lepili na čelo.~Táravý za krátky čas
535 14| je priateľom. Nikto nemá na mysli oklamať ťa, smiať
536 14| pieseň je skvostná. Čo je na zemi čierne, tratí sa. Nespomenieš
537 14| tratí sa. Nespomenieš si na trápne chvíle, len príjemné
538 14| tvojou mysľou. Prídu ti na um zamilované ženské oči,
539 14| ruky palicu, naklonil sa na ňu a zadriemal. Traja tľapkajúci
540 14| klobúky a palice, vychádzali na dvor a odtiaľ na dlažbu.~
541 14| vychádzali na dvor a odtiaľ na dlažbu.~Na dlažbe bolo ticho.
542 14| dvor a odtiaľ na dlažbu.~Na dlažbe bolo ticho. Mesačná
543 14| Mesačná noc sa premenila na zachmúrené ráno. Nebo sa
544 14| obskúrne krčmičky, čakajúce na včasných robotníkov. Veľké
545 14| Táravý a skoro sa roztancoval na ulici.~Fraňo zas rečnil
546 14| o jedenástej hodine iste na pivo, páni!”~„Iste!” ozval
547 14| zakričal som ja.~Táravý na pivo neprišiel. Poslali
548 14| privrela.~„Táravý akosi na nás zabudol,” ozval sa raz
549 14| prestanem chodiť,” povedal na to advokát Šturec. „Všetko
550 14| Šturec. „Všetko vychádza na verejnosť z tohto lokálu.
551 14| včera hneď poobede šiel na víno a sedel tu do pol štvrtej…
552 14| vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „Posiaľ nevedela, kam
553 14| vyčitovať…”~„Teraz mi prichodí na um,” zahovoril mladý podsudca. „
554 14| mladý podsudca. „Moja žena na mňa žiarlila. Pred tromi
555 14| vystane, že sa manžel vyhovorí na nejakých cudzích hostí.
556 14| Samé aféry medzi pánmi. Na mládež tiež sa začalo hromžiť.
557 14| ten, ten… Tancovalo sa na biliarde. Skla na dlážke
558 14| Tancovalo sa na biliarde. Skla na dlážke hromada…~„To je mnoho!
559 14| prišli dvaja, pýtali sa na tretieho.~„A nebol tu náš
560 14| produkuje sa svetoznámy umelec na trúbach. Neprišiel nik.~
561 14| zamaľuje čiernu plachtu života na skvostný, jasavý obraz.
562 14| Váš dych zničí kvety mrazu na tablách a my odrazu vidíme
563 14| Ľstivými širokými očami na mňa hľadela.~„Kto je to?”
564 15| černeli. Drobné okná domčekov na jednej strane ulice blinkotali
565 15| sa čím skôr oženil. Aby na takto rok boli už dvaja,
566 15| krčme svietili, šiel by na štamperlík koňačika. I Čujný
567 15| šatách.~„Štamperlík koňaku.”~„Na rozkaz.”~Ale predsa by bolo
568 15| neznesiteľný. — Tri štvrte na štyri. Ledva vidieť hodiny
569 15| neurobí, aby menilo deň na noc a noc na deň. Nikdy,
570 15| menilo deň na noc a noc na deň. Nikdy, nie že by aj
571 15| najneprirodzenejší. Akoby bol na vážkach rozum a príroda.
572 15| príroda. Čím viac kladieš na vážky, kde je rozum — tým
573 15| Nechodil — letel. Čože mu bolo na hole s flintou na pleci.
574 15| mu bolo na hole s flintou na pleci. Skok a pozeral do
575 15| Potom ona. Vtedy mu prišlo na um ženiť sa. — Mladučká,
576 15| koho by ste mi takto?”~„Ja na vašom mieste, viete, koho
577 15| temperament. Pekná a nie hlúpa. Ja na vašom mieste len tú. Tá
578 15| dušu nechal pri vážkach na pulte.~„Slečna, ako vy šikovne
579 15| kukala, kukala. Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také
580 15| Pozerám, na koho, a to na mňa. Má také krásne oči.
581 15| Ja len tak.”~„A tam ťa už na vizitu čakajú.”~„Nevrav!”~„
582 15| vybrať — vyber si lepšie. Na celý život kupuješ. Partieka
583 15| bude. Ja by nikdy nehľadel na ženu, len na jej príslušnosti.
584 15| nikdy nehľadel na ženu, len na jej príslušnosti. Majetok,
585 15| jej vernosť postavená je na špatnom egoizme. A i keď
586 15| žien nemožné. A tak hľaď na príslušnosti a nie na ženu.
587 15| hľaď na príslušnosti a nie na ženu. Vravím, tam ťa očakávajú.”~„
588 15| kasína; moja milá, musím na poradu. Alebo ťa schytí
589 15| je predsa niečo bližšie… Na zregulovanie života je potrebná
590 15| sa oceľovými prútikmi.~„Na dlhšie ste prišli, dámy?”
591 15| prišli, dámy?” spýtal sa.~„Na dva—tri týždne.”~„Potom
592 15| peniažky. Ale nehľadiac na to, jemu sa slečna Žofka
593 15| susednej dediny. Prebehne na automobile. Pekný to bude
594 15| kalichoch bolo hneď vidieť. Na balkóne boli ľudia. Dámy.
