Part

1001 23|               uviazal jej belasú šatku na hlavu, znovu som vošiel
1002 23|                je ranný osobný. Skočím na rovné nohy a letím so šechtárom
1003 23|              nohy a letím so šechtárom na stanicu. Vlak vjachal a
1004 23|             smeje, všetci pasažieri sa na mňa dívajú. Jeden žandár
1005 23|            stalo? Pozriem nazad, potom na seba samého… Prekristapána!
1006 24|       roztopeného snehu. Smutný pohľad na malý kus popolavého neba,
1007 24|             cez nízke šindľové strechy na biele jednotvárne vŕšky,
1008 24|         oloveným citom.~Mne bolo ťažko na duši. Odišiel som od spoločnosti
1009 24|             možno sa mi zapáči. Uvidím na nej, čo som posiaľ nevidel?
1010 24|          utvoreného kruhu. Vidieť bolo na ňom, že mu je nie pohodlne,
1011 24|                 Teraz ti práve nepríde na um, hľa! Aký som ja! Eh!~
1012 24|             hľa! Aký som ja! Eh!~Kameň na kameni, začal niekto v kruhu.
1013 24|                a zakričal pokračujúc:~„Na kameni kameň.”~Salónom zaznela
1014 24|                sentimentálna pieseň: A na tom kameni ešte jeden kameň.
1015 24|             príležitosť. Teraz prejdem na druhý koniec. Vyčkám, až
1016 24|                  Prečo práve mne?”~„Vy na mňa dnes robíte dojem. Počkajte.
1017 24|         hovoriť žiada. Vy ste narážali na niečo, keď ste chceli, aby
1018 24|              ste jej, keď ste narážali na moje gavalierstvo voči nej?
1019 24|                úradníčkom. Nedívala sa na mňa, čím sa mi odľahčilo.
1020 24|             dámy musia privykať nielen na poklony.”~„Ach, poklony!”~„
1021 24|               aj stalo. Slečna zastala na chvíľu predo mnou a bez
1022 24|                nádeje. Zle je dívať sa na to. Musím jej konečne povedať,
1023 24|          rozhodnúť, tak alebo tak. Jej na každý spôsob treba otvoriť
1024 24|                jesenný deň a prišlo mi na um, ako som zháňal portýra
1025 24|                ja, keď som kytku videl na jej prsiach. Teraz mi je
1026 24|              bežne, nedbalo pozrel som na jej stranu. Pokrievka sa
1027 24|               mne. Len teraz mi prišlo na um, že ja som mal dvíhať.~„
1028 24|          Sedela tretia odo mňa.~„Čakám na radu, neviem si poradiť.”~„
1029 24|             Máme také drevené spôsoby. Na to poviete, že sa to dáme
1030 24|                som si k nej a díval sa na jej ruky a do blýskavej
1031 24|               vravela a pozrela pritom na mňa.~„Však červený túz najlepšie
1032 24|           veľkými, smiešnymi stužkami… Na hrdle sa jej odopäl háčik.
1033 24|             Aká je odporná — a vždy sa na mňa pozerá.~„Teda: sedmička,
1034 24|                vykladala, kladúc karty na malý filigránsky stolček
1035 24|               viacej nepáči. Ustavične na mňa pozerá a hľadí, aby
1036 24|              hádzal cez dvierka svetlo na povalu a stenu. Tak dobre
1037 24|               veľké oči, ktorými nikdy na teba nepozrela. Skrývala
1038 24|             scény citu. Prichádzali mi na um jedna za druhou. Kam
1039 24|                   Ó, bože, ako! Veď sa na nás každý nedíva… Pôjdeme
1040 24|            Pôjdeme do spevokolu, alebo na próbu. Šuchnete do vrecka.”~„
1041 24|                vrecka kabátika. Papier na nej zašuchotal. Skoro sa
1042 24|             mrhával čas, a nikdy mi to na um neprišlo. Bolo treba
1043 24|         polovička, dva sú červenkasté. Na jednom je veľká škvrna.
