Part

 1 2 |         pred seba a skúsiť ich… Aká bola táto cesta pred tromi
 2 6 |      áno!”~Ako ľahučko tancuje. Aká tanečnica, a predsa povedala: „
 3 6 |       to je matka! Domáca pani… Aká negalantnosť! Kdeže boli
 4 7 |         dvore.”~„Čo?”~„Krava.”~„Aká krava?”~„Vádium… Hodna je
 5 8 |    kalendár z tohto roku, lebo, aká je žena, môže mu doniesť
 6 11|         sa. Ajhľa, tiež vidieť, aká znamenitá svornosť panovala
 7 11|       povzdychnúť pri jej mene. Aká to bola krásavica! Prvá
 8 11|        najkrajšej formy. Krása! Aká nevinná a nedotknuteľná. ~
 9 11|     choďte!”~Povedali ste jej: „Aká ste vy krásna, slečna!”~„
10 11|       dievča a dostane niečo. — Aká radosť i pre starých mládencov.
11 12|        mu prsteň. Ja nechcem.”~„Aká myšlienka!”~„Nevydám sa
12 12|     Hlúposti,” zahundral otec, „aká je to romantika zasa. Choď
13 12|       hneď.~Nemožno, myslel si, aká je Elena, urobí naozaj niečo,
14 13|        vlastných skúsenostiach. Aká bola vtedy a vtedy. „A ja
15 13|     moju dušu niekam do výšin.~„Aká si krásna,” šeptal som a
16 14|    posmech. My vlastne nevieme, aká sme my sila. Nemuseli by
17 14|      vraj v tej odpornej krčme, aká to bola chyžná…? Žiarlila.”~„
18 15| deviatej sa už nijako nevyspím. Aká je to hlúposť, že sa tu
19 15|           Pekná, ale koketka.”~„Aká koketka? Dievča skromné.”~„
20 15|           Oj, vám, prečo nie?”~„Aká ste vy dobrá!”~Zaľúbený
21 15|      žena. A mať pokojný život, aká je to radosť. Tichučko,
22 15|         mal som sa držať vážne. Aká detinskosť, malodušnosť.
23 17|        tak nežne nie.”~„Vidíte, aká ste čudná. Človek vám povie
24 17|         do hrdla, úst a reči… — Aká je krásna. Ako rád by chytiť
25 17|      teraz mi to do očí hovorí. Aká je mrzká, mrzká.~„Veď vážite
26 18|         Ach, a keby ste vedeli, aká je jednako nešťastná, iste
27 18|     niečo povedať — ale čo, čo? Aká som hlúpa!~„Slečna ide z
28 18|         zrkadlo. Tam sa videla. Aká som ešte červená, myslela,
29 18|       zaiste na označenie toho, aká je pravda, keď ju podajú
30 19|        lyžicou pokrútiť hlavou, aká je tá šošovica riedka a
31 20|         Ale tuto, toto… Bohvie, aká ločprdina… Lenže doktori
32 20|      ktorá toľko a toľko stála… Aká lacná bola, ako sa jednako
33 21|       radostnou peknou hlávkou. Aká čistota! Bože! A on fajčí
34 21|      zachytávaného hlasu súdil, aká je rozčúlená… I on by sa
35 22|       som aj ja a vytiahol ju.~„Aká je to impertinencia?” kričal
36 24|          Hľa, ako sa majú radi. Aká je láska, prezradí ťa. Hlupáci,
37 24|      hrdle sa jej odopäl háčik. Aká je odporná — a vždy sa na
38 24|         som si ju predstavoval, aká bola predtým. Vždy po kútikoch,
39 24|     vždy zabudla doma.~„Vidíte, aká ste zábudlivá.”~„No, zajtra
40 24|   sprotivilo… Nie, ja ju nerád… Aká je dlhá! Všetko na nej je
41 26|    nežnosťou voči tejto kvočke.~Aká to znamenitá kvočka, myslela
42 26|      prikryje, taká je veľká. A aká svedomitá! Neďobe, neskáče
43 27|       videla. A jej tvár! Bože, aká to bola tvár! Malá biela
44 27|         sa to vašej krásy týka… Aká som, aká budem, čo mi pristane,
45 27|      vašej krásy týka… Aká som, aká budem, čo mi pristane, taký
46 28|    servisu prešla na Janíčkovú. Aká je neporiadna. Vo filcovej
47 28|     Vrabcovú a šaty sú inakšie. Aká radosť!~Prišiel likér na