595 15| dovalil sa ako medveď. To je na dlani. Ako to zmierniť?~„
596 15| ruku.~„Domov!” zakričal na kočiša.~Doma sa hodil na
597 15| na kočiša.~Doma sa hodil na otoman a nadával si. Som
598 15| filozofoval. A ak áno, potrebujem na to ženu. Jasná vec. Pozrieť
599 15| financov ho zobudil. Pozrel na hodiny — šesť. Treba ísť
600 15| Ale radšej po čaji. Ech, na pľuvanie! Taký život. Po
601 16| BALEK (novela)~Na Jula Vrátnického, právnika,
602 16| kolegami hovorí, že mal dnes na krku exekúciu a že mu zapísali
603 16| poobeduje a večer mení piatku na päťgrajciarniky a rozsýpa
604 16| vetu: „Ale aby si sa učil!” Na poukážke a všade tá istá
605 16| učení hovoria — hlupáci. Na Julovom srdci ťažoba. Skúška
606 16| mučiť. Ale zato vari len ísť na skúšku, čo?” hovoril v jedno
607 16| sedí a díva sa do prázdnoty na akýsi neviditeľný punkt.
608 16| Kníše nohou prehodenou na koleno a fajčí, ani čo by
609 16| hovoril, že je nie viazaný na štúdium, na roky etc., etc. —
610 16| nie viazaný na štúdium, na roky etc., etc. — a teraz…
611 16| vylumpovanou tvárou. Ide na podpis k profesorom—študentom.
612 16| no ale zato ostane ešte na jeden večierok s kamarátmi.~
613 16| podpísal index, Julo šiel na stanicu, sadol do vagóna
614 17| OĽGA (novela)~Zmrklo. Na zamrznutú pôdu sa spustila
615 17| Matúša. Vo veľkých oknách na poschodí bolo vidieť, že
616 17| lustrová lampa nad stolom. Na záclonách ani siluetičky,
617 17| záclonách ani siluetičky, len čo na jednu z nich padal tieň
618 17| Kto mi povie, či ona pôjde na koncert? myslel som si.
619 17| ako ostatní. Pozrela som na vás krajšie a už vás mám.
620 17| Hviezdy sa začali zjavovať na nebi. Od severu ťahal chladný
621 17| veselo štrkal korčuľami. Na čiapočke viali jej akési
622 17| vetra.~„Nie je vám zima na ruky?” spýtal som sa. A
623 17| povedala skoro nahnevane, ani na mňa nepozrúc. Pritom si
624 17| Pritom máchate mufom a na vašich ústach vidieť, akoby
625 17| pochváli ho: výborný herec. Vy na to: počula som ho i videla,
626 17| plecami. „Niet slabšieho tvora na svete ako mužský… Bože,
627 17| mužský… Bože, keď si pomyslím na tých, ktorých vídavam, ktorých
628 17| prútiky. Zohne ich človek na ktorúkoľvek stranu…”~„Ale
629 17| pretrhol som ju, „hrdinov nieto na každom kroku a váš svet
630 17| len o pekné háby, o dojmy na dámy, ako ste vy. Tí nechcú
631 17| ma.~Prešli sme cez cestu na druhú stranu do ich uličky.
632 17| očiach Mišo Rečník?” Pozrela na mňa dlhým pohľadom a dotkla
633 17| ich domom.~„Počkajme mamu… Na vás nepristávam.”~„Prečo?”~„
634 17| nemáte zmysel.”~Dívala sa na mňa. Pri svetle lampy bolo
635 17| Odstúpila. Mama prišla. Volala na šálku čaju, ale ja som odoprel.
636 17| Ak sa predsa nedá, tak na povrchu nesmie zasvietiť
637 17| som ju pri prechádzkach na ľad a z ľadu. Potom aj na
638 17| na ľad a z ľadu. Potom aj na dlažbe. Bol som aj u nich
639 17| priateľke. Bývali spoločné hry na žúroch, ja držal som sa
640 17| hovoril ako s dámou súcou na vydaj. Bývali koncerty a
641 17| nezabudol nejakú kytôčku na prsia. Trafili sa meniny,
642 17| Červený učeň s vlnenou čiapkou na hlave vymetal spoza púdlí.
643 17| Okrúhla lampa svietila na červenkasté koberce, na
644 17| na červenkasté koberce, na žlté mosadzné tyčky a neumelecky
645 17| som zvedavosťou, či pôjde na koncert… Malá kytôčka nič
646 17| sa jej spýtať, či pôjde na koncert. Pred troma týždňami
647 17| bál som sa. Tu prišiel mi na um Ďuro, spoluúradník, a
648 17| mlčíme.~„Čo, chystáte sa na koncert?” spytujem sa napokon.~„
649 17| Chcem vedieť, či pôjdu. Je na tom niečo?”~„Á, Olinka,
650 17| zaspieval, zvrtnúc sa na podpätku, pričom si priložil
651 17| pričom si priložil ruku na srdce. Smial sa mi do očí.
