Part

  1 1 |         Ďurovi.~„Tu máte, Ďurko. Ja som vina… Ak by nestačilo, len
  2 2 |             mozgová tma… Dovoľ, aby som sa ťa chytil. Oveľa bezpečnejšie
  3 3 |       všelijaké otázky na myseľ. Či som ja ozaj podstlal kravám?
  4 3 |            kravám? Ale hej… Narezal som burgyne…? Tak je. Narezal.
  5 3 |      burgyne…? Tak je. Narezal. Dal som sviniam žrať? Dal… Dobre
  6 3 |            žrať? Dal… Dobre je… Pil som, či nie…? Nepil… Tak je
  7 3 |      majster, veď je tak. Nenarúbal som, ale keby bol aj narúbal,
  8 3 |              iste by sa spýtala, či som dvor zamietol. A keby bol
  9 3 |           mohli túto elektrinu, aby som sa dobre vyslovil, takrečeno
 10 3 |           sa mu žena zbláznila.~„Tu som. Čo chceš? Čo sa ti robí?”
 11 4 |               V právnej záležitosti som prišiel.”~„Prosím.”~„Chcem
 12 4 |               Prečo?”~„Dovoľte, aby som si sadol. Musím vám celú
 13 4 |         Prosím vás, pán doktor, ako som už povedal, som Škereň a
 14 4 |         doktor, ako som už povedal, som Škereň a ženil som sa pred
 15 4 |         povedal, som Škereň a ženil som sa pred tridsiatimi rokmi.
 16 4 |        gaštanové pyré… Od tých čias som si kúpil dom. Vysadil sad.
 17 4 |     takzvaný škereňovský med. Kúpil som si štyri turecké žreby.
 18 4 |             chváliť. Slovom, stačil som na všetko. Ja totižto…”~
 19 4 |            svadobnej večere nevidel som na svojom stole ani pečenú
 20 4 |        vydávať. Ale počujte ma. Nie som na konci. Prídeme aj na
 21 4 |              Dovoľte mi zapáliť si. Som fajčiar.”~„Nech sa vám páči.”~
 22 4 |     chystáte? Demikát.~No, reku, to som sa ani spytovať nemusel
 23 4 |          tridsiatich rokov. Navykol som sa a dobre… Je to kríž.
 24 4 |         poobede, keď prišiel. Práve som obedoval. Náhodou bola biela
 25 4 |      Náhodou bola biela káva. Ľahko som sa vyhovoril.~'Ja už olovrantujem,'
 26 4 |            niet… Oleja niet… Zobral som kuchynskú… Potme nemožno
 27 4 |             zaujíma o Malvínku… Sám som ho zavolal. Ani neviem,
 28 4 |       duševnom rozpoložení. Zavolal som ho na sobotu. Keď sa mi
 29 4 |        poklonil na znak súhlasu, už som vedel, že som urobil hlúposť.
 30 4 |           súhlasu, už som vedel, že som urobil hlúposť. Ale povedal
 31 4 |         urobil hlúposť. Ale povedal som, koniec… To bolo v pondelok.
 32 4 |          Navarte večeru vy.”~„Nikdy som nevaril, ani nepiekol.”~„
 33 4 |         Práve v tomto páde. Povedal som, že sa Činčovičovi hnusí
 34 4 |  vysokoctený pán doktor! Hľa, na čo som ja od pondelka v mojich
 35 4 |           pán doktor, veď len preto som prišiel. Aj boh vám odplatí…
 36 5 |           zahundral: „Áno, áno. Nie som taký špatný. Zrkadlo necigáni.
 37 5 |             ozaj panské. Vidieť, že som sa ako tovariš pohyboval
 38 5 |              že mi nejde tanec? Veď som sa učil vo Viedni. Ale tak
 39 6 |            mnou pred rokom. Prišiel som domov z úradu. Boleli ma
 40 6 |           nohy, ruky a driek. Mnoho som tancoval… Bol krásny júnový
 41 6 |           odišli na majáles. Zobral som sa i ja za nimi. Konečne,
 42 6 |           sa i ja za nimi. Konečne, som mladý človek a spoločenský
 43 6 |            víne veselí ľudia. Zapil som si a zaveselil sa. Spievalo
 44 6 |              Spievalo sa, zaspieval som si i ja. Cigán zahral. Roztancovali
 45 6 |      Roztancovali sa všetci. Pustil som sa do tanca. Nevyberám ako
 46 6 |             Bolo naozaj veselo. Ani som sa nenazdal, že som taký
 47 6 |             Ani som sa nenazdal, že som taký vážený. Jednoduchý
 48 6 |        nevstali, ale vyskočili, keď som sa uklonil. ~Slečne Malvínke
 49 6 |           uklonil. ~Slečne Malvínke som povedal: „Slečna, smiem
 50 6 |               Ó, áno!”~Slečne Žofii som sa len uklonil. Porozumela
 51 6 |        hlávku k môjmu plecu. Myslel som si, že som naozaj príjemný
 52 6 |            plecu. Myslel som si, že som naozaj príjemný človek.
 53 6 |          jednoducho šla rovno, keby som jej bol ľahostajný. Ale
 54 6 |          naklonila hlávku. ~Dovolil som si poznamenať: „Vy, slečna,
 55 6 |    Porovnanie sa mi podarilo, dumal som.~To ma tak rozveselilo,
 56 6 |             plakat.~Áno. Rozveselil som sa, cítil som sa slobodnejší.
