Part

 1 1 |        domu!” Poviem. To je nie dosť. „Kto je vaším susedom?”
 2 1 |       Až po doktora pošlú, času dosť.~Zavzdychol a otvoril oči.~„
 3 2 |       za ním stojacemu Jakubovi dosť nahlas do očí, že je mamľas,
 4 3 |         síce — ale len bitky je dosť. A potom, potom… Nuž ale
 5 3 |     večer zapáliť a bude svetla dosť a dosť… Lebo, napríklad,
 6 3 |    zapáliť a bude svetla dosť a dosť… Lebo, napríklad, vezmime
 7 3 |        je aj za kostolom svetla dosť. Rínok je teda celý osvietený.
 8 3 |         na ostatok mesta celkom dosť. Múdri ľudia to boli, čo
 9 3 |       svetlo je vývin. Svetlo…”~Dosť dlho pokračoval, krútiac
10 5 |        Má panské zvyky. Je veru dosť múdry, a predsa musí nie
11 6 |   Milosťpani povedali, že je to dosť.”~„Ale prečo len jeden rožtek?”~„
12 6 |     Milosťpani myslia, že je to dosť.”~„To je nie dosť, Zuzka
13 6 |         je to dosť.”~„To je nie dosť, Zuzka moja. Zajtra ráno
14 6 |         treba rožtek a ty nemáš dosť sladkú kávu!”~„Ja nie, ale
15 9 |        sa popáčili a aby už raz dosť bolo tých všelijakých mašličiek.
16 9 |        Povedala, že vydaja mala dosť a nechce viac z tej sladkosti.
17 10|     čipkami. Niekedy zadul ešte dosť chladný aprílový vietor
18 10|    ktorá sa pred ním černela na dosť príkrom vŕšku. Kvitnúce
19 11| tabatierku máte!”~„Prečo?”~„No, dosť pekná.”~„Prečo?”~„Trošku
20 11|           Trošku mäsiarska, ale dosť pekná. Pozrite moju, pravá
21 12|  zasmejete. Zuby biele, dobré a dosť drobné. Tých niekoľko, čo
22 12|  vzoprela.~„Nie, ešte nie. Času dosť.”~„Nuž ale, čo chceš?” spýtal
23 14|     keby našiel. Jej je nič nie dosť vkusné. Ani čo by sa grófkou
24 14|         princípmi. Ja som takto dosť pravidelný človek, a preto
25 14|         ju od seba, keď jej mám dosť. Žena vás zanechá, dievča
26 14|      svojej snúbenici a bol som dosť sentimentálne naladený.
27 15|          zdravie márniť. Nie je dosť, že sa človek sám od seba
28 15|         čas. Len človek má vždy dosť času. Čert vie, iba človek
29 15|      páčila. I vtedy si myslel: dosť bolo lumpačice a veselého
30 17|        nie pre vás. Aj citu mám dosť v srdci, lenže nie pre vás —
31 17|       pozor ľudský nie je nikdy dosť jeden objekt, pre rozum
32 17|      päť rokov… Krátky čas, ale dosť dlhý na zabudnutie a vymretie
33 17|   človek môže pocítiť. Ale niet dosť času v živote ľudskom na
34 18|  samotné po nociach! O dva roky dosť času myslieť na také veci.
35 18|    slečinka.”~Ale jej to nebolo dosť. Prešla do belasej, aby
36 19|     práve tak ako aj láska. Nie dosť na tom, že sa oni hnevali,
37 21|     Poznáte ho? Inžinier. To je dosť pekný človek na to, aby
38 23|         som sa, že s kozou bude dosť. Máme z každej zveri, príde
39 23|       večeru sám. Tri vajíčka a dosť. Cez noc spal som výborne.
40 24|      nedá nanútiť: lásku k nej. Dosť neskoro som sa zbadal. Ďalej
41 26|       sa medzi oknom a kachľami dosť naprechádzala, prešla k
42 27|    samom letníku bola tôňa, ale dosť sparno, takže čelo sa potilo
43 28|     kanceláriu. To je predbežne dosť. Chýbalo mu teda len oprieť
44 28|        prstov. Nebolo mu na tom dosť: ešte raz sa majestátne
45 28|    uhorky… Pani Rafiková nemala dosť slov pre doktora. Po obede
46 28|       nepočúval, len sa tratil. Dosť bolo parného kúpeľa. Cestou