652 17| Neviete, či Matúšovci idú na koncert? Nebrali tu niečo
653 17| pod okuliarmi s úsmevom sa na mňa dívajú. Úžia sa. Líca
654 17| mi, že sa kupec posmieva. Na ústach mi bolo príkre slovo,
655 17| nedajbože…~A zas mi prišlo na um, keby ma teraz niekto
656 17| sa zo samej hmly. Padal na klobúk, plecia, rukávy,
657 17| mrazil. Chlad som cítil už aj na chrbte. Na veži odbilo sedem…
658 17| som cítil už aj na chrbte. Na veži odbilo sedem… Treba
659 17| ešte zavečerať a odieť sa na koncert. Ale neponáhľal
660 17| by triumfovala… Ak príde na koncert, ešte obstarám.
661 17| rád, veľmi rád.~„Pôjdete na koncert?” spýtal som sa.~„
662 17| gratulujem.”~Kývla hlavou na znak poďakovania. Zasa sme
663 17| ruku. Jej oči boli opreté na moju tvár. V svetle lampy
664 17| objala a pritisla svoje pery na moje líce.~„Aj vaše!” povedala
665 17| vbehla do brány.~„Do videnia na koncerte,” začul som ešte.~
666 17| Krátky čas, ale dosť dlhý na zabudnutie a vymretie horúcich
667 17| vymretie horúcich citov, na utíšenie najvrelejšej lásky,
668 17| dosť času v živote ľudskom na zabudnutie pokorenia, urazenia
669 17| nesieme. Často mi príde na um koncert. Malá bočná sieň,
670 18| Je v najkrajšom veku. Má na šestnásty rok. A keď sa
671 18| lepšie prizrieme, vidíme na nej naozaj všeličo pekné.
672 18| vrkôčik s ružovou mašľou na konci. Vidíme veľké podlhovasté
673 18| hrdla zlatú retiazočku a na nej ďatelinku, alebo srdiečko,
674 18| poľutovali. Ako by i nie! Má na šestnásty rok, nosí polodlhé
675 18| kretónu, už jej zavesia na krk Marku, starú kuchárku.
676 18| to škaredé Marisko. Ani na krok bez nej, akoby sa bála
677 18| Toľko ľudí, mladých ľudí na ulici, a ona chodí s Markou
678 18| Markou len preto, že má na šestnásty rok, a to je primálo
679 18| šestnásty rok, a to je primálo na to, aby človek chodil po
680 18| dva roky dosť času myslieť na také veci. Zasa mladosť,
681 18| nejaký bál, a už ju šutrujú — na galériu, a nie dolu, medzi
682 18| vyšívala prikrývadlá pod lampy, na stolík, na väčší stolík,
683 18| prikrývadlá pod lampy, na stolík, na väčší stolík, na okrúhly,
684 18| stolík, na väčší stolík, na okrúhly, na dlhý. Slovom,
685 18| väčší stolík, na okrúhly, na dlhý. Slovom, na všetky
686 18| okrúhly, na dlhý. Slovom, na všetky stolíky a pod všetky
687 18| zabudne, že je mladá, zabudne na svoje nešťastie. I keď číta
688 18| keď číta novelu alebo hrá na klavíri, tiež zabudne, lebo
689 18| v mori, čo zrnko piesku na Sahare a čo chvíľa pokoja
690 18| do plaču, keď si pomyslí na to všetko. Ako je druhým
691 18| očistom pozrie spod klobúka na kadetíka s pásikmi na golieri
692 18| klobúka na kadetíka s pásikmi na golieri alebo na väčšieho
693 18| pásikmi na golieri alebo na väčšieho študenta. Rozumie
694 18| primrazená k lavici. Kuká iba na pána farára a do spevníka.
695 18| úzko popri nej a pozrel na ňu. Zbadala len malé čierne
696 18| plecami a potrhol si krídlo na kabáte.~„Vlastne ani neviem,”
697 18| a s milým úsmevom pozrel na Elenku.~Bože! Ako nepríjemne
698 18| farár?”~Dievča začudovane na neho pozrelo. Jeho to zaiste
699 18| Jej zrak nenazdajky padol na zrkadlo. Tam sa videla.