1044 24|              škvrna. Má podobu Afriky. Na druhom je viac menších červených
1045 24|       vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich pozlátené. Levy s obručami
1046 24|          prešiel vedľa, vždy mi prišlo na um: túto kľučku aj ona chytá.
1047 24|               ho neraz hladkáva. Volám na neho, aby som ho pohladkal.
1048 24|                 Jeden večer boli próby na koncert. Sedel som na schodoch
1049 24|            próby na koncert. Sedel som na schodoch vedúcich do garderóby.
1050 24|              do garderóby. Ona pri mne na stoličke. Hrajúci recitovali,
1051 24|             tají, čo sa bojí? Vidím ti na očiach, že ma máš rada,
1052 24|             zostala. Vtedy mi neprišlo na um, že to tak musí byť.
1053 24|        bojazlivosť. Umienil som si, že na ňu nepozriem. Čo má predo
1054 24|              ale vidím ju.”~„Kde?”~„Aj na vás.”~„Vidíte, ako sa mýlite.
1055 24|               sem ani nepozrie. Ani ja na ňu nepozriem, nech robí,
1056 24|               zbormajster, vychádzajúc na dosky s partitúrou v ruke.~„
1057 24|              odišla. Vyšiel som za ňou na dosky. Pozrel som ku schodíkom
1058 24|               s vážnou tvárou. Pozrela na mňa a ja som išiel zasa
1059 24|          naozaj komický. A potom ešte… Na vychádzkach, koncertoch
1060 24|              bledý a s radosťou, že ju na druhý deň uvidím, s tým
1061 24|               som sa a otvoril dvercia na peci. Hľa, ona žiada, a
1062 24|             nerád… Aká je dlhá! Všetko na nej je dlhé a tenké. Tvár,
1063 24|                je tak ako u ostatných.~Na obloky fŕkal hnusný zimný
1064 24|           pocitov? Strácaš sa ako vták na jasnom nebi letiaci do diaľky,
1065 25|              vrátili sa naspäť, dielňa na náradie už odtrúbila na
1066 25|                na náradie už odtrúbila na rannú pol šiestu. Cez vrchné
1067 25|                čiernou kontúrou komína na škridľovej streche.~Zasadli
1068 25|           veľkým bruchom a bradavicami na lícach a nad očami, spieval
1069 25|               bradou a veľkým ohryzkom na chudom, tenkom hrdle, mu
1070 25|           fúzov, sedel, oprúc si hlavu na lakeť; oči sa mu kedy—tedy
1071 25|               myslel, zabratý do seba, na Maru Žabicovú. Od prvej
1072 25|                 Od prvej štvorylky som na ňu myslel. Ako krásne na
1073 25|               na ňu myslel. Ako krásne na mňa pozerala. Pri jednoduchej
1074 25|              hlavy, prečo sa práve ona na mňa usmieva a tak pekne
1075 25|                stisla. Rozháňa vejárom na dlhej retiazke, zakrucuje
1076 25|       atlasových črievičkách, smeje sa na priateľkiných slovách, s
1077 25|                jazierkach. Hľadí rovno na mňa a oči i ústa volajú: „
1078 25|            plnou briadkou, s cylindrom na hlave a preveseným žltkavým
1079 25|           preveseným žltkavým zimníkom na ľavom pleci. Opretý o biliard
1080 25|        roztvoril päste, rozšíril prsty na rukách, sklonil hlavu, akoby
1081 25|               ma práve pri myšlienkach na ňu. Bol som zas pri jednoduchej
1082 25|              reťazi a chcel som prejsť na duplovanú.~„Prečo?”~„Len
1083 25|         apatekársky pomocník a obrátil na seba našu pozornosť. „Pozrite
1084 25|               našu pozornosť. „Pozrite na bláznivého zaľúbeného.”
