Part

 1 1 |       počul spomenúť doktora a srdce mu zabúchalo.~Veď ak doktor
 2 6 |       Aspoň mne sa tak videlo. Srdce vo mne zvýsklo. Slečna Ela
 3 6 |    sadnúť… O minútku. Teraz mi srdce veľmi bije.”~Sadla si bez
 4 6 |        som z miesta, a hoci mi srdce ešte tuho bilo, po tvári
 5 10|      celý upachtený a spotený. Srdce mu búchalo ako kladivo.
 6 11| kostolíka. Bol to utešený rad. Srdce ti pišťalo.~O slúžkach ani
 7 11|  povedal ešte, a viac nemohol. Srdce mu trepalo, zadúšalo dych.~
 8 11|     srdca plného lásky, ako je srdce pána podsudcu a Olinky!~
 9 11|   požiadal, nuž už len s ním.”~Srdce mu zhorklo.~Prešiel ku slečne
10 12|       vám. ,Vieš, že mám nanič srdce. To musí byť.‘ A mamička
11 12|     Elene sa zazdalo, že mu to srdce hovorí. „Rozplývam sa. Nehanbím
12 12|       Nemohla dlhšie posedieť. Srdce zvieralo jej niečo ako strach
13 12|     konca… Neplačte… Iba vás.”~Srdce mu zamieralo v radosti nikdy
14 13|        pätnásť zlatých prišlo.~Srdce sa mi rozveselilo.~Prišiel
15 14|       Zisk. Ubíja dušu, ducha, srdce. Preč s rozumom, páni! Lúčme
16 14|       rozumom, páni! Lúčme sa! Srdce, páni! Srdce bez uzdy, ako
17 14|         Lúčme sa! Srdce, páni! Srdce bez uzdy, ako Niagara. Aký
18 14|     slová vo vzbudenej dôvere. Srdce, duša sa ti otvára a ty
19 14|        prechádzať. Vidíš ju… A srdce sa ti plní radosťou. Radosť
20 14|    zábave. Tam nájdeš rovnosť, srdce a vznešeného ducha. To sú
21 15|     pohľad, svoje líca, ústa a srdce, dušu a všetky svoje myšlienky —
22 17|    bolo ľúto, že som ju hanil. Srdce za každým slovom protirečilo,
23 17|   rozum jedna slávna veta, pre srdce a dušu jedna krásna, biela
24 17|     pričom si priložil ruku na srdce. Smial sa mi do očí. Zasmial
25 17|     posiaľ takú vážnu nevidel. Srdce mi tuhšie bilo… Cítil som,
26 18|        vstúpila jej do tváre a srdce zatrepotalo. On ma môže
27 18|     odrazu pocítila, že jej je srdce ťažké, že túži. Pritisla
28 18|    ťažké, že túži. Pritisla si srdce rukami, aby ho utíšila.
29 18|        je taký krásny obrázok. Srdce túži pri ňom, a túžiť je
30 18|        Jej duša sa ňou napĺňa. Srdce oťaželo a jej jemné pršteky
31 18|    rukám Elenky. Chytila ich a srdce sa jej od ľaku roztrepotalo.
32 19|       a naľakaná, až sa mi tak srdce rozbúchalo… A prikladáme
33 21|        ho zvesť nedojíma. Jeho srdce zostáva chladné a pokojné.
34 21|        lebo ťa rád, lebo mi to srdce tak diktuje. Nie preto,
35 21|    dverám a strmo ich otvoril. Srdce mu búchalo strachom — naozaj.
36 23|         Tvor citu. Jej diktuje srdce, nálada. A ostatne, veď
37 24|      by bol niekto chytil moje srdce a prevrátil ho, že sa z
38 26|        spokojne vyšla z dvora.~Srdce sa jej naplnilo akousi nežnosťou
39 27|     Začudoval som sa. Veď moje srdce akoby utíchlo a nebúchalo
40 27|   pocítil, sa zväčšila. Pritom srdce akoby sa stalo kameňom.
41 27|        Nie, nie! Mne samému sa srdce nehýbe. Mal by som byť rozčúlenejší,
42 27|        bozku už dávno pocítilo srdce, len hlava nemohla do odpovede
43 28|   Vravel so smiechom, ale jeho srdce ovládala nežnosť. Akýsi
44 28|    Brveník písmo ani nepozrel. Srdce sa mu chvelo v akejsi slasti,