Part
1 1 | Kone predať? Zostane bez nich a treba sú. Býčka? Ten by
2 1 | nastrčil okuliare a pozeral do nich. Potriasol hlavou, čudujúc
3 2 | sluhovi, „len zhurta na nich, aby sa hneď a zaraz obliekli,
4 3 | domom na pánov. Ako zúril na nich po zasadnutiach. Videli
5 3 | páči, páni,” zavolal na nich, „zasadnutie sa začína.”