 57 6 |            Rozveselil som sa, cítil som sa slobodnejší. Zdalo sa
 58 6 |       pomyslím, za akú pyšnú slečnu som považoval Elu… Predsa bola
 59 6 |           ona je nie ani pyšná.~Ani som nezaprosil, ani sa nepoklonil
 60 6 |     nepoklonil pred ňou. Jednoducho som zastal. Zadíval som sa na
 61 6 |      Jednoducho som zastal. Zadíval som sa na ňu a — šla. Bol čardáš
 62 6 |           zvláštna krása — opätoval som si v mysli. Každá je voči
 63 6 |              nežná.~Áno. Slečne Ele som pochválil oči. „Utešené
 64 6 |            už mnohí povedali. Musel som to povedať i ja. Krása je
 65 6 |          rád vypovie svoj dojem. Ja som vám to povedal ako druhí…”~„
 66 6 |            podvečer na majálese!~Ja som sa zrovna nevmestil do kože.
 67 6 |         nevmestil do kože. Zato, že som len jednoduchý úradník,
 68 6 |        jednoduchý úradník, prečo by som si nerozkázal liter vína?
 69 6 |        nerozkázal liter vína? Kázal som si. Pili všetci bankoví.
 70 6 |              Druhí rečnia. Prečo by som nezarečnil? Zarečnil som
 71 6 |            som nezarečnil? Zarečnil som na redaktora domáceho časopisu.
 72 6 |        svoju nôtu rozkážu. Prečo by som si nerozkázal i ja? Rozkázal
 73 6 |           nerozkázal i ja? Rozkázal som si. Ťahal som tenor. Hory
 74 6 |              Rozkázal som si. Ťahal som tenor. Hory len tak hučali.
 75 6 |       Boženke dvorí kasír, prečo by som jej nevyznal lásku ja? Vyznal
 76 6 |           nevyznal lásku ja? Vyznal som. A ako krásne. Predchytil
 77 6 |            A ako krásne. Predchytil som mu ju v ostatnom tanci.~„
 78 6 |  najmocnejší tvor na svete?” spýtal som sa jej.~„Ako myslíte? Na
 79 6 |              Na zemi.”~„Povedala by som, že slon.”~„Ó, nie.”~„Teda
 80 6 |             žena.”~„Ako?”~Nepočúval som na jej otázku. Bol som v
 81 6 |    Nepočúval som na jej otázku. Bol som v otázkach a postavil som
 82 6 |           som v otázkach a postavil som novú: „A viete, čo myslíte,
 83 6 |            Skutočne, v to okamženie som i pocítil lásku. Videlo
 84 6 |          týždeň…~„Áno, vy,” hovoril som, „vy máte v rukách moje
 85 6 |          šťastie i nešťastie. Díval som sa na vás, pozoroval…”~„
 86 6 |        prestal hrať. Slečnu Boženku som odprevadil, nepovediac viac
 87 6 |    nepovediac viac ani slovo. Chcel som hrať urazeného. Nechcela
 88 6 |            že ťa rád.~Spotený chcel som sa ochladiť a prechádzal
 89 6 |            sa ochladiť a prechádzal som po kole. Hľadal som lavičku,
 90 6 |      prechádzal som po kole. Hľadal som lavičku, kde by som si mohol
 91 6 |          Hľadal som lavičku, kde by som si mohol sadnúť. Cigán zasa
 92 6 |            zasa spustil čardáš a ja som zastal. Kde si sadnem? Tam
 93 6 |             a tam je miesto. Pošiel som proti nim a znova som zastal.
 94 6 |        Pošiel som proti nim a znova som zastal. Menšia dáma vstala
 95 6 |        slečna, netancujem,” povedal som, „len som si chcel sem sadnúť…
 96 6 |      netancujem,” povedal som, „len som si chcel sem sadnúť… O minútku.
 97 6 |         ustanem a spotím sa.~Pozrel som na svoju susedku. Chcelo
 98 6 |        Chcelo sa mi hovoriť. Odrazu som sa zarazil. Veď je to domáca
 99 6 | negalantnosť! Kdeže boli posiaľ, že som ich nevidel?~Povstal som
100 6 |            som ich nevidel?~Povstal som z miesta, a hoci mi srdce
101 6 |          nie utierať sa ňou, hlboko som sa poklonil pred domácou
102 6 |           prečo, milosťpani?” začal som.~„Preto!” riekla ešte raz,
103 6 |             raz, ale tak určite, že som bol nútený odísť.~Kameň
104 6 |             bol nútený odísť.~Kameň som pocítil v duši, ktorý sa
105 6 |            baby naozaj chcú, myslel som si, aby bol človek ich otrokom.
106 6 |           sa mi vrátila a šťastlivo som dotancoval so slečnou Melankou.
107 6 |           slečnou Melankou. I domov som ju odprevadil. Rúčka v pazuche.
108 6 |     Znamenitý majáles to bol…~Ľahol som si na diván a spomínal včerajšie
109 6 |           včerajšie udalosti. Všade som videl seba ako hlavnú osobu.
110 6 |          očarený — mnou. Slečne Ele som ukázal, kto vie tancovať —
111 6 |             jasné, príjemné. Ukázal som, čo môžem. Videli, že som
112 6 |           som, čo môžem. Videli, že som nie človek jednoduchý…~Privrel
113 6 |          človek jednoduchý…~Privrel som mihalnice.~„Nech sa páči,
114 6 |            páči, tu je káva,” začul som nad hlavou.~Slúžka Zuzka
115 6 |         vošla s olovrantom.~Spustil som nohy z divána.~„No, čo nové,
116 6 |             čo nové, Zuzka?” spýtal som sa jej uveličený sám nad
117 6 |           jeden rožtek?” pokračoval som, „a len tri cukríky? Vieš,
118 6 |          ako inokedy.”~Po olovrante som vyšiel na prechádzku. Po
119 6 |      prechádzku. Po prechádzke šiel som na večeru a po večeri domov.
