Part

 1 1 |         len to, že musí ísť rovno domov — bez fruštika. Žiadalo
 2 1 |    božemôj… Moja žena… Zavezte ma domov.”~Hlas mu znel trasľavo
 3 1 |      skutočne v perinách odviezol domov. Žid mu privolal ešte na
 4 3 |           je poctivý, zavidna ide domov. Trafí aj bez lampáša.”~„
 5 5 |        ako zmyslov zbavený utekal domov. Ani sa nevrátil. Kto by
 6 6 |           pred rokom. Prišiel som domov z úradu. Boleli ma nohy,
 7 6 | dotancoval so slečnou Melankou. I domov som ju odprevadil. Rúčka
 8 6 |         som na večeru a po večeri domov. Ako som vošiel, napadlo
 9 6 |     Riadne platím a riadne chodím domov. Čo chce?~Deti rapkali s
10 8 |            Bol rád, keď sa dostal domov. Mohol sa preobliecť. Pot
11 9 |         narovnajúc sa, hneď sa aj domov ponáhľala. Napäté, silné
12 9 |         nevydá za Becku, aby viac domov nechodila.~Zuzka len plecom
13 10|   pleciach a dáždnikom, vracal sa domov do Rozkaloviec z Búrneho,
14 10|  Nevyspatý, preblednutý vrátil sa domov len ráno. Chcel si ľahnúť
15 11|         kamarát, a keď sme prišli domov, kamarát vidím: akási sviňa
16 11|        kartách, i neskoršie odísť domov, veď je bál. Ak sa ťa spýtajú
17 11|    nezahral a neprišiel neskoršie domov? Ach, bál, bál, potrasieš
18 12|         ľudskom živote. Potom šli domov skoro bez slova. Čudrák
19 13|          vo februári. Prišiel som domov z univerzity na vianočné
20 13|      udalosť prišla.~Brat prišiel domov zo školy celý rozjarený.
21 13|       nechá, keď príde na Vianoce domov. Veď v malom meste napríklad
22 13|        plášť a nejaký koč. Pôjdem domov.”~Darmo sme protestovali,
23 14|   princípu, keď si ho dám doniesť domov. To je celkom iná vec,”
24 14|          Za nami na druhej strane domov ozvali sa kroky. V tieni
25 15|            doktor medicíny, išiel domov z krčmy. Svätil narodeniny,
26 15|          túžba. — Hľa, prišiel by domov. Neboli by tri hodiny, ale
27 15|          som tu sám. Načo mám ísť domov? Lepšie bude zísť dolu.
28 15|           dva—tri týždne.”~„Potom domov?”~„Domov.”~„To získa naša
29 15|          týždne.”~„Potom domov?”~„Domov.”~„To získa naša spoločnosť.”~„
30 15|          si srdečne stisol ruku.~„Domov!” zakričal na kočiša.~Doma
31 15|          hodiny — šesť. Treba ísť domov. Strach. Aký je to život.
32 16|          mu do zúfania: treba ísť domov, a s takým indexom, s takou
33 16|           sadol do vagóna a letel domov. Rodičia mali veľkú radosť,
34 17|      Miškovi…! Odprevádzal som ju domov z korčuľovačky. Mama ďaleko
35 17|         pozoroval. Obrátil som sa domov. Pozrel som do brány, do
36 21|    izbičky. Obliekol kabát a šiel domov. Chcelo sa mu vrátiť. Pokarhať
37 21|        žene, dievčaťu.~Šiel rovno domov. Chodil ako bláznivý po
38 21|          sa kradol popri stromoch domov, utajoval sa za pňami alebo
39 21|         už dávno vyhasol. Strechy domov, cifierky a dlažba boli
40 21|           ho už drvila. Treba ísť domov. Ochoriem. Umriem pre ňu.~
41 21|           spoponáhľal sa a príduc domov, sadol na diván, díval sa
42 23|         neprišli sánky, ako pôjde domov? Odprevadil som ju. Bolo
43 24|          vetrom. Stromy a strechy domov sčernali. V plechových rúrach
44 24|        Hudba umĺkla a ja som šiel domov bledý a s radosťou, že ju
45 25|        Keď sme odprevadili slečny domov a vrátili sa naspäť, dielňa
46 25|       tanečnej zábave a slečnách. Domov sa nám nechcelo. Spanie
47 28|      srdečne prijať, dumala, idúc domov pani Rafiková. Tie sa rozhodne
48 28|        nebude veľká práca.~Prišla domov. Pozrela do Miluškinej izby.