700 18| najlepšie, dumala, sadnúc si na lavičku. Musím si požičať
701 18| niekoľko ráz a zadívala sa na nebo. Mesiačik sa už ligotal
702 18| privítala ho. Potom jej prišlo na um, že sa v ňom bozkávajú
703 18| Z bozku prešla jej myseľ na akúsi novelu, kde sa tiež
704 18| pritisnúť k srdcu. Hľa, sedí na lavičke, v záhrade. Ale
705 18| záhrade. Ale nie. Sedí v hore na tráve. Večerný vietor fúka
706 18| a cvrčky. Ona čaká. Čaká na neho a kreslí srdiečko do
707 18| roka mladší ako Elena, ale na sestru hľadel zvysoka. Čože
708 18| Bonifác VIII. Prečo by nemohol na ňu hľadieť zvysoka? Preto
709 18| A kam ty ideš?” zvolal na ňu Vlado, keď bočila.~„Do
710 18| Do kuchyne.”~„Večera je na stole.”~„Musím ešte.”~„Pôjdeš
711 18| ju za ruku. „To ukazuje na neporiadok.”~„Nie, Vlado,
712 18| najprv probovať.~„Vladko, na chvíľku!” zaprosila ešte
713 18| zaplakala, ale už vychádzali na verandu.~Starý Ježík, ktorý
714 18| niečo, rýchlo sa zvrtol na stoličke a podotkol:~„Moja
715 18| keď mu nepodáte pravdu na lopate.” Tu spravil jednu
716 18| dve okrúhle čiary, zaiste na označenie toho, aká je pravda,
717 18| je pravda, keď ju podajú na lopate. „Alebo vyrieknu
718 18| hotová s jedlom. Teraz si na to dala pozor, lebo sa nesvedčí
719 18| nedarilo. Inokedy cengávala na pohároch, búchala vidličkou
720 18| Teraz ani neštrkla. Hľadela na otca a uvažovala, že ten
721 18| človek cítil, že sa dievča na neho díva. Pozrel na ňu
722 18| dievča na neho díva. Pozrel na ňu viac ráz, no nemohol
723 18| pohľadom. Vždy ho odniesla na etažér, tu na povalu alebo
724 18| ho odniesla na etažér, tu na povalu alebo pod stôl. Raz
725 18| len že sa nezadívali jeden na druhého. Elenka sa skonfundovala,
726 18| celkom hlasno zavolala: „Na, cica, cica, cicicíc!”~„
727 18| do tmavej izby a sadla si na pohovku. Ach, dumať, dumať!
728 18| Hľa, už jej prichádzalo na um, že sa každý večer díva
729 18| večer díva takto do noci na neho, keď leží vo svojej
730 18| presvedčila. Lampa je tu, ale na holom stolíku. Treba niečo
731 18| Zhrozila sa. Lovec so zajacom na chrbte! Sem treba zavesiť
732 18| večerné povetrie a dívať sa na čisté nebo s bledými hviezdami.
733 18| pofajčiť si trochu. Hľadela na nich zvysoka, práve tak
734 18| zvysoka, práve tak ako Vlado na ňu. Akí sú to chlapi! Žiga
735 18| o tej ozajstnej láske.~Na veži odbilo deväť. Elenka
736 18| On by povedal… Ale, bože, na čo ja myslím. Nezaľúbi sa
737 18| pootvárané. Mesiac svietil práve na etažér s drobnými Elenkinými
738 18| ale zastavil ju svetlý bod na stene. Čo je to? Pozrela
739 18| kľúčovú dierku padalo svetlo na stenu. Kto to tam môže byť?
740 18| Dva razy mimovoľne pozrela na svetlý bod na stene, či
741 18| mimovoľne pozrela na svetlý bod na stene, či je tam. Tam bol,
742 18| nepozorovane vykĺzlo z chyže, len na okienkach zostalo z neho
743 18| niekto hodil zvonku. Pozrela na stenu. Svetlý bod tam nebol.
744 18| preč. Vstala a šla k oknu, na dvore nebolo nikoho. Mesiac
745 18| jej v srdci a úsmev sadol na jej čerstvé, mladé líca.~
746 18| klbku, rozťahujú sa opätovne na nite. Akože ti pôjde veda
747 19| dokončil, ale mimo kostola, na ceste!~Vždy sa obišli, keď
748 19| príležitosti odpovie síce na farárovo pozdravenie, ale
749 19| nevolal Ján a mohol stenknúť na paličku, len aby sa rechtorovi
750 19| sa nenávideli, prečo nie, na to sa len toľko dá odpovedať,
751 19| nenávidíme, to nám je ustavične na jazyku. Teší nás, keď môžeme
752 19| napríklad u pána farára šošovicu na obed. Čo má šošovica s rechtorom?
753 19| sa pán farár hneď osopil na svoju gazdinú:~„Sobota.
754 19| istej šatke, previazanej na tyle, hneď zafňukala, utierajúc
755 19| utierajúc si oči: „Vy by ste aj na moriaka povedali, že je
756 19| je taký ako rechtor, aj na bažanta…”~„Aj na brava,”
757 19| rechtor, aj na bažanta…”~„Aj na brava,” zastavil ju farár.~„
758 19| gazdinej: „Zapamätajte si na druhý raz… Tento pokrm,”
759 19| pokrm,” a ukázal pohrdlivo na šošovicu, „nesmie byť u
760 19| nesmie byť u mňa v sobotu na stole… Môže byť od nedele
761 19| nijakom prípade.”~Skrútol sa na ľavej nohe, obrátiac sa
762 19| manželom, ktorý ju aj počúval a na znak úcty a lásky Zuzankou
763 19| dovtedy, kým neprišla reč na farára. V tomto ohľade si
764 19| Zuzanka odrazu sa premenila na Zuzanu a Zuzana musela bezpodmienečne
765 19| tak ako aj láska. Nie dosť na tom, že sa oni hnevali,
766 19| hnevali, žiadali, aby sa Mída na Zuzanku a táto na Mídu tiež
767 19| sa Mída na Zuzanku a táto na Mídu tiež hnevala. Toto
768 19| rady, keď môžu klebetiť na cudzích mužov, tieto naopak.