120 6 |       večeru a po večeri domov. Ako som vošiel, napadlo mi hneď,
121 6 |            sa mi chcelo spať. Ľahol som si. Zdalo sa mi, že mi je
122 6 |             kohútmi a husami. Darmo som si kryl uši pod paplón,
123 6 |             uši pod paplón, nemohol som spať.~O siedmej ráno našiel
124 6 |         spať.~O siedmej ráno našiel som topánky nevyčistené. Ležali
125 6 |        nevyčistené. Ležali tak, ako som ich včera nechal.~Vošla
126 6 |           čo sa vám robí?” vykríkol som s dávno zdržiavanou zlosťou. „
127 6 |             aby si sami…”~Nerozumel som. Zuzka vyšla a už sa neukázala.
128 6 |             a už sa neukázala. Kávu som nechal tak a topánky som
129 6 |            som nechal tak a topánky som si sám očistil.~Na obed
130 6 |             si sám očistil.~Na obed som našiel namiesto štyroch
131 6 |         zasa len sviečka. V posteli som našiel už len jeden vankúš.~
132 6 |           len jeden vankúš.~Nevedel som si to nijako vysvetliť.
133 6 |          mne. V prvom okamihu chcel som vojsť k domácej panej a
134 6 |          ešte väčšmi uraziť a ja by som jej prípadne nemohol trefne
135 6 |            sa ospravedlniť. Umienil som si, že zo zvedavosti budem
136 6 |          bol jarmok. Po obede chcel som si pospať. Nedajbože! Každé
137 6 |            vziať.~„Ticho!” zakričal som.~Neprestali.~Vyšiel som
138 6 |             som.~Neprestali.~Vyšiel som von s palicou.~„Ak neprestanete,
139 6 |           nič, len rapkajte!” začul som z kuchyne.~To zasa domáca
140 6 |        nastrojila. Ale, preboha, čo som jej len urobil? Čo ma prenasleduje?
141 6 |         dvojnásobnou silou. Odišiel som do kaviarne.~Večer zmizol
142 6 |           huňaté prikrývadlo. Smial som sa v zlosti a zacengal na
143 6 |          Zuzku. Odkážem jej, myslel som si, aby skapala do rána.~
144 6 |            Zuzka neprišla.~Zacengal som ešte raz.~Zasa nič.~Pritisol
145 6 |             raz.~Zasa nič.~Pritisol som gombík a držal ho pritisnutý
146 6 |             mi lámať a drúzgať, ale som sa utíšil. Asi o dve hodiny,
147 6 |       utíšil. Asi o dve hodiny, keď som si líhal, prišla Zuzka.~„
148 6 |             druhý deň ráno prilepil som veľkú ceduľu na bránu s
149 7 |        žiaľbohu, nemajú.~„Myslel by som,” počal Dufek váhavo a nahlas
150 8 |           mi prídeš hneď na krk. Ja som predsa nie pekár a rožky
151 9 |         nezavesí.~O Zuzke Bírešovie som sa nazdal, že je výnimka.
152 9 |        milosťpani, nikdy. Radšej by som si ruku odťala.”~„Nono.”~„
153 9 |        ploche.~Taká bola Zuzka a ja som sa nazdal, ako som už povedal,
154 9 |             a ja som sa nazdal, ako som už povedal, že bude výnimkou
155 9 |           bezdetnými vdovami. Tešil som sa, že naše porekadlá predsa
156 10|        neďaleko nás?”~„Tam.”~„O tej som nepočul. Čo je to?”~„Ukazuje
157 10|           neverím. Ale o polnoci by som tadiaľ nešla.”~Kaplán chcel
158 11|        rozkážete koňaku.”~„Prečo by som si nevypil?”~A slečna Olinka
159 11|              Stisk. Elektrina.~„Ako som ja predsa ďaleko od vás.”~„
160 11|           staré, krásny časy… Prečo som nešla za neho? Láska bola…
161 11|          najpríjemnejšie.”~„Rada by som neďaleko fotelov.”~„Teda
162 11|           čudná?”~„A ja viem?”~„Ani som nebola.”~„Vy… vy…”~„No čo?”~„
163 11|              zahovorila rýchlo, „ja som túto štvorylku sľúbila pánu
164 11|              Poklona.~„Odpusťte, ja som túto štvorylku vlastne…”~„
165 12|           mať bohatú. Nepovedia, že som hlupák? Že, hľa, mohol mať
166 12|            prekľaje. A ja počúvam a som otrok. Nuž a či sa teraz
167 12|            ľahostajne riekol: „Lebo som nešťastný.”~„V láske.”~„
168 12|             to povedať. Poviem. Vás som mal rád. Aj teraz. Aj potom.”~
169 12|             tmolím.”~„Ani v divadle som vás nezazrela.”~„A ja som
170 12|           som vás nezazrela.”~„A ja som vás videl,” zasmial sa, „
171 12|           Nie pravda?”~„Svätá. A ja som vás nevidela.”~„Čože ja.
172 12|          jej, že je otrokyňa, a sám som otrok. Inakší ako Elena,
173 12|           máte vy ma rád?”~„Povedal som. Veď viete.”~„A vzali by
174 13|          zime, vo februári. Prišiel som domov z univerzity na vianočné
175 13|             malomestská lieň. Sedel som celý deň doma a čítal romány,
176 13|         čítal romány, veršíky, hoci som bol jurista. Nič ma nerozčuľovalo,
177 13|            Vždy tvrdil hlúposť a ja som všetko hlúpo vyvracal, nazdávajúc
178 13|           bolo naozaj nudne. Bol by som rád počul o nejakej udalosti,
179 13|         Koncom fašiangov.”~„Zvedavý som, aké vy môžete mať maškarné
180 13|           bola vtedy a vtedy. „A ja som mala takú špatu vo štvorylke.
181 13|             to i v novinách. Uveril som a vážne som sa začal starať
182 13|        novinách. Uveril som a vážne som sa začal starať o toaletu.
