Part

 1 2 |         pálili nohy v čižmách. U nás sa síce takí ľudia, ako
 2 2 |      svoje žrde, plašiac sa:~„Na nás idú!”~Všetci sa vyhrnuli
 3 4 |          Chystá večeru. Musíte u nás večerať…‘ Hosť sa teší.
 4 5 |         zdali sa mu, ako sa to u nás hovorí, chrapúňmi. Takými
 5 10|  premieňa, ale zostáva tu, okolo nás…”~Popritom skúmal jej vysokú,
 6 10|      kuvika prešla na mátohy.~„U nás ich je hrôza,” podotkla.~„
 7 10|          nadhodil kaplán.~„Ale u nás sú skutočné,” vravela. „
 8 10|          pri tej, čo je neďaleko nás?”~„Tam.”~„O tej som nepočul.
 9 11|          nevedia, čo sa patrí. U nás sú mladí ľudia celkom inakší.”
10 11|          tá myšlienka k tomu, že nás bráni od nepriateľov, je
11 11|        Nevedia, že s tým urážajú nás. Ja si síce z toho nerobím
12 11|        pofajčiť si. Taký je už u nás zvyk.~Medzitým oficieri
13 13|         horúcokrvná Viedenčanka, nás obyčajne počúvala a ku komu
14 13|        že nepovie.~„Si cudzia? U nás niet takých pekných vlasov.”~„
15 13|         obidvaja odprevadiť.”~To nás konšternovalo.~„Ukáž sa
16 14|       menej inteligentní. Lebo u nás neinteligentných vôbec niet.
17 14|     Žbrnda je to všetko. A takto nás zradiť. Veď je to posmech.
18 14|         tiež celkom zabudli. „Ak nás prekvapia, povieme, že sme
19 14|      Doktor! Sem sa, páni, medzi nás…!”~Pušného prachu hoď do
20 14|       privrela.~„Táravý akosi na nás zabudol,” ozval sa raz Fraňo.~„
21 14|        vy, ty i ty…” a ukázal na nás. „Posiaľ nevedela, kam chodím,
22 15|        Vyháňame zo seba, čo je v nás pekné a ľudské, a sme zlí,
23 16|        profesorský zbor. Každý z nás bude reprezentovať profesora
24 17|          sú figúrky, čo sa okolo nás tmolia. Im ide len o pekné
25 18|      Musíme sa poznať, zostane u nás, hovoril. Budeme sa častejšie
26 18|        keby sa tak jemu páčilo u nás! dumala. Keby sa tak do
27 19|        ustavične na jazyku. Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom,
28 19|         môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. Takýto hnev
29 22|          kde zavial cestu. Okolo nás podchvíľou sa dvíhala hmla
30 22|         alebo pološero nechcel z nás ani jeden dovoliť. Chúďa
31 22|       sme videli, že ani jeden z nás neodstúpi. Ja nebudem čítať,
32 24|    lichotivé, nemyslite si. Keby nás len nerozdvojili.” A stisol
33 24|          hlupák musel prísť, aby nás rozdvojil. Keby neholdovala
34 24|          Ó, bože, ako! Veď sa na nás každý nedíva… Pôjdeme do
35 24|         roztratené skupinky. Nik nás nevidel. Svetlo z dosák
36 25|          z toho tkaniva.~Nemýlil nás v našich myšlienkach zaliaty
37 25|         čo ten chce? Čo hovorí o nás ako o zaľúbených? Vari by
38 25|    básnici vedia akí, ale keď na nás pozrie pekné dievča raz,
39 25|          to na desiaty raz smelo nás môžu zavrieť do blázinca.
40 25| Dievčatko, pekné dievčatko je do nás po krk, vyše krku, po uši,
41 25|          vyrastá namyslenosť, čo nás vedie za nosom, kým nám
42 27|        myslel som si. Kto ozaj z nás prvý prerečie? Ja budem
43 28|       ľudia natárajú. Dnes bol u nás pred obedom vo fraku. Takéto