Part

 1 12|   očami. Samý úsmev a ochota. „Elenka, Elenka! Tieto ružičky na
 2 12|       úsmev a ochota. „Elenka, Elenka! Tieto ružičky na znak lásky…”
 3 12|        ti je, dievča?”~„Čo je, Elenka?”~„Dajte mi pokoj. Pokoj!”
 4 12|       Tresol dvermi a vyšiel.~„Elenka, vidíš, nerob,” začala matka, „
 5 18|                                ELENKA (Črta)~I RUŽIČKA, I KLINČEK
 6 18|       najkrajšia je predsa len Elenka Ježíková. Namojpravdu. Slečna
 7 18|     Máľa má zasa chudučké, ale Elenka ani tučné, ani chudé, také
 8 18|         slečna Máľa devätnásť. Elenka nemá ani devätnásť, ani
 9 18|        krížik. Skrátka, slečna Elenka je podarené dievča.~Ach,
10 18|    stolíky a pod všetky lampy. Elenka i najradšej vyšíva. Pri
11 18|        umrieť do roka.~Nuž ale Elenka, a tie pekné nedele? Ozaj,
12 18|   jedinká vychádzka bez Marky! Elenka sa im i raduje. Raduje sa
13 18|       je mnoho v nedeľu, a tak Elenka mnoho ráz pozerá spod klobúka.
14 18|        doma.”~Prišli k bránke. Elenka ju chcela otvoriť a mladý
15 18|        a znova sa milo usmial.~Elenka sa skoro behom pustila cez
16 18|   Budeme sa častejšie vídať. A Elenka sa sama sebe usmiala. Dnes
17 18|        požičia si ho od Žofky. Elenka zavrela knihu a vyšla do
18 18|      ani slovko. A aký vzduch! Elenka si zhlboka vydýchla. Bože,
19 18|       krásne, aké veľkolepé! — Elenka odrazu pocítila, že jej
20 18|    Koncipient, ich koncipient. Elenka sa znepokojila. Iste sa
21 18|       neboli priniesli večeru…~Elenka, opretá o zábradlie, sa
22 18|       ani nebol toľko núkal. — Elenka stala sa veselšia. Inokedy
23 18| štíhlučký. Ozaj, a aké má oči? Elenka kukla. Hľa, belasé. Nos
24 18|   nezadívali jeden na druhého. Elenka sa skonfundovala, odhrnula
25 18|  poriadna, aby sa dobre cítil. Elenka urobila, čo mohla, a aby
26 18|   svietilo a bolo počuť hovor. Elenka načúvala. Boli to študenti,
27 18|   láske.~Na veži odbilo deväť. Elenka odišla od okna. Ach, keby
28 18|    pozrieť cez kľúčovú dierku. Elenka po prstoch sa prikradla
29 18|        tak,~ako za horou vták…~Elenka cítila tú túžbu. Jej duša
30 18|        ruže hádže,” šeptala si Elenka a bolo jej veselo v duši.
31 18|     čerstvé, mladé líca.~Úbohá Elenka!~Koncipient sedel v belasej
32 18|        do hlavy? Pomohli ruže. Elenka stíchla… Nešťastná Elenka.~
33 18|      Elenka stíchla… Nešťastná Elenka.~
34 21|     spýtal sa.~„Áno.”~„Vidíte, Elenka,” povedal mäkko a tichšie
35 21|   mohol. Ale o vás je reč. Vy, Elenka…”~„Ale nie so Šuvikom.”~„
36 21|         Veď vás ja rád. Veľmi. Elenka, dievčatko…”~Videl, ako
37 21|        mašlička. To sa ma ona, Elenka, dievčatko, spytuje, či
38 21|        Zeimove, zviedli moje a Elenka, dievčatko, vždy stavalo
39 24|      ho a prišla naspäť… Á, á, Elenka, ako sa milo usmieva. Až
40 24|   posledný raz.~„Kedy vyjdete, Elenka?”~„Ak nebude zima, večer.”~„
41 28|     znova z jej hlbín.~„Slečna Elenka!” vykríkol mladý človek
42 28|     ste rozmýšľali, milosťpani Elenka?” spýtal sa a potriasol
43 28|     Jej oči sa pritom leskli.~„Elenka, vy ste naozaj zlá?” spýtal