Part

 1 1 |       Neistota, ktorú pociťoval vtedy, stratila sa v tom okamihu,
 2 2 |         hlavu a tancuje ešte aj vtedy, keď sedí pri pive.”~Tak
 3 2 |      išiel s kosou na ďatelinu. Vtedy mu napadlo, že si kosu nechal
 4 3 |       Nebol by vyhovel vari ani vtedy, keby sa bol na hlavu postavil.
 5 3 |   postavil. Odľahčilo sa mu iba vtedy, keď šiel na mestské zasadnutie.
 6 5 |        do slovenčiny. Aj to len vtedy, keď ho nejaký sprosták
 7 7 |         na tej roli. Lovásik mu vtedy na zuboch ukázal, čo bude
 8 8 |  namiesto Turka povedalo Maďar. Vtedy sa deti nesmiali. Zmysel
 9 8 |       poltopánkach roztrhla, aj vtedy by si sa prišla radiť, čo
10 12|        ruku a odišiel.~Akosi si vtedy zaumienila, že nebude otrokyňou.
11 12|         ona by cítila teplo ako vtedy. Jeho horúcu ruku, jeho
12 12|        taký bedár budem ešte aj vtedy. Dívať sa budem do života
13 13|         skúsenostiach. Aká bola vtedy a vtedy. „A ja som mala
14 13| skúsenostiach. Aká bola vtedy a vtedy. „A ja som mala takú špatu
15 13|        ako decko. Škoda, že som vtedy ešte nevedel hovoriť.)~Obzrel
16 14|         asesor. V noci, v noci! Vtedy je tam priestranne a vzdušne.
17 15|         zamyslel.~Aký mladý bol vtedy. Nohy neboli také ťarbavé.
18 15|    Športy, lumpačky. Potom ona. Vtedy mu prišlo na um ženiť sa. —
19 15|        prvá, čo sa mu páčila. I vtedy si myslel: dosť bolo lumpačice
20 17|         Zbadala moje rozčúlenie vtedy, myslel som si, teraz mi
21 17|       ju v náručí ešte raz, ako vtedy v jeseni, keď som ju niesol.
22 17|       vykonal! Aký hlúpy som sa vtedy cítil. Dvadsaťšesťročný
23 18|     nešťastí ešte veselšia, ale vtedy nebol mladý človek pri stole.
24 19|        takýmito maličkosťami aj vtedy, keď ich nepotrebovali,
25 21|       na posteľ a zahrešil. Ako vtedy. Pred dvoma rokmi.~„I túto
26 21| Netancoval by, keby bol smutný.~Vtedy som bol mladý, myslel si,
27 21|   veľkým sebazaprením zvrtol sa vtedy Čurín na podpätku a vyšiel
28 21|      okne a hovorili o láske. A vtedy, keď bola v bielych šatách
29 21|    dotknúť, čo len na minútu. I vtedy, ako tak sedel, díval sa,
30 21|     bezstarostných myšlienok.~A vtedy, v to popoludnie, pri klavírovej
31 21|         ma počúvaš, pomyslel si vtedy a rozveselil sa. Keby ti
32 23|       Celá menažéria. A mal som vtedy tú kozu zahrdúsiť; ona je
33 24|         pred dvoma mesiacmi — a vtedy mi poslal ruže.~Bol krásny
34 24|       siedmej pôjdem i ja dolu. Vtedy je už tma. Odovzdáte. Dobre?”~„
35 24|      Skoro sa naľakala… Ako som vtedy mrhával čas, a nikdy mi
36 24|        hoci by si rada zostala. Vtedy mi neprišlo na um, že to
37 24|        zasa len ku nej. Bol som vtedy naozaj komický. A potom
38 24|       neušla by.~Ale ja som jej vtedy ani ruku podať nemohol.
39 26|         a kolembalo sem a tam i vtedy, keď zastalo pred paňou,
40 27|    takmer vždy v letníku. Tak i vtedy. Ten deň nezabudnem nikdy.~
41 28|         pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy bolo všetko inakšie. Inakšie
42 28|      vieme, že láska musela byť vtedy tuhšia, úprimnejšia a ohnivejšia.~
43 28|     tvár sa pamätal, lenže bola vtedy subtílnejšia, plecia užšie,