769 19| kresťanskou láskou. Ale pán farár na Mídino dohováranie len toľko
770 19| rechtor je pohan.”~Pán rechtor na reči svojej ženy iba vykríkol: „
771 19| dostal vinš od rechtora na mena a na Nový rok na navštívenke
772 19| vinš od rechtora na mena a na Nový rok na navštívenke
773 19| rechtora na mena a na Nový rok na navštívenke rechtorovej
774 19| rechtorovej a rechtor gratuláciu na narodeniny a veľkonočné
775 19| narodeniny a veľkonočné sviatky na navštívenke farárovej. Nepomohlo
776 19| Farár sa uškeril a povedal na rechtora, že je dotieravý.
777 19| zjedol všetko, čo doniesli na stôl! Jej sa neušlo ani
778 19| stôl! Jej sa neušlo ani na okoštovanie.~Na druhý deň,
779 19| neušlo ani na okoštovanie.~Na druhý deň, hneď na svitaní
780 19| okoštovanie.~Na druhý deň, hneď na svitaní sa farárovi prisnilo,
781 19| že mu akási guľa padla na brucho a vrtí sa mu na ňom.
782 19| padla na brucho a vrtí sa mu na ňom. Vrtenie zdalo sa mu
783 19| či sám mozog roztiahol sa na šnúru a vial ako stužka
784 19| nová guľa… Prask! Rovno na brucho… A z brucha začalo
785 19| chrbtom prebehla zimnica, na čelo vystúpil studený pot.
786 19| vystúpil studený pot. Sadol na remenný fotel s fľaškou
787 19| myslel si. Ale hneď mu prišlo na um, že pred mŕtvicou nemá
788 19| smažené hríby…~Pri myšlienke na hríby mu tak skrútilo žalúdok,
789 19| žalúdok, že sklonil hlavu na prsia. Položil sviečku a
790 19| sviečku a fľašu vedľa seba na dlážku a oprúc si bradu
791 19| melancholicky sa zadíval na odhodený konček cigary neďaleko
792 19| do izby a vidiac farára na foteli skoro zeleného s
793 19| prisadnúc si spolovičky na stoličku blízko postele, „
794 19| Len ľahnúť si… Nemohol sa na nohách udržať… A žalúdok
795 19| umiera… Ako nepôjdeš? Život na nitke… Vybehla som len tak
796 19| doktora.”~Napravila si šatku na hlave, stiahnuc ju k očiam,
797 19| si myslel, že spytovať sa na to presahuje jeho sily.~
798 19| ľahučké jedlá.~Farár už na druhý deň spýtal sa gazdinej: „
799 19| ako sa pán farár vypytuje na zdravie pána učiteľovo.~„
800 19| farár spytoval, čo budú mať na obed. „Aby som mu vraj aj
801 19| zdravý a veselý. Prišlo mu na um, ako sa pán rechtor zaujímal
802 20| vysoký klobúčik s dierkou na samom vrchu, do ktorej bolo
803 20| kohútie pero, vyletel mu až na dvor.~„Čo sa pletieš? Ty
804 20| pletieš? Ty papľuh!” zahučal na neho, kým sa zviechal a
805 20| dverí, volala do pitvora na staršiu dcéru Annu, dívajúc
806 20| rozkazy. Po tom vybehla na dvor a hlasno vzdychajúc,
807 20| hlasno vzdychajúc, pozerala na svojho muža, ktorý už behal
808 20| behal s kravou, držiac ju na retiazke a skáčuc ako slepý
809 20| klady. Prehodil kolieska na pluhu, odkopol tu rýľ, tu
810 20| ste skameneli,” vyvolával na svoje dievky, mysliac, že
811 20| dievky, mysliac, že sú ony na príčine, „a ty, roucha,
812 20| čo sa dívaš,” zakričal na starú, „pľúca sa mi roztrhnú,
813 20| nevládze,” zavolala nahnevaná na dcéru, že sa sama nedomyslí.~
814 20| odobral medicínu a pozrel na fľašku, prevracajúc ju v
815 20| by bolo medicínu vyskúšať na nejakom neužitočnom zvierati…
816 20| zvierati… Neužitočné nemám… Na čom, na čom? Na akom čertovi…?~
817 20| Neužitočné nemám… Na čom, na čom? Na akom čertovi…?~Rozmýšľal
818 20| Neužitočné nemám… Na čom, na čom? Na akom čertovi…?~Rozmýšľal
819 20| tekutiny do hrnčeka a zavolal na ženu, ktorá Lenčíkovi na
820 20| na ženu, ktorá Lenčíkovi na čosi prikyvovala. S Citróniou
821 20| Mara.~Žena prišla a pozrela na muža svojimi skormútenými
822 20| svojimi skormútenými očami.~„Na, napi sa,” ponúkal ju, podávajúc
823 20| zašomral, stiahol krave kožu na jednom boku, potom na druhom
824 20| kožu na jednom boku, potom na druhom a bolo. Ozdravela…”~
825 20| Ozdravela…”~Bartuška vykukla na dvor.~„Dievky sa umoria.
