Part

 1 3 |        ozembuch! Máš štyri deti doma a ty, chumaj, ideš sem do
 2 4 |        druhej hodiny, lebo niet doma ihly; donesú z mesta, tu
 3 4 |       je zvedavý, ako to vyzerá doma, čo sa na ulici, divadle,
 4 4 |     hnusnou húsenicou. A už sme doma. Čímže sa pytačovi zavďačíte?
 5 4 |       masle, lebo slaninky niet doma… O desiatej zvestuje: ,Nemáme
 6 5 |         vedľa Viery, tak ako to doma proboval. Hľadal krídla
 7 7 |  povedal skormútene farár.~„Ani doma?”~„Ani,” a zavzdychol.~Dufekovi
 8 9 |     padli do oka. A tie zábavy! Doma toľko ráz nevymetú, koľko
 9 10|     potom odchádzal.~Dnes nebol doma. Šiel k rozkalovskému farárovi,
10 10|         či o dvanástej môže byť doma, ale hanbil sa pred slečnou,
11 11|      zriedkavosť. My sme píjali doma znamenité. Keby tak z toho.
12 11|        je bál. Ak sa ťa spýtajú doma, kde si bol, povieš, že
13 12|          Všetko cudzie tváre. A doma, keď prichádzal jej snúbenec,
14 13|        lieň. Sedel som celý deň doma a čítal romány, veršíky,
15 13|       nechal som na univerzite. Doma som prehliadol všetky skrine.
16 13|      zas pohádali, ako obyčajne doma, ale Cigáni zahrali polnoc.
17 13|         si po vrecku na veste, „doma som ich nechal.”~„Ale, Jonatan,
18 14|       Lepšie ti je u Javora ako doma.~Zostáva mládež, zlatá mládež.
19 14|       vypijeme.”~Štvrtého našli doma pri pive.~„Akéže to piješ?”
20 14|       tento pán, ale mnohí pili doma. Pán Čulek, apatekár, mal
21 14|         odrazu…~Sedel som večer doma. Pri práci. Vytrhlo ma klopanie
22 14|       tento fľak si kde zobral? Doma sedí a zabrýzga sa. Ty,
23 14|       budem ako mačka.”~„Mal si doma zostať!” zahriakol ho plešivý
24 14|   Táravý! Kde si ty?”~„Obyčajne doma.”~„Čo robievaš?”~„Mlčím
25 15|       čím skôr odkapal. Mať tak doma mladú driečnu ženičku…~Čuprík
26 15|    pôjdem. Ľa, mohol som byť už doma. Čo sa táram?~Financ prestal
27 15|     Domov!” zakričal na kočiša.~Doma sa hodil na otoman a nadával
28 18|  odniesol, či čo?~Ustavične aby doma sedela a vyšívala prikrývadlá
29 18|           opätoval.~„Veď sme už doma.”~Prišli k bránke. Elenka
30 19|   zozbierali ich do jedného.~Až doma vysvetlila Mída, červenajúc
31 21|       samému. Nepoddávať sa ani doma, ani na ulici žiaľu a túžbam
32 21|         by sa prezradil. Pritom doma, kde ho nik nevidel, ustavične
33 23|   smutno. Ona hovorí, že jej je doma veselo. Večer pradú, perie
34 23| nedovolím, nie a nie. Nech sedí doma. Rozhodnutý pribral som
35 24|    bohvie proti čomu, keď je už doma a dala by sa nahovoriť,
36 24|       za mesiac ju vždy zabudla doma.~„Vidíte, aká ste zábudlivá.”~„
37 24|          Nedoniesla.~„Mama bola doma a pred ňou som nemohla.”~„
38 24|    komín. Kúria. Možno je i ona doma.~Jeden večer boli próby
39 28|         a vláčiš. Nemohla by si doma tie perkálové popečkovať?
40 28|     zašla najprv ku Vrabcovej.~„Doma pani Vrabcová?” spýtala
41 28|       zásterka? Čipková toaleta doma, zlatom vyšívané papučky
42 28|     odhodlal a šiel. Zaklopal.~„Doma?” spýtal sa.~„Doma,” zaznel
43 28|   Zaklopal.~„Doma?” spýtal sa.~„Doma,” zaznel Malinovej hlas
44 28|       sú mi papuče?”~„Mily niet doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„
45 28|         doma. Kde je? Ty si bol doma.”~„Pred polhodinkou som