Part

 1 4 |   myslím si: Treba ho ponúknuť. Možno je hladný… Myslíte, možno?
 2 4 |       Možno je hladný… Myslíte, možno? Nie. Žena varí, ako sa
 3 5 | prehovoril konečne zadychčaný.~„Možno, že vám pôjde drajšrit,”
 4 5 |       utieral si spotenú tvár. „Možno, že hentá bude lepšia.”
 5 7 |     Nech licituje ten sprosták. Možno, že ho prebijú.~Pozrel na
 6 9 |      Kravy, role a na tých päť: možno, že by ešte deti prišli…
 7 9 |        ňu prepísať nejakú roľu. Možno, že by sa tým dala nakriatnuť.
 8 10|         pána kaplána priťahuje. Možno. Pravda je, že sa pán kaplán
 9 11|        a rozveseliť sa v srdci. Možno blesne nejaká nádej a možno,
10 11|     Možno blesne nejaká nádej a možno, keby dal boh… nebude musieť
11 11|         nohami, ale ešte nebolo možno. Dva plyšové fotely pre
12 11|        prídu?”~„Nemôžem slúžiť. Možno.”~Slečna sa posadila. Obapolná
13 11|     slečne Zuzanke.~„Prosím, ak možno.”~„Odpusťte,” zahovorila
14 12|       stará slečna mohla vydať? Možno iba čakala na lásku svojho
15 12|   čakala na lásku svojho srdca. Možno ju zradil vyvolený, alebo
16 12| neopustí. Tam v tej tmavej izbe možno sa odváži a povie. Pohladí
17 14|     Táravý sa vôbec neukazoval. Možno, že ho jeho vkusná manželka
18 15|        bude zísť dolu. Nájde sa možno nejaká krčmička — s veseliacimi
19 15|       do neho. Veď mi je cudzí. Možno, že sa podnapil a nadal
20 15|    oboznámiť sa aj s Gabrielou. Možno, že by sa tá lepšie pozdala.
21 15|     iste vedieť, či sú peniaze? Možno, že sú to nejaké veľké dámy.
22 17|        nebol vedel, či pôjdu, a možno, že by som sa prezradil…
23 18|  oblapiť, k čomu len vznášať sa možno, no celkom vzniesť je vec
24 18|   vytrhnúť. Bolo jej do plaču a možno, že by bola i zaplakala,
25 21|         mužskému, nesamostatné. Možno neskôr, keď budete všetky
26 21|     narodí. A ak mlčíš, ja žena možno cítim voľačo ako lásku,
27 21|     Zeim je tam. Díva sa na ňu, možno hovoria o láske, bozkávajú
28 22|         nebol stiahol tienidlo, možno by som bol spor aj tak nechal.
29 22|     vstali zo svojich sedadiel. Možno by sme sa boli dávno aj
30 22|        A ešte i táto manžeta je možno od neho…”~Vravel som ako
31 23|    Zrazu mi prišlo niečo na um. Možno tak sa podarí.~Vyšiel som
32 24|    nejako zvrchu do jej tváre a možno sa mi zapáči. Uvidím na
33 24|         dookola popri ich dome. Možno ju uvidím v okne. Otvorí
34 24|         To je ich komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden večer
35 24|    slečna Žela, do toho kútika. Možno nám bude príjemne.”~„Vám —
36 24|  ukazujete, ale skrývate, pokým možno. O láske hovoriť a ukazovať
37 24|         Pôjdem do salónu k nej. Možno sa mýlim, že je ona i teraz
38 25|        ho spievajúci Jedľovič.~„Možno,” prisvedčil rozprávajúci
39 27|       strasú od zimy, lebo vy — možno neviete, a možno nechcete —
40 27|      lebo vy — možno neviete, a možno nechcete — nekoketujete
41 27|       tak. Ukážte sa iná.”~„Ako možno, keď som taká?” povedala
42 27|         mi, že celkom nevedome, možno v začudovaní som vstal a
43 28|         dostala za neho, nebolo možno vypátrať. Stalo sa to pred
44 28|    hodvábny plyš to sotva bude; možno pamukový. Horký jeho pamuk!
45 28|  advokát. A že to ona nevedela. Možno je rodina, bratanec alebo
46 28|      Aké má tučné ruky. Ostatne možno sú rukavičky primalé… Ale
47 28| Serafína Rafiková? I vy ste ich možno zacítili a nemútil vám ich
48 28|         cítila víťazom… Ako ich možno prekabátiť… Že Malinová