826 20| ju o zem. Roztrepala sa na tisíc drobných kúskov a
827 21| chumáčový sneh a lepí sa na okenice a sklené veľké tably.
828 21| si nehvídzal. Hodil by sa na posteľ a zahrešil. Ako vtedy.
829 21| bez zmyslu celé dva roky na jeho písacom stolíku.~A
830 21| fotografiu zo stola a díval sa na ňu neúprimným, posmešným
831 21| Čože by som sa nepozrel na teba. Vlasy, akoby oblak
832 21| Chcelo sa mu vyplaziť jazyk na obrázok, ale zazdalo sa
833 21| mladý, myslel si, sadnúc na diván. A taký smiešny. Aký
834 21| divána, dívajúc sa kdesi na maľbu povaly, myslel o predošlom,
835 21| mu bozkal ktorýsi švihák na bále v bočnej izbičke. Našiel
836 21| pololežiačky opretú o lakeť na diváne, s vystretým krkom
837 21| sebazaprením zvrtol sa vtedy Čurín na podpätku a vyšiel z izbičky.
838 21| zapamätala, čo by jej vždy na srdci ležalo, dušu ustavične
839 21| Máchal silno palicou a bil na mokré kamenie dlažby, až
840 21| ďaleko odhodil. Prišlo mu na um, že jeho láska teraz
841 21| tá palica. Nikdy viac sa na ňu neoprie. Neoprie sa na
842 21| na ňu neoprie. Neoprie sa na nikoho. Nebude veriť nikomu.
843 21| búchal sa po čele a hrešil na seba, na ňu, na všetky ženy.
844 21| po čele a hrešil na seba, na ňu, na všetky ženy. Schytil
845 21| a hrešil na seba, na ňu, na všetky ženy. Schytil jej
846 21| zahodil. Dva razy cengol na podlahe a zakotúľal sa kamsi
847 21| Dunajčík, kamarát, myslí na revolver, otravu. Ešte to!
848 21| Bude hrdý. Nezáleží mu na nej.~„Choď! Choď!” reval
849 21| nej.~„Choď! Choď!” reval na priateľa. „Nezastrelím sa.
850 21| Nepoddávať sa ani doma, ani na ulici žiaľu a túžbam svojej
851 21| umienil Čurín. Neodpovedal ani na prvý, ani na druhý Elenin
852 21| Neodpovedal ani na prvý, ani na druhý Elenin list, v ktorých
853 21| prichabí a či prišetrní na to, aby sa vlámali k bozkom
854 21| zrádzal. Vyložil fotografiu na stolík. Zahodený prstienok
855 21| listy. Večierkami vychádzal na prechádzku a vždy smerom
856 21| vždy smerom k ich domu. No na sto krokov pred ním sa vždy
857 21| okná, zastal a díval sa na spustené záclony a na bránu.
858 21| sa na spustené záclony a na bránu. Obzrel sa, aby ho
859 21| nezazrel. Kradol sa ako zlodej na druhú stranu, keď videl
860 21| Fajčil cigaretu a díval sa na ňu. Biely, riedky dym stále
861 21| ramena sa dotknúť, čo len na minútu. I vtedy, ako tak
862 21| tak sedel, díval sa, díval na ňu bez slova a s celou dušou
863 21| nej láska zmohla, pozrela na mňa tak, ako sa teraz dívam
864 21| tak, ako sa teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa neprezradím
865 21| spýtala sa ho odrazu. Pozrela na neho tak rýchlo, že ledva
866 21| ledva stačil odvrátiť pohľad na listy veľkej palmy, ktorá
867 21| cigaretu do popolníka a pozeral na jej tenké prsty, ktorými
868 21| klávesov do lona a pozrela na neho.~„Živá láska je krajšia,”
869 21| mladý a v tancoch, alebo na vychádzkach pod stromami,
870 21| byť vlastnosťou, lipnúť má na človeku. Jeho prírodou má
871 21| myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na neho. Začervenala
872 21| že sa to vzťahuje na ňu a na neho. Začervenala sa ešte
873 21| až po krk a presadla si na kanapu pod palmou, kde bol
874 21| vrecka kus papiera a začal na ňom maľovať.~„Vy sympatizujete,”
875 21| To je dosť pekný človek na to, aby ste s ním, ako sa
876 21| zazdalo, že Elena myslela na neho. Jemu to patrí. Ten
877 21| sa skĺzalo z kanapy dolu na zelený, hrubý koberec. Zachytil
878 21| Prisadol celkom ku nej na kanapu, obrátil jej zblednutú,
879 21| veselú, mladú dušu zavrel na veky. Neotvorí sa tá nikdy
880 21| stĺpmi lámp, keď brána vrzla na ich dome, alebo šiel niekto
881 21| razy v divadle, ale ani na ňu nepozrel. Elena ho tiež
882 21| zbadala, pozrela ďalekohľadom na neho. Jemu ťahalo zraky
883 21| neho. Jemu ťahalo zraky na jej stranu. Niekoľko ráz
884 21| svoje sklo a vše pozrel na druhú stranu. No jednako
885 21| uličky a odtiaľto sa díval na rozchádzajúce sa obecenstvo.~
886 21| Neuvidím ju. Desil sa a vyšiel na bulvár, hľadajúc ju očami.