1085 25|         bláznivého zaľúbeného.” Ukázal na neznámeho mladého človeka
1086 25|              nazad a zvysoka pohliadol na Rakytu. Ten pohľad hovoril: „
1087 25|                 chudák, chceš s Marou? Na teba ona ani nepozrie. Tu
1088 25|              som ja.” Mne bolo smiešne na obidvoch, lebo veď mne stískala
1089 25|             raz, dva razy, päť ráz, ak na piaty raz nie, nuž na desiaty
1090 25|               ak na piaty raz nie, nuž na desiaty raz iste strčia
1091 25|              do vreciek a vyhovoria sa na dražobu. Smiešni sú, keď
1092 25|             razy, ak sa hneď nenapáli, na desiaty raz ho iste rozhodí
1093 25|             básnici vedia akí, ale keď na nás pozrie pekné dievča
1094 25|               dva, tri, štyri razy, ak na piaty raz neosprostieme
1095 25|               sa hotovými bláznami, to na desiaty raz smelo nás môžu
1096 25|             hlava že nám siaha po guľu na katolíckej veži. Dievčatko,
1097 25|              ty.”~Ukázal rad—radom, aj na mňa.~Začervenal som sa.
1098 25|                vo mne. Myslel som síce na Maru od prvej štvorylky,
1099 25|               myslel som si, ja som tu na to, aby sa jej zaujal. Na
1100 25|              na to, aby sa jej zaujal. Na mňa tak krásne pozrela.
1101 25|                do dverí a zastavil sa. Na tenkých podlomených nohách
1102 25|               kolembal. Zavesený kabát na pleci sa zošuchol a padol
1103 25|               Červený v tvári, hľadiac na kríž, bľabotal: „Vy tu o
1104 25|               ona tri razy ruku stisla na bále… Do mňa je zaľúbená…
1105 25|               podali, pozrela významne na mňa a stisla mi prsty.”~„
1106 25|            hodil hlavou. Účes mu padol na ľavé ucho.~„Aj mne, aj mne,”
1107 25|           Všetky bradavice sa mu zišli na tvári.~„Každému, každému,”
1108 25|               sa a ako podrazený sadol na stoličku.~Opitý pán oprel
1109 25|              oprel sa o dvere a hľadel na padnutý zimník. V jeho očiach
1110 25|               sa potočil a zahodilo ho na druhú stranu dverí. Pomohli
1111 25|              druhej izby. Tam si ľahol na diván. My sme pokračovali
1112 25|                dlho mädlila, až prešla na malíček… týmto tu len ruky
1113 25|              oknami slečny Mary? Prečo na druhú noc dal vyhrávať neznámy
1114 25|          podobizeň. Ja som napísal Ódu na Maru, kaligraficky ju odpísal
1115 26|           rukávom, so zimnými papučami na bosých nohách vyšla von.~
1116 26|        vrátkach a pozrela, čo sa robí.~Na dvore naozaj ďobala do zeme
1117 26|         napravo a naľavo, akoby mrkala na kurčatá, počastovať ich
1118 26|          pokladu prišli slečne Darinke na um.~Rozhodla, že ju viacej
1119 26|              Stolárska dielňa zahúkala na šiestu. Biedna bočná ulička,
1120 26|                už sa jagali v svetle a na slnečné hodiny na vysokom
1121 26|             svetle a na slnečné hodiny na vysokom múre domu pri záhrade
1122 26|              vyšla k bránke, čo viedla na uličku. Odchýlila dvercia
1123 26|            starý Sihoň už otvoril okná na spálni — znak, že sa zviechal.
1124 26|             dva okamihy nebola Darinka na ulici, a predsa ju zbadala
1125 26|               šlafroku s bielou šatkou na hlave práve chcela otvoriť
1126 26|              práve chcela otvoriť okno na pisárni, keď zbadala Darinku,
1127 26|               starosť.~Pritisla gombík na lampe, zavolala služobnú.~
1128 26|             bosé a malo v rukách kanvu na mlieko. Veselo ňou štrngalo
1129 26|           perami, úzke sukne a ritikíl na šnúrach a pozdravovali sa
1130 26|            klátov dreva, čo boli večer na dvore, na ráno zostalo iba
1131 26|                čo boli večer na dvore, na ráno zostalo iba päť. Múry
1132 26|        mriežkový plot… Alebo ten kotál na pranie… Ani čo by sa bol
1133 26|              len čo kúpila hus a vyšla na ulicu, už bolo po nej… Požičala
1134 26|                bola dva týždne a potom na štvornásobné chodenie chceli
1135 26|            pani Žibrienková. Ale akože na ňu povieš? Veď je inteligentná.