183 13|            uznávam svoju vinu —, ja som bol trochu márnomyseľný
184 13|           trochu márnomyseľný a rád som sa blýskal. Nemohol som
185 13|             som sa blýskal. Nemohol som sa od toho odučiť. Preto
186 13|            odučiť. Preto rukavičiek som mal vyše práva. Ale už takzvané
187 13|             takzvané lakovky nechal som na univerzite. Doma som
188 13|             som na univerzite. Doma som prehliadol všetky skrine.
189 13|   prehliadol všetky skrine. Nemohol som nájsť topánky bez príštipkov.
190 13|         podpätky povykrivované. Dal som si spraviť nové. Rád mám
191 13|           vyšívaná košeľa. Starostí som mal toľko, že už—už som
192 13|             som mal toľko, že už—už som sa zriekol bálu, keď tu
193 13|      španielsky grand.~Kostým už by som bol mal, ale čo ma veľmi
194 13|          Akože sa budem baviť? A už som si predstavil v duši smutné
195 13|             nechcelo do sály. Chcel som ísť na chvíľu do bočnej
196 13|           do bočnej kaviarne. Ledva som sa zvrtol, keď sa mi niekto
197 13|      pokrstili ako decko. Škoda, že som vtedy ešte nevedel hovoriť.)~
198 13|            nevedel hovoriť.)~Obzrel som sa a vidím masku. Čiapka
199 13|        bielu šiju.~„Aký Jonatan? Ja som španielsky grand z vidieka,
200 13|       pramení Guadalquivir,” riekol som veselo, hoci ma mrzelo,
201 13|        bradu.”~Vravela fistulou. Ja som sa nahol a pozrel som jej
202 13|            Ja som sa nahol a pozrel som jej zblízka do očí.~„Máš
203 13|             Kto to môže byť? myslel som pritom. Ona neháda, ona
204 13|            belasé.~O pol hodiny bol som v bufete. Aký div! Pekná
205 13|            Zahrali valčík. Poklonil som sa a šiel som s ňou medzi
206 13|              Poklonil som sa a šiel som s ňou medzi tancujúcich.~
207 13|              Aká si krásna,” šeptal som a tisol ju k sebe.~Zasmiala
208 13|             ťa?”~„Ó, dobre.”~„Ľúbil som ťa už?”~„Ľúbil.”~„Tak si
209 13|        tancovať po polnoci. Povedal som, že vo fraku.~„V tom od
210 13|            si požičal?”~Ona vie, že som si frak vypožičal! Nebude
211 13|            krajčírova dcéra? Trochu som sa zahanbil a odišiel. Išiel
212 13|           zahanbil a odišiel. Išiel som do foyeru trochu sa ochladiť.
213 13|             trochu sa ochladiť. Tam som našiel i brata.~„Nevieš,
214 13|             sedí na galérii.”~Išiel som sa presvedčiť. Naozaj, tá
215 13|             Kto to môže byť? Vrátil som sa do sály. Hľa, hľa, môj
216 13|         akosi nechce skončiť, dumal som. Tak rád by som ešte jednu
217 13|      skončiť, dumal som. Tak rád by som ešte jednu túru. Veď vidieť,
218 13|              Odkiaľ môže vedieť, že som si požičal frak?~Medzitým
219 13|          grand zunoval a prevliekol som sa do fraku. V predpolnočnej
220 13|         predpolnočnej štvorylke bol som nešťastný. S poštárkou tancoval
221 13|        poštárkou tancoval brat. Keď som sa s ňou stretol v túre,
222 13|       zrádza. Ani nie inak. Vie, že som si požičal frak, vie, že
223 13|           špatné váľa na mňa. Ledva som dočkal koniec štvorylky.
224 13|          koniec štvorylky. Vyhľadal som brata a bez všetkej introdukcie
225 13|             bez všetkej introdukcie som mu povedal, že je nízky
226 13|              Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel. Sedela medzi
227 13|         Sedela medzi nami. Objednal som na rozkaz neznámej srňacinu.
228 13|          krásna bukréta. Úžasné! Čo som mal robiť ja? Cigáni hrali
229 13|            ja? Cigáni hrali a mihol som na nich. I ja som chcel
230 13|             mihol som na nich. I ja som chcel niečím zaimponovať.~„
231 13|   pozhadzovali.”~„Nemožno.”~Zlostil som sa na brata, ale ma utíšila.
232 13|            pod stolom moju ruku, ja som ju chytil a nepustil. Nechala
233 13|        zrazu.~„Ó, aký pech!” zvolal som, tľapkajúc si po vrecku
234 13|           po vrecku na veste, „doma som ich nechal.”~„Ale, Jonatan,
235 13|         bola strašná pravda. Skočil som.~„Ale teraz sa mi ukážeš,
236 13|             šiel po plášť a koč. Ja som ju odprevádzal k šatnici.~„
237 13|          Nech sa ti páči.”~Obliekol som sa. Brat, keď pomohol položiť
238 13|             oblečený.~„Dovolíš, aby som ťa odprevadil?” spýtal sa.~
239 14|          Vošiel k Javorovi.~„Celkom som na to v náhlivosti zabudol,”
240 14|            tak, až tu odrazu…~Sedel som večer doma. Pri práci. Vytrhlo
241 14|          Servus, kamarát!” vykríkol som, poznávajúc svojho kolegu
242 14|          Vlastne len on hovoril, ja som ho počúval. Prišiel z malého
243 14|           takto hovorím o žene, ale som vždy ani na škripci. Pokĺzne
244 14|          neslušnosť. Hvízdam si, už som neslušný. ,A čo si ty drozd?
245 14|             Kamže, Fraňo?” zakričal som.~Fraňo zastal.~„Ktože si?”
