Part

 1 6 |          zastal. Zadíval som sa na ňu a — šla. Bol čardáš a —
 2 6 |             Že zaujímať sa budem o ňu vždy, nie na chvíľku, ale
 3 9 |            ako voda, keď svieti na ňu slnce. Postála, ak musela
 4 9 |          nepôjde, iba ak by dal na ňu prepísať nejakú roľu. Možno,
 5 12|           naozaj niečo, čo hodí na ňu tieň. A ja sa viazať nemôžem,
 6 12|          nešťastní. Hromžili by na ňu týždeň. A bolo by. Pre ten
 7 13|           vestou až po krk. Bol na ňu pyšný a i ja som mu ju závidel.
 8 13|             keď pomohol položiť na ňu plášť, bol už tiež oblečený.~„
 9 14|        ruky palicu, naklonil sa na ňu a zadriemal. Traja tľapkajúci
10 18|         úzko popri nej a pozrel na ňu. Zbadala len malé čierne
11 18|          VIII. Prečo by nemohol na ňu hľadieť zvysoka? Preto bol
12 18|            kam ty ideš?” zvolal na ňu Vlado, keď bočila.~„Do kuchyne.”~„
13 18|            na neho díva. Pozrel na ňu viac ráz, no nemohol sa
14 18|             práve tak ako Vlado na ňu. Akí sú to chlapi! Žiga
15 21|  fotografiu zo stola a díval sa na ňu neúprimným, posmešným pohľadom.~
16 21|           palica. Nikdy viac sa na ňu neoprie. Neoprie sa na nikoho.
17 21|          čele a hrešil na seba, na ňu, na všetky ženy. Schytil
18 21|          To by veruže neurobil pre ňu. Teraz najmä nie. Aby triumfovala!
19 21|      Fajčil cigaretu a díval sa na ňu. Biely, riedky dym stále
20 21|          sedel, díval sa, díval na ňu bez slova a s celou dušou
21 21|         tak, ako sa teraz dívam na ňu? — Nie. Ja sa neprezradím
22 21|      myslela, že sa to vzťahuje na ňu a na neho. Začervenala sa
23 21|         razy v divadle, ale ani na ňu nepozrel. Elena ho tiež
24 21|           uteká za električkou pre ňu. Bola by prišla. Teraz sa
25 21|            Zeim je tam. Díva sa na ňu, možno hovoria o láske,
26 21|        domov. Ochoriem. Umriem pre ňu.~Pustil sa dolu ulicou k
27 21|           čela a z hrdla. Sprvu na ňu nepozrel. Bál sa podívať,
28 21|            Odpusťte mi!”~Pozrel na ňu, ale Elena sa na neho nedívala.
29 21|         dumal Čurín, dívajúc sa na ňu. Mäkký okrúhly profil. Zamrznuté
30 21|           mlčať? Moje slovo je pre ňu krajšie a vzácnejšie, ako
31 24|       vravieť nikomu, že som vás o ňu pýtal… Prosím, povedzte
32 24| bojazlivosť. Umienil som si, že na ňu nepozriem. Čo má predo mnou
33 24|            ani nepozrie. Ani ja na ňu nepozriem, nech robí, čo
34 25|          Od prvej štvorylky som na ňu myslel. Ako krásne na mňa
35 25|           práve pri myšlienkach na ňu. Bol som zas pri jednoduchej
36 26|          Žibrienková. Ale akože na ňu povieš? Veď je inteligentná.
37 26|           to ti ďakujem, počkám na ňu. Brat môj drahý, za prasacinu
38 27|          stolička.~Díval som sa na ňu dlhšie. Často dvíhala tvár
39 27|            som sa sám na seba a na ňu, že tu sedím a že ju to
40 27|        farbí lúče, ale nemožno cez ňu nič vidieť.~„Tak. A otvorte
41 28|         uštipnutie. Pozriete sa na ňu odpredku, nazdávate sa,
42 28|         nahlas zasmiala.~Nevrlo na ňu pozrel, no hneď sa spamätal.~„
43 28|           pol tváre. Brveník sa na ňu díval. Dokončila a pozrela