1136 26|                nič. Ani v pivnici, ani na ulici… To ako tá hus v stredu.”~„
1137 26|         okríkla ho pani. „Hajde! Marš! Na nič nedáš pozor. Škrata
1138 26|           chytila ťažidlo a udrela ním na písací stolík. Kalamár podskočil
1139 26|              si nepretrúc, vyvalil ich na pani polesnú.~„Čo sa robí,”
1140 26|             pred posteľou, zadívala sa na neho, čo povie.~„Naše?”
1141 26|            treba,” povedal Žibrienka, „na nič nedáte pozor.” A spustil
1142 26|          postele.~„Vari budem rajtovať na každom kurati?”~„A vari
1143 26|               rajtovať, či čo?”~„Ty si na príčine, že najímaš byty
1144 26|               príčine, že najímaš byty na konci dediny medzi zlodejmi
1145 26|             drhnúť tvár, fŕkajúc vodou na všetky strany a vydávajúc
1146 26|                vydávajúc zvuky podobné na ppfff.~Žibrienková odstúpila
1147 26|           ppfff.~Žibrienková odstúpila na tri kroky a pozrela na mužov
1148 26|       odstúpila na tri kroky a pozrela na mužov silný červený krk.
1149 26|               dôkaz.~„Ich kurence boli na dvore.”~Jej boli na dvore
1150 26|               boli na dvore.”~Jej boli na dvore a moje zavreté pišťali.
1151 26|              polesná aj so slúžkou šli na výzvedy. Dievča sa preškriabalo
1152 26|           škulinami, šškala, zabúchala na doskách, ale kde nič, tu
1153 26|       Strakavých niet.”~„To ich skryla na noc. Tam sú. Iste sú tam.
1154 26|              Milosťpani Žibrienková sa na tretí deň upokojila. Bola
1155 26|              Bola by aj celkom zabudla na nehodu, keby jej nebola
1156 26|            oprela o múr — už aj odišla na vandrovku. Žibrienkovej
1157 26|               Žibrienkovej zasa prišla na myseľ všetko, čo jej pokapalo,
1158 26|            veľké pranie a zasa zabudla na stopovanie. Až sám polesný
1159 26|             tučné malé biele prasiatko na pečienku. Chcel ho mať upečené
1160 26|         pečienku. Chcel ho mať upečené na večeru, na ktorú zavolal
1161 26|              ho mať upečené na večeru, na ktorú zavolal svojich dvoch
1162 26|                 Priatelia sa sľúbili.~„Na prasacinu aj z Ameriky prídem,”
1163 26|                  to ti ďakujem, počkám na ňu. Brat môj drahý, za prasacinu
1164 26|            zaspieval chripľavým hlasom na melódiu známeho pochodu
1165 26|               tak prudko, že stolička, na ktorej sedel, zaletela až
1166 26|            Bola by sa prevrhla, ale sa na nich operadlom zastavila.~„
1167 26|            pichnúc vidličkou do stehna na mise, opäť zanôtil tú istú
1168 26|              Život postavím.”~„Dobre.”~Na druhý deň dal vybubnovať,
1169 26|                a o škálu vyššie dávalo na známosť.~„Tu sú dva šestáky.