246 14|           na druhú stranu. Táravého som predstavil.~„A vy tiež pijete!”~„
247 14|           špeciálnymi princípmi. Ja som takto dosť pravidelný človek,
248 14|            preberať nohami…~„Ech ja som mal kapitána,” kričal ktosi. „
249 14|             Fraňo.~„Iste!” zakričal som ja.~Táravý na pivo neprišiel.
250 14|        Včera mi žena referovala, že som predvčerom predpoludním
251 14|              Dnes ma prekvapila, že som včera hneď poobede šiel
252 14|              Zajtra ma prekvapí, že som dnes vypil štyri poháre
253 14|           sa apatekár Čulek. „Včera som sa trocha zabavil a dnes
254 14|          žiarlila. Pred tromi dňami som diškuroval s Javorovou pri
255 14|        vystať do tretej, prečože by som, ženička, ja nevystal?”
256 14|             priateľ priateľovi, „že som sa včera poobede zabavil.”~„
257 14|         fúrikmi a hrkálkami. Kráčal som k svojej snúbenici a bol
258 14|            k svojej snúbenici a bol som dosť sentimentálne naladený.
259 14|             nemal rád, dámy? myslel som si. Ktože by si vás neuctil?
260 14|      poslúcham. Ani sa nespytuj. Ja som vlastne mních a môj byt
261 14|            bývalého hostinca zazrel som staršiu zapudrovanú ženskú
262 14|        hľadela.~„Kto je to?” spýtal som sa.~„Moja žena,” šepol Táravý.~„
263 14|           Veru škoda Javora!” začal som zasa. „Kto to len vyzrádzal
264 14|             Ona. Celé hárky papiera som odhalil. Samé značky a mená.
265 14|         razy.”~„Tvoja pani?” spýtal som sa ešte raz.~„Ona.”~V ten
266 14|            Ona.”~V ten večer nešiel som k svojej snúbenici.~
267 15|             Hľa, od tých čias mohol som prečítať nejaké znamenité
268 15|          znamenité dielo. Lepšie by som sa bol zabavil. A tu hybaj
269 15|          Vieš, že mám mena, zabavil som sa.” A pohladkal by ju po
270 15|              A to je ťuťmák. Len ja som tu sám. Načo mám ísť domov?
271 15|         Čert to ber! myslel si. Keď som tu, vypijem štamperlík a
272 15|      štamperlík a pôjdem. Ľa, mohol som byť už doma. Čo sa táram?~
273 15|            koňaku.”~„Prosím.”~Mohol som už spať, dumal Čuprík. Do
274 15|        vašom mieste, viete, koho by som si?”~„Koho?”~„Marišku Stuhlých.
275 15|             ste vy dobrá!”~Zaľúbený som, myslel si, celkom zaľúbený.
276 15|       Stuhlých. Otvorím dvercia, až som dnu.~„Ty sa zaliečaš Mariške?”
277 15|           čakajú.”~„Nevrav!”~„Teraz som tam bol. Ale ty sa neblázni.
278 15|          znamenité decko, ale ja by som si radšej Elu mešťanostovu.
279 15|        hlavná vec u mňa. Povedal by som — žena je príslušnosť. Myslíš,
280 15|         očakávajú.”~„Ale veď ja… Ja som bol pár ráz v sklepe a —
281 15|            rada cestovala. Musel by som s ňou — a to po celý život.
282 15|          ona prečo by nešla za mňa? Som diplomovaný. Tie tisíce
283 15|            divadelný kus, a prišiel som, či by slečny nepomohli.”~„
284 15|             na otoman a nadával si. Som ja hlupák, hlupák, hlupák!
285 15|         hlupák, hlupák, hlupák! Keď som už bol tam, mal som sa držať
286 15|             Keď som už bol tam, mal som sa držať vážne. Aká detinskosť,
287 16|             myšlienka:~„Hľa, ukázal som, ako sa viem zabávať. Kto
288 16|         zabávať. Kto ešte povie, že som balek?”~Pomaly, pomaly prichádza
289 16|    myšlienok a vysúkajme rukávy! Ja som taký smelý navrhnúť nasledujúce:
290 17|          klzkej ceste.~Niekoľko ráz som prešiel popri bráne kupca
291 17|            pôjde na koncert? myslel som si. Tri týždne som z ich
292 17|           myslel som si. Tri týždne som z ich domu nikoho nevidel.
293 17|             ju samu. Starého Matúša som stretol tri razy v obchode,
294 17|            razy v obchode, ale jeho som sa nepýtal. Nemal zmysel
295 17|            či pôjdu, a možno, že by som sa prezradil… Len nie prezradiť
296 17|            Už pol roka bojujem, aby som sa neukázal voči nej mäkký
297 17|             mi trasie hlas, ako keď som s inými. A zakaždým bojujem
298 17|            ste ako ostatní. Pozrela som na vás krajšie a už vás
299 17|    priateľovi Miškovi…! Odprevádzal som ju domov z korčuľovačky.
300 17|          mufom kývala v povetrí. Ja som veselo štrkal korčuľami.
301 17|           vám zima na ruky?” spýtal som sa. A už som cítil, že sa
302 17|          ruky?” spýtal som sa. A už som cítil, že sa mi mení hlas.
303 17|           sa mi mení hlas. Prisilil som sa a zmenil ho v posmešný.~„
304 17|       rozumiete do kruhov!”~„Ako by som nerozumel!”~„Nerozumiete
305 17|             herec. Vy na to: počula som ho i videla, mizerný herec.
306 17|    Nerozumiem sa do kruhov! A čo by som vám desiatimi ľuďmi dokázal,
307 17|      prechádzali. Mne bolo ľúto, že som ju hanil. Srdce za každým
308 17|        slovom protirečilo, a predsa som hanil a hanil. Bál som sa
309 17|       predsa som hanil a hanil. Bál som sa chváliť. Cez mesto sme
310 17|        slova. Do domu blízko, dumal som. Vojde a zas celý večer
311 17|            dnes do divadla?” spýtal som sa.~„A čo dávajú?”~„Akúsi
312 17|           vídate vy, nie?” pretrhol som ju, „hrdinov nieto na každom
313 17|         okolo malého prsta. Vohnala som ich do najnežnejších situácií.