887 21| celkom zblízka a zabudnúť na všetko. Povedať jej, že
888 21| nekonečne, veľmi. Pritom stál na mieste ako prikovaný. Ľudia
889 21| klobúka, jej šiat. Potom sadol na najbližší vozeň a chcel
890 21| prešiel k oknu.~Zabudol na apelátu, ktorú začal a nedokončil.
891 21| v chumáčoch, premenil sa na drobný, páperový sniežik.
892 21| drobný, páperový sniežik. Na konároch stromov oblepený
893 21| dlažba boli zasypané snehom. Na plagátovom stĺpe bola ho
894 21| Čurín pozeral von, díval sa na štyroch pracujúcich ľudí
895 21| pracujúcich ľudí a vždy myslel na Elenu. Napokon hodil rukou
896 21| klobúky. Dívali sa jeden na druhého a ich tváre sa usmievali.
897 21| zaľúbení.~Čurín sa díval na nich posmešne.~Láska! prelietlo
898 21| Ako sa ovíja okolo neho. Na krk by sa mu zavesila. Nenávidím
899 21| sa ona vydáva? prišlo mu na um. Nemala ma rada. Nikdy.
900 21| o láske a ona postavila na ne novú budovu lásky. —
901 21| Obliekol kabát a zišiel na dlažbu. Chcel zájsť do najbližšieho
902 21| hostinca, a predsa šiel na druhú stranu, do ich ulice.~
903 21| vietor odfukoval, a pozeral na okná. Len v dvoch bolo svetlo.
904 21| A Zeim je tam. Díva sa na ňu, možno hovoria o láske,
905 21| kľúčovú dierku.~Prechádzal na druhú stranu, no naprostred
906 21| naprostred ulice mu prišlo na um, že sa to nedá.~Akože
907 21| sa a príduc domov, sadol na diván, díval sa do okien
908 21| diván, díval sa do okien na konáre stromov, na svetlo
909 21| okien na konáre stromov, na svetlo padajúce z ulice
910 21| padajúce z ulice do izby na koberce.~Koniec. Koniec.
911 21| spustil záclony. Spomenul si na apelátu.~Zajtra posledný
912 21| stolíku. Zamočil pero a dával na papier dávno premyslené
913 21| viacej, ako sa mu videlo na Elenu.~Odrazu zastal zdesený.
914 21| búchalo strachom — naozaj. Na prahu stála vysoká, štíhla
915 21| siahajúcim boa, čiernou čiapočkou na hlave a hustým závojom zahalenou
916 21| z čela a z hrdla. Sprvu na ňu nepozrel. Bál sa podívať,
917 21| Odpusťte mi!”~Pozrel na ňu, ale Elena sa na neho
918 21| Pozrel na ňu, ale Elena sa na neho nedívala. S naklonenou
919 21| zhrbená, ruky držiac v mufe na kolenách, sedela vo foteli.~
920 21| dumal Čurín, dívajúc sa na ňu. Mäkký okrúhly profil.
921 21| byť vlastnosťou. Lipnúť má na človeku… Proti všetkému
922 21| zavzdychnúc a letkom pozrúc na Čurína, ticho a so žiaľom
923 21| nežným pohľadom pozrela na neho. Nikdy toľko nehy a
924 21| dievčatko, vždy stavalo čosi na tie slová. No moje sú jej
925 22| ZÁHADA (novela)~Musel som ísť na železničnú stanicu vozmo
926 22| brade a len niekedy zavolal na kone. Zhrbený nehybne sedel
927 22| pomaly. Len čo sme došli na stanicu, došiel aj vlak.
928 22| vlak. Nemal som čas nechať na vozíku nepotrebné veci.
929 22| okrútila okolo hrdla aspoň na dvadsatoro, takže som hlavou
930 22| nemohol. Šál bol spustený na žalúdok a brucho, aby mi
931 22| čiastky tela nenachladli. Na nohách som mal vysoké kapce,
932 22| kolien, s dvanástimi prackami na jednej strane, a všetky
933 22| držali. Obuté som ich mal na čižmách a ešte aj slamou
934 22| pospúšťanými záclonami. Na samom konci vozňa našiel
935 22| jeden pán. Rozvalený bol na celom sedadle, obrátený
936 22| ruku s prsteňmi, položenú na žalúdku. Okolo jedného prsta
937 22| sieti topánky aj s galošami na ne natiahnutými.~Pozrel
938 22| odkrútil šál, prišlo mi na um, že si najprv vyzlečiem
939 22| zobul aj kapce, prišlo mi na um, že mi treba ešte výdavky
940 22| prehovoril basom a zagánil na mňa.~„A ja čítať,” odvrkol
941 22| hrubými žilami v sluchách a na prostriedku čela. Na samom
942 22| sluchách a na prostriedku čela. Na samom čele mal mnoho dlhých,
943 22| obstrihanou akosi do štvorca. Na vrchu hlavy mal malú hodvábnu
944 22| malú hodvábnu čiapočku, na sebe dlhý čierny kabát a
945 22| pozornosť bola obrátená len na tienidlo. On ho sťahoval
946 22| udrel som sa po vrecku, na znak toho, že peňazí ako
947 22| pohrozil som sa.~„Pískam na vášho strýca.”~„Zavrú vás
948 22| vášho strýca.”~„Zavrú vás na rok, počkajte!”~„Vás zavrú,
949 22| obutý v čižmách a on stál na remennom koberci v pančuchách.
