Part

 1 1 |  zabúchalo.~Veď ak doktor príde, nuž ho prezrie a všetko uvidí,
 2 3 |         sa jeho slova. To je to. Nuž a ruka ruku umýva. Kvôli
 3 3 |      ktože sa ním osvetľuje? Hm? Nuž ale richtár mu je tiež vždy
 4 3 |         je dosť. A potom, potom… Nuž ale hlavná vec je reč… Nedávno
 5 3 |          Trafí aj bez lampáša.”~„Nuž pravda. To bude iste len
 6 4 |        ako pes a idem rozzúrený… Nuž, prosím, žena sa háda s
 7 6 |          spev, hudbu a dievčatá. Nuž, na majálese našli sa pri
 8 6 |          spievať, keď tancovať — nuž tancovať.~Bolo naozaj veselo.
 9 7 |        Dufek dobrý na sto korún. Nuž a my všetci dobre vieme,
10 8 |      nepredávam. Keď nie u žida, nuž u Rumesa, keď nie u Rumesa,
11 9 |      Keby sa vydaj rovnal smrti, nuž by nelipli dievčatá za mužskými
12 9 |         do páru nabrali, či nie? Nuž? Horký tam smrť. Každej
13 9 |          dvanásť meríc. A detí…? Nuž a Krídlatá, Jedlište, Vyšníky
14 9 |         Zuzka len plecom mrdla: „Nuž nepôjdem.”~Pani Mirzáková,
15 9 |        Ako sa to len mohlo stať?~Nuž prišla aj po štvrtý raz
16 10|          bojka, ako je Veselý!”~„Nuž?”~„Naľakal sa vám farára,
17 11|      bolo údolím lásky a poézie. Nuž a pri takýchto okolnostiach
18 11|       podotkla celkom nahnevane. Nuž a komu potom ukážem svoju
19 11|          podsudca tak, i my tak. Nuž, pravda, ako by to bolo…~„
20 11|      hlas. Drozd vie iba pískať, nuž píska. Alebo husi, ako protivne
21 11|         čardáš a čardáš do rána.~Nuž jemu ľahko bolo proti odročeniu.
22 11|     začal pán podsudca potichu.~„Nuž vy.”~„Ba vy.”~„Vy, a ľaľa,
23 11|      tuto pán lajtnant požiadal, nuž už len s ním.”~Srdce mu
24 11|      lajtnantom, oberlajtnantom. Nuž dobre. Čert ma po vás. Riaďte
25 12|          ja počúvam a som otrok. Nuž a či sa teraz vôbec vydávajú
26 12|           ešte nie. Času dosť.”~„Nuž ale, čo chceš?” spýtal sa
27 12|          ho. Ani nech nepríde.”~„Nuž ale ako? Zasnúbení ste.”~„
28 13|       Ona neháda, ona ma pozná.~„Nuž, Jonatan, vieš…” Stisla
29 14|    neprekvapili.~„Keď maličkosť, nuž maličkosť,” povedali niektorí. „
30 14|         Poďme k Javorovi. Poďme! Nuž teda poďme!”~Zasa bolo tak
31 16|    povedal: „V každom prípade!”~„Nuž tak pôjdem. A čo myslíš,
32 17|           Pomenovať?”~„Prosím.”~„Nuž mňa. Seba menujem.”~Odrazu
33 17|          som často. Keď tak nič, nuž takto. A pozor som si dával.
34 18|        chodiť dolu,” vraví otec. Nuž a prečo sa už pred dvoma
35 18|       lebo i tu treba dať pozor. Nuž ale to sú len chvíľky, tie
36 18|          by bolo umrieť do roka.~Nuž ale Elenka, a tie pekné
37 18|         zhrbený urobil poklonu.~„Nuž tak,” pokračoval starý pán,
38 19|        moja, či farár neoberá.”~„Nuž a keď?”~„Ak on oberá, nebudeme
39 21|       vyhlásila za nečestného…”~„Nuž a?” pretrhla ho Elena. „
40 21|            Ale nie so Šuvikom.”~„Nuž teda s iným —”~„S iným…?
41 23|          a nemohol som zabudnúť. Nuž som sa oženil.~Prišla v
42 24| pomysleli?”~„Neuvidí ju nikto.”~„Nuž tak ju donesiem.”~Nedoniesla.~„
43 25|        ráz, ak na piaty raz nie, nuž na desiaty raz iste strčia
44 28|         už v meste Ľanovom? Nie? Nuž tak nepoznáte pani Rafikovú.
45 28|          vábili, vábili inakšie. Nuž, kto sa vyzná v starinách!
46 28|         Servis pre dvanásť osôb! Nuž ale, kedyže tam bude dvanásť
47 28|   dychtivo spýtala sa Malinová.~„Nuž,” začala tíško Rafiková, „
48 28|        vás klebety predchádzajú… Nuž malé mesto… Všetci hovoria
49 28|    nemútil vám ich nik. Nerobte!~Nuž ale darmo jej budeš rozprávať.