1170 26|              Sihoňa,” dodal, „ktorý ma na to splnomocnil.”~„Tóno,
1171 26|                myslel, že odvolajúc sa na bubnovanie, proste vojde
1172 26|               si chcel ľahnúť po obede na diván a podriemať pol hodinky,
1173 26|               s kvastľou. Zastavila sa na drevárni.~Bolo počuť lomoz,
1174 26|                pštrosím perom a sadnúc na jabloň, zdal sa medzi halúzkami
1175 26|              tvári zjavila sa v obloku na minútu a skočila dolu, zúfalo
1176 26|               chruňo akýsi!”~Krivkajúc na nohu, šla k drevárni iste
1177 26|              dvorom cez otvorenú bránu na ulicu.~„To je ono,” zvolal
1178 26|                 kričala slečna Darinka na utekajúce prasa.~„Budú mať
1179 27|          opretá lakťom o malý jedľový, na bielo farbený záhradný stolík
1180 27|         pletená stolička.~Díval som sa na ňu dlhšie. Často dvíhala
1181 27|                klonila hlavu a ani raz na mňa nepozrela.~Hneval som
1182 27|           nepozrela.~Hneval som sa sám na seba a na ňu, že tu sedím
1183 27|            Hneval som sa sám na seba a na ňu, že tu sedím a že ju
1184 27|             nielen o mňa, ale o nikoho na svete, najviac o seba samú.
1185 27|         spúšťala a dvíhala svoju hlavu na poklonu. Hovoril som s ňou
1186 27|                zrovna nedávala odpoveď na otázky. Sama nenadpriadala
1187 27|         ustavične sa hýbali a pozerali na všetky strany. Okrem týchto
1188 27|           Okrem týchto očí nič koketné na nej nebolo, ani reč, ani
1189 27|             kedykoľvek som kládol ruku na kľučku. A jednako som chodil.
1190 27|                obrážtek, čo maľovala.~„Na čo to bude?” spýtal som
1191 27|             sucho a zasa len nepozrela na mňa.~„Toto tu je lopúch,
1192 27|           lopúch a veď je veľmi krásny na origináli, čo ho zhľadúvate
1193 27|                vám povedať?”~Nepozrela na mňa.~„Príčinu!” povedal
1194 27|              No teda takto?”~Dívala sa na mňa celkom vážne. Svetlo
1195 27|                 čo vás vlastne zaujíma na tomto božom svete?”~„A vás?”~„
1196 27|             nakríž ruky a dívala sa mi na ústa. Vždy taká pekná, chladná
1197 27|       nezaujíma,” pokračoval som, „hra na klavíri tiež nie. Všetko
1198 27|             seba pozerali, mysleli ste na seba. Márnomyseľnosť. V
1199 27|             ste sa páčili. Nepomyslíte na nikoho, len nakoľko sa to
1200 27|             chcete, aby všetko hľadelo na vás, zaľúbilo sa do vás.
1201 27|                 Zamĺkol som. Dívala sa na mňa ešte chvíľku, očakávajúc,
1202 27|               vás teplo, ale hnevať sa na vašom chlade nesmiem. Voči
1203 27|             otázka. Nevidel som posiaľ na nej, že by ma mala rada.
1204 27|            tvárou ku mne a zadívala sa na mňa. Čo sa tak díva na mňa?
1205 27|              sa na mňa. Čo sa tak díva na mňa? Čaká voľačo odo mňa?
1206 27|             drahý! Zložila svoju hlavu na moje plece. Akoby sa jej
1207 27|               Potom sa vrátila a sadla na stolec ako inokedy.~„Čo
1208 27|               Nič,” povedala a pozrela na mňa.~Odrazu sa mi v myšlienkach
1209 27|            Prichádzali k nej s chválou na ústach, s túžbou v duši
1210 27|            obyčajná a zamrznutá k tomu na veky. Jej duša neprijíma
1211 28|          Briadka s tromi podbradkami — na uštipnutie. Pozriete sa
1212 28|                uštipnutie. Pozriete sa na ňu odpredku, nazdávate sa,
1213 28|         skadenoha. Môže nám aj to zísť na um, že je to kupcová, alebo
1214 28|          pozbiera omrvinky, vysype ich na dlaň a dá do úst. Vie, čo
1215 28|             musel by ísť kľačať k peci na ostré polená. V sypárni
1216 28|                taká, ako teraz kreslia na všetky knihy o láske. Bál
1217 28|             spravíš veľký červený fľak na bledom líčku; bál stisnúť
1218 28|           zamate, atlase, len aby bola na zjedenie. Božechráň fliačik
1219 28|            zjedenie. Božechráň fliačik na drieku alebo sukni. Hneď
1220 28|             dvíha ruku, ukazuje prstom na dvere a kričí: „Von, prekliaty
1221 28|         dvíhala ruku, ukazovala prstom na dvere a kričala: „Von, prekliaty
1222 28|                ihlicu a šmarila čiapku na posteľ.~„Len si predstav!”