950 22| nachladnúť. Vyskočil teda na sedadlo, prekročil na druhé
951 22| teda na sedadlo, prekročil na druhé a takto rozkročený
952 22| zvíťaziť.~Nechal som tienidlo na chvíľu tak.~„Ráčte sa obuť,”
953 22| som ja odhrnul tienidlo na lampe. Priskočil k lampe
954 22| odpíšem… Takýto agent… Smrdí na sto míľ… Vo vozni sa rozhadzuje…
955 22| spamätal, odrazu som zhúkol na agenta: „Obúvajte sa, lebo
956 22| psychologická záhada.~Ako na začiatku, keď mi neznámy
957 22| neznámy pán stiahol tienidlo na lampe, a ma to prekvapilo,
958 22| prehovoril, usmievajúc sa na mňa:~„Mám plátna najlepšej
959 23| neverím, a predsa tu sedím na ťažkej bielej lavici. Sedím,
960 23| Pred rokom ma preložili na jánsku stanicu. V januári
961 23| okienka a jedna diera v stene na vydávanie lístkov. Okolo
962 23| skoro do polovice v ňom. Na červených rámoch okien a
963 23| červených rámoch okien a na tabliciach bolo ho plno
964 23| brány ledva bolo vidieť. Na stĺpikoch vysoké snehové
965 23| zapadnuté snehom knísali sa na malom dvore ako biele postavy.
966 23| brána triasla sa a vŕzgala. Na nebi ani hviezdičky. Tma.~
967 23| mi hlavou. Prichádzali mi na um osvetlené dlažby mesta,
968 23| bundičkách s líščími chvostami na plieckach. Líca načerveno
969 23| šaty, kytka kvetov. Idú na ples alebo do divadla… Kaviarne
970 23| zaplakať. Nikdy nezabudnem na tento prvý večer na jánskej
971 23| nezabudnem na tento prvý večer na jánskej stanici. Druhý deň
972 23| hovoriť, a hovorím, ako mi je na stanici smutno. Ona hovorí,
973 23| i mladí ľudia a hrajú sa na „hnevám sa na teba” alebo
974 23| a hrajú sa na „hnevám sa na teba” alebo na „sekretára”.
975 23| hnevám sa na teba” alebo na „sekretára”. Niekedy je
976 23| sa oženil.~Prišla v máji na moju opustenú stanicu. Razom
977 23| Razom sa táto premenila na akýsi čarovný kút. Všetko
978 23| sa, večerom, sadli sme si na lavičku, chytali si ruky
979 23| júna odrazu sa mi zavesí na krk a povie, že by sme mohli
980 23| drahé, ale aspoň jedno. Na zimu budeme mať jaterničky
981 23| nebudeme králiky hľadať, ani na ruky si tlieskať.~„I šunku.”~
982 23| sa už viac nebudeme hrať na cipcipcipušky, dumal som.
983 23| dobre.”~„A vieš, ako sa volá na sliepky?”~„Nie.”~Poučila
984 23| sliepky?”~„Nie.”~Poučila ma.~Na tretí mesiac sa dostavili
985 23| napríklad niekoľko kalíškov na borovičku. Keď niekto príde,
986 23| bradou a krátkym chvostom. Na krku má svetlú stužku, a
987 23| krku má svetlú stužku, a na stužke zvonček.~„Čia je
988 23| každej zveri, príde rad i na koberce i na pekný kalamár.~
989 23| príde rad i na koberce i na pekný kalamár.~V jedno daždivé
990 23| prasiatkach odrazu sa mi zavesí na krk a šepce: „Počujže, nadobudnime
991 23| tabla v okne sa rozprášila na kúsky. Sám som sa zhrozil,
992 23| oblaky gúľali sa po horách; na čiernych zvlhnutých oráčinách
993 23| zvlhnutých oráčinách ležala hmla. Na dvore bolo plno mokrého
994 23| A prichádza ti spomienka na leto, teplá, sladká spomienka,
995 23| Stromy boli už celkom holé a na ich vetviciach blyšťali
996 23| čo sa stalo. Prišlo mi na um, že veď je ona predsa
997 23| som sa obliekol, zapálil na fajku a šiel von. Dážď neprestával.
998 23| bola zasmiala.~Sadol som si na stolec, zavrzol šechtár
999 23| ony sa uzhovorili, že sa na mne pomstia? Nemohol som
1000 23| dozvie. Zrazu mi prišlo niečo na um. Možno tak sa podarí.~
1-500 | 501-1000 | 1001-1303 |