314 17|           Ešte dvesto krokov, rátal som v duchu, a stratí sa mi,
315 17|           vidíte, pred štyrmi dňami som dostala od neho dlhý list.”~„
316 17|                A vy?”~„Neodpovedala som mu. List som odložila medzi
317 17|           Neodpovedala som mu. List som odložila medzi aktá ako
318 17|        medzi aktá ako dôkaz.”~Mlčal som.~„Neveríte? Ukážem vám list.”~„
319 17|          slova.”~„Pamätám,” povedal som sucho.~Zbadala moje rozčúlenie
320 17|            rozčúlenie vtedy, myslel som si, teraz mi to do očí hovorí.
321 17|            šesťdesiat kíl,” zasmial som sa. „A vo vode bolo klzko.
322 17|           vode bolo klzko. Pokĺznuť som sa nechcel. Prirodzená vec.”~„
323 17|         hlavu a vytiahla krk. Cítil som vôňu jej šiat. Jej nos sa
324 17|           bolo počuť kroky. Obrátil som sa v tú stranu hlavou. Prichádzala
325 17|          vás.”~„Nepodmaníte,” šepol som.~„A ak áno?”~„A ak nie?”~„
326 17|           ak áno?”~„A ak nie?”~„Tak som vás schopná milovať.”~Odstúpila.
327 17|        Volala na šálku čaju, ale ja som odoprel. Rozlúčili sme sa.~
328 17|           sa.~Teraz teda boj, dumal som, idúc do kaviarne. Pretvoriť
329 17|     najmenší lúčik… Bohu chvála, že som sa dosiaľ neprezradil! Ako
330 17|         pyšné, smejúce sa oči videl som ustavične… Podmaním si vás,
331 17|      myšlienkach taká pyšná, čo raz som počul tú krátku, cynickú
332 17|              cynickú vetu, zakaždým som poctil v srdci odpor a silu
333 17|          detské ústa, čo raz zazrel som v myšlienkach, ako trasú
334 17|            elastickým krokom — vždy som pocítil túžbu… priblížiť
335 17|             ako vtedy v jeseni, keď som ju niesol. A jej sa nikdy
336 17|           Od toho večera, nie že by som sa jej bol stránil, ale
337 17|            jej bol stránil, ale dal som si pozor. Sprevádzal som
338 17|            som si pozor. Sprevádzal som ju pri prechádzkach na ľad
339 17|             Potom aj na dlažbe. Bol som aj u nich niekoľko ráz.
340 17|          niekoľko ráz. Ale usiloval som sa byť gavalierom inej dáme,
341 17|             hry na žúroch, ja držal som sa vlastne vždy popri slečne
342 17|           spravovali druhí. Sedával som pri nej a hovoril ako s
343 17|         vydaj. Bývali koncerty a ja som nikdy nezabudol nejakú kytôčku
344 17|        narodeniny — kytôčka. Zazrel som ju prechádzať sa s Oľgou —
345 17|        Oľgou — klinčeky. Bývalo, že som zazrel vo výklade najnovšie
346 17|           vážnej.”~Naozaj, k Aničke som necítil ani byľku príťažlivosti.
347 17|           byľku príťažlivosti. Hral som sa s ňou a moja hračka bola
348 17|              Z pyšných rečí nepočul som od nej ani slovíčko. Stala
349 17|              pekná maska, myslieval som často. Keď tak nič, nuž
350 17|             nič, nuž takto. A pozor som si dával. Pretvaroval som
351 17|           som si dával. Pretvaroval som sa a trápil. Kynoženie sa
352 17|         darilo, ale zdnuky nie. Dnu som cítil stonásobnú túžbu,
353 17|          ťažšie išiel boj. I Aničku som tak nechal. Láska je ako
354 17|            Chyžná Anča… Nik… Nazrel som aj cez zavlhnuté sklené
355 17|              Starého nebolo. Vošiel som aj do brány, či neuvidím
356 17|            niekde Anču. Nič. Zastal som pri otvorených, vyrezávaných
357 17|             zamaľované steny. Začul som, ako sa raz dvere otvorili,
358 17|           zas ticho. Potichu vyšiel som z brány a opätovne som pozrel
359 17|       vyšiel som z brány a opätovne som pozrel do obchodu. Ten istý
360 17|          pod ich oknami. Rozochvený som zvedavosťou, či pôjde na
361 17|            nič neprezradí… I Aničke som a nestalo sa nič… Chcem
362 17|             Pred troma týždňami bol som s ňou. Chcel som sa spýtať
363 17|       týždňami bol som s ňou. Chcel som sa spýtať a bál som sa.
364 17|           Chcel som sa spýtať a bál som sa. Tu prišiel mi na um
365 17|          Lačný so strižným tovarom… Som to len vykonal! Aký hlúpy
366 17|           to len vykonal! Aký hlúpy som sa vtedy cítil. Dvadsaťšesťročný
367 17|      zvedieť.~„Vitaj,” hovoril, keď som k nemu prišiel, „sadni si.”
368 17|            zmyslu; len pred chvíľou som fajčil.~Fajčíme obidvaja
369 17|         Smial sa mi do očí. Zasmial som sa aj ja celkom hlúpo, ale
370 17|           niečo pre slečnu?” spýtal som sa odrazu a celkom nelogicky.~
371 17|             sa červenám… Stratil by som sa od hanby. Hlúpe kupčisko.