1223 28|              deň nič nerobí, len hráva na tej truhlici.”~„A drieme
1224 28|               tej truhlici.”~„A drieme na plyšovom diváne.”~„Ale,
1225 28|               to nie plyš. Nedávno som na ňom sedela. Chytím do ruky.
1226 28|                plyšový diván?”~„Iba ak na puf.”~„Vari tej by dali
1227 28|                puf.”~„Vari tej by dali na puf?”~Pani Vrabcová už nepočula
1228 28|              šáločky. „A tie kvietočky na ňom. Čo sú to? Ľalie? Veľmi
1229 28|                Lenže zo servisu prešla na Janíčkovú. Aká je neporiadna.
1230 28|               chodí po dvore. Nič nedá na seba. A tie jej topánky!
1231 28|       neporiadna…”~Z Janíčkovej prešla na doktorovú… Ach, to je tiež
1232 28|          čudným spôsobom preniesla reč na advokátovú. „No, tá, tá
1233 28|          Lucifer z horúceho pekla vie, na čo by bola prešla ešte,
1234 28|         obliekaní musela povedať niečo na mladých ľudí, pri dverách
1235 28|              mladých ľudí, pri dverách na tú a na tú slečnu, v druhej
1236 28|              ľudí, pri dverách na tú a na tú slečnu, v druhej izbe
1237 28|               tú slečnu, v druhej izbe na dámy a mladých ľudí vospolok.
1238 28|            stanice je ďaleko. Chodí sa na omnibusoch. Malinová nemala
1239 28|                 Líca červené, okrúhle. Na nose mal cviker.~Nemo zdvihol
1240 28|               rukavičke rýchlo stiahla na bradu čierny závoj. Poševelila
1241 28|                v bunde a pozrela bokom na cestu.~Vidí sa byť mladá,
1242 28|               od hnevu.~„Všetko je zlé na tomto svete, i zápalky,”
1243 28|                nahlas zasmiala.~Nevrlo na ňu pozrel, no hneď sa spamätal.~„
1244 28|              vždy hľadel ako vyjašený. Na tvár sa pamätal, lenže bola
1245 28|         sacramentum‘,” a podávala ruku na stávku. „Ako výborne ste
1246 28|               podávanú ruku. Spomienka na recitovanie razom osvietila
1247 28|              ruku. Viete, čo mi prišlo na um?”~„Viem. Prišlo vám na
1248 28|              na um?”~„Viem. Prišlo vám na um, že sa môže obnoviť naša
1249 28|         čliapkal po rozbahnenej ceste. Na stromoch pri hradskej kde—
1250 28|              sladké chvíle prichádzali na pamäť. Mladí ľudia znova
1251 28|              môžu ešte vrátiť. Míňa sa na tomto svete všetko, ale
1252 28|              nezbadali, len keď prišli na stanicu. Odtiaľto ich už
1253 28|              zdržať Rafiková nemyslieť na to? Musela vedieť o všetkom.
1254 28|             opováži sa to ešte špintať na vás. Keby ste vedeli, čo
1255 28|                 Keby ste vedeli, čo tá na vás nahovorila! Nikdy by
1256 28|               nebolo tak. Veď som vari na vlastné oči videla.‘” Zasa
1257 28|            rečí. Pokojne si zasa sadla na diván.~Aha, teda je to predsa
1258 28|              šaty. Hľa, celkom prosté. Na budúci koncert si ich chystá.
1259 28|             neboli také, ako má dcéra. Na tých sú kvietky a krížiky.
1260 28|                Ako by i nie! Natrafila na škandál, mohla oklepať Vrabcovú
1261 28|              Aká radosť!~Prišiel likér na stôl. Rafiková z neho chlipla
1262 28|               noci. Strach! Dnes sa už na záhumní prechádzali. On
1263 28|               okolo pása, položila jej na plece svoju hlávku a nežne
1264 28|                hlávku a nežne pozerala na povalu. Potom zdvihla polesnej
1265 28|      zverolekárka. „Ten bol oholený až na fúzy.”~„S cvikrom? S veľkými
1266 28|              taká vrava ako v synagóge na súdny deň. Mohol si vedieť
1267 28|              Rafiková. Tie sa rozhodne na neho hnevajú. Uverili všetko.
1268 28|                si ho nakloním, zavolám na obedy. Nechám ho raz s Miluškou
1269 28|           oprieť sa o lakeť a dívať sa na mosadznú kľučku dvier. Ale
1270 28|              tu sa zastavil. Prišla mu na pamäť Malinová, ako vyhrnula
1271 28|               príde ku mne, posadím ho na kanapu. Vznikne populárnosť
1272 28|        Jaroslav Brveník o chvíľu sedel na koči.~„K sudcovi!” zakričal.~
1273 28|          vstúpil do pitvora. Tu postál na chvíľu a poobzeral sa. Videl
1274 28|             nechtíky prstov. Nebolo mu na tom dosť: ešte raz sa majestátne
1275 28|                si Brveník a zadíval sa na veľký biely kamín. Ale nemal
1276 28|             Brveník,” ukázala Rafiková na Brveníka.~„Pán doktor Brveník,”
1277 28|              polievky. „Videla som vás na koči.” Zasa chlipla. „Pozerám,
1278 28|       protestovať, že ešte nebol všade na vizitách, len u pána sudcu,
1279 28|          usmievala sa, akoby sa tešila na jeho útrapách. Starí neprichádzali.
1280 28|               vraví, a mne nič nepríde na um…~Vytrhol ho ten istý
1281 28|             doktor. Vyhodí svoje siete na vás a budete stratený. Škoda
1282 28|               kúpeľa. Cestou mu prišli na um Malinovej belasé oči,
1283 28|             ako ju uráža tá rapotačka.~Na druhý deň porobil aj ostatné
1284 28|               s ním Malinovú. Narážali na spoločnú cestu. Na jej koketstvo
1285 28|            Narážali na spoločnú cestu. Na jej koketstvo sa hnevali.
1286 28|                svoje trasúce sa svetlo na jej sukňu a pol tváre. Brveník
1287 28|                a pol tváre. Brveník sa na ňu díval. Dokončila a pozrela
1288 28|            Robil som návštevy a všetci na vás zle, že koketka, aby
1289 28|                Veď to ony všetky jedna na druhú tak… Čo mne už o vás
1290 28|                a tak sa vidí, že myslí na Milušku, ale ju pani zverolekárka
1291 28|         napravila polesná.~Rafiková sa na chvíľu zamiatla, no prišlo
1292 28|                zamiatla, no prišlo jej na um, že to budú iste klebety.~„
1293 28|               mu hrala ten nový valčík na cimbale… Ale, ináč nechce
1294 28|               oči a vyskočil z postele na rovné nohy.~„Čo, čo…? A
1295 28|               povedal starý a sadol si na posteľ.~„Obliekaš sa ho,
1296 28|               sa. Zapäla starému traky na chrbte, pomáhala slúžkam
1297 28|               jajkali. Od rieky odišli na železničnú trať, odtiaľto
1298 28|                do Veľkého hotela a zas na železničnú trať. Takto prišli
1299 28|               skamenel. Nemo pohliadla na muža, chytila ho za ruku
1300 28|                jasná a studená. Vysoko na nebi medzi bielymi oblakmi
1301 28|              oknami Malinovej. Obďaleč na ulici stál Brveník… Rafiková
1302 28|           ulici stál Brveník… Rafiková na chvíľu postála. Poznávala
1303 28|             Milka! Ako sa teraz ukážem na svet. Ako ja pôjdem medzi