372 17|          mne, a predsa celkom nežne som sa odporúčal. Bál som sa
373 17|         nežne som sa odporúčal. Bál som sa druhý raz sa ho spýtať.~
374 17|         druhý raz sa ho spýtať.~Keď som odchádzal, zavolal za mnou: „
375 17|            príkre slovo, ale vyšiel som ticho z obchodu. Dozvedieť
376 17|           niekto pozoroval. Obrátil som sa domov. Pozrel som do
377 17|        Obrátil som sa domov. Pozrel som do brány, do obchodu a do
378 17|            do tváre a mrazil. Chlad som cítil už aj na chrbte. Na
379 17|             koncert. Ale neponáhľal som sa. V myšlienkach som niesol
380 17|    neponáhľal som sa. V myšlienkach som niesol Oľgu a — kytku. Malú,
381 17|             Nemôžem, nemôžem, dumal som, tých niekoľko kvietkov.
382 17|           Nazdávajú sa bohviečo, že som zaľúbený.~Popri mne prešla
383 17|             mne prešla dáma. Rýchlo som zdvihol hlavu. Ona tiež
384 17|           Ona tiež pozrela; obrátil som hlavu za ňou, ona tiež a
385 17|         Pôjdete na koncert?” spýtal som sa.~„Nie,” povedala sucho, „
386 17|            chcete zasnúbiť?” spýtal som sa prekvapený a temer zdesený.~„
387 17|           Nebolo príčiny.”~Premohol som sa úplne. Koniec všetkému,
388 17|             Koniec všetkému, myslel som si, načo sú už teraz nežné
389 17|           teda skončil boj,” riekol som.~„Čie je víťazstvo?” a podala
390 17|      opätovala, „prosím vás!”~Nikdy som ju posiaľ takú vážnu nevidel.
391 17|         Srdce mi tuhšie bilo… Cítil som, že ak prehovorím, prezradím
392 17|         drobnými ihličkami.~Zdvihol som jej ruku a bozkal.~„Víťazstvo
393 17|           Víťazstvo je vaše,” šepol som.~Pritúlila sa ku mne. Videl
394 17|          Pritúlila sa ku mne. Videl som, že sa jej tvár usmieva,
395 17|         pery sa pohybovali. Sklonil som k nim svoju hlavu. Ona náhle
396 17|         videnia na koncerte,” začul som ešte.~Od tých čias minulo
397 18|           advokát býva. Práve teraz som sa pýtal. Vravia, tu ide
398 18|        slečna ma zavedie. Preto bol som taký smelý.”~Opäť naddvihol
399 18|           povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„Slečna ide z kostola?”
400 18|            ho dvíha, len preto, aby som nevidel jej zmätok. Chúďa!~„
401 18|            ani vaše meno neviem. Ja som, ak chcete vedieť, už čo
402 18|        môjho mena týka, Becko. Ináč som jurista a váš budúci koncipient.”~
403 18|         zrkadlo. Tam sa videla. Aká som ešte červená, myslela, chytajúc
404 18|            slečna. Ozaj, a ani meno som mu nepovedala. Veď mu poviem.
405 18|             naozaj veselo. Len keby som sa nebola pred ním červenala…~
406 18|           stisol jej ruku. Hľa, aký som prísny, keď chcem, myslel
407 18|             a pokrútil hlavou.~„Raz som mal jeden zaujímavý prípad,”
408 18|             doložil ešte.~„Nepýtala som sa ťa. Čo ustavične zapáraš?”
409 18|           tak do mňa zaľúbil. Ja by som bola spočiatku chladná,
410 18|            ale nie, neskoršie. Keby som teraz vošla, zbadal by,
411 18|          teraz vošla, zbadal by, že som stála pri dverách. Vezmem
412 19|           ho lepšie bolo počuť: „Už som povedal. Preto, lebo v sobotu
413 19|             si požičiam od Mídy, už som si týždeň nič nepožičala
414 19|             čoho? hútal… Predvčerom som jedol klobásky… Nejedol
415 19|           cigary neďaleko neho.~Keď som tú cigaru fajčil, aký zdravý
416 19|           cigaru fajčil, aký zdravý som bol, preletelo mu mysľou…
417 19|             Život na nitke… Vybehla som len tak v spodničke, rozospatá
418 19|           čo budú mať na obed. „Aby som mu vraj aj ja to isté dala…
419 19|           Ako môj… Rozkázal mi, aby som sa držala podľa vašej kuchyne…”~„
420 20|             ho.~„Trochu pálenky. Ja som si už vypil.”~Žena vydúchla.
421 21|          zvesť rozčuľovala, iste by som si nehvídzal. Hodil by sa
422 21|         posmešným pohľadom.~Čože by som sa nepozrel na teba. Vlasy,
423 21|    jašterička, zmijka radostná a ja som ťa nemohol rozmliaždiť.~
424 21|              keby bol smutný.~Vtedy som bol mladý, myslel si, sadnúc
425 21|            taký smiešny. Aký detský som bol. Aký detský! Smiešny,
426 21|              to jest napríklad: bol som mladý a v tancoch, alebo
427 21|          mladosťou a krvou, povedal som niektorej peknej slečinke:
428 21|       slečinke: rád vás mám. Sľúbil som, že si ju vezmem. Potom
429 21|             ju vezmem za ženu, lebo som jej sľúbil a spoločnosť
430 21|            neviete milovať tak, ako som vravel, lebo vždy viete,
431 21|       doložil pre seba tichšie: „Ja som predsa zostal víťazom. Veď
432 21|           Koniec. Koniec. Dobojoval som. S pošliapaním vlastného
433 21|           po chvíli otázku. „Videla som vás pred chvíľou pred nami.
434 21|            nami. Dívali ste sa a ja som bola dolu, pri bráne. —
435 22| PSYCHOLOGICKÁ ZÁHADA (novela)~Musel som ísť na železničnú stanicu
436 22|      stanicu, došiel aj vlak. Nemal som čas nechať na vozíku nepotrebné
437 22|           nepotrebné veci. Vystúpil som taký, ako som bol. Odetý
438 22|              Vystúpil som taký, ako som bol. Odetý v dlhej bunde
439 22|       golierom nad baranicou, ktorú som si stiahol až po plecia,
440 22|          aspoň na dvadsatoro, takže som hlavou ani hýbať nemohol.
441 22|         tela nenachladli. Na nohách som mal vysoké kapce, dobre
442 22|         všetky pracky držali. Obuté som ich mal na čižmách a ešte
443 22|         teple.~Horko—ťažko vystúpil som do vozňa. Kožené, zajacom
444 22|          zajacom futrované nohavice som stiahol, čapicu s veľkým
445 22|        úsilím nadvihol nad oči, aby som sa rozhľadel. Fúzy s cencúľmi
446 22|     rozhľadel. Fúzy s cencúľmi ľadu som roztrel a začal sa bokom
447 22|            samom konci vozňa našiel som si miesto. Spal v ňom iba
448 22|          spustené. V pološere videl som len trčiacu dlhú čiernu
449 22|      dvíhania a klesania pŕs.~Akosi som sa vpratal do oddielu a
450 22|         zdvihol tienidlo lampy. Keď som začal zobliekať bundu a
451 22|       Zápach mi bol známy. Voľakedy som už mal šťastie s ním. Ale
452 22|          šťastie s ním. Ale nemohol som si uvedomiť, aký je to zápach.
453 22|             Taký bol nepríjemný, že som si musel prstami zapchať
454 22|         prstami zapchať nos.~Až keď som zložil bundu a začal si
455 22|          okolo vlastnej osi, zazrel som v sieti topánky aj s galošami
456 22|             ne natiahnutými.~Pozrel som nižšie a videl, že je neznámy
457 22|       vlnených pančuchách. Naklonil som sa nad ne, poňuchal a všetko
458 22|       Pánovi zapáchali nohy.~Myslel som si, že až si odkrútim šál,
459 22|          požiadam, aby sa obul. Keď som si odkrútil šál, prišlo
460 22|         potom ho o to požiadam. Keď som si zobul aj kapce, prišlo
461 22|          Cesta päť zlatých. Ináč by som mohol zabudnúť. Až keď to
462 22|       odpustením.~Práce svoje konal som jednou rukou, lebo druhou
463 22|           jednou rukou, lebo druhou som si pridržiaval nos.~Ledva
464 22|           si pridržiaval nos.~Ledva som vytiahol notes a zaznačil
465 22|             do neho výdavok, pričom som bol nútený pustiť nos a
466 22|      inteligentného človeka, myslel som si, aký je to spôsob…? Ale
467 22|          Nevšímavosť. Urážka. Akoby som tu ani nebol… A veď som
468 22|             som tu ani nebol… A veď som tu. I cudziu bundu mohol
469 22|              Pravdaže ma videl, veď som nie z hmly… Ja ti dám!~Flegmaticky
470 22|              Ja ti dám!~Flegmaticky som zdvihol tienidlo lampy a
471 22|             budem čítať.~Neprečítal som ani tri riadky, keď neznámy
472 22|          mňa.~„A ja čítať,” odvrkol som mu a odhrnul tienidlo.~„
473 22|             A ja čítať,” duplikoval som tiež hlasnejšie a vytiahol
474 22|          tiež hlasnejšie a vytiahol som tienidlo.~Obzrel som si
475 22|       vytiahol som tienidlo.~Obzrel som si ho od hlavy po päty.
476 22|               A ja čítať,” zakričal som aj ja a vytiahol ju.~„Aká
477 22|           môj nos. Málo chýbalo, že som mu ju nepotiahol, ale som
478 22|           som mu ju nepotiahol, ale som sa zdržal. Bol omnoho väčší
479 22|          stiahol tienidlo, možno by som bol spor aj tak nechal.
480 22|             stiahol. Následkom čoho som sa rozzúril a podniesol
481 22|            musí svietiť, — pomyslel som si ja. Ja nebudem spať,
482 22|         pánom ako ja.~„A viete, kto som ja?” volal, sťahujúc záclonku.~„
483 22|           Žid smradľavý,” odpovedal som mu, vyťahujúc záclonku.~„
484 22|          smrdí ako pes,” ripostoval som ja.~„A vy čo ste? Vy nula.”~„
485 22|             máte!”~„Tu je,” a udrel som sa po vrecku, na znak toho,
486 22|            kto je žobrák,” pohrozil som sa.~„Pískam na vášho strýca.”~„
487 22|              Nedali sme sa. Jednako som ja mal prednosť. Bol som
488 22|            som ja mal prednosť. Bol som obutý v čižmách a on stál
489 22|      sťahoval tienidlo lampy. „Fór” som stratil a chcel som ho znova
490 22|            Fór” som stratil a chcel som ho znova získať. Okrem toho
491 22|         vyťahovanie tienidla. Chcel som spornú vec komplikovať a
492 22|      nejakým činom zvíťaziť.~Nechal som tienidlo na chvíľu tak.~„
493 22|             Ráčte sa obuť,” povedal som vážne a chladne rozkazujúcim
494 22|           obujte.”~„Neobujem.”~Okno som otvoril.~Agent zoskočil
495 22|             a zavrel okno. Medzitým som ja odhrnul tienidlo na lampe.
496 22|        lampe a stiahol záclonku. Ja som otvoril okno. On ho zavrel.
497 22|              On ho zavrel. Lenže ja som za ten čas zdvihol tienidlo.~
498 22|         Zabávalo ma to už a prestal som sa hnevať. Ale agent behal
499 22|              vyhrážajúc sa. Otvoril som ešte aj dvere. Mali sme
500 22|              či sa neobuješ, myslel som si, kým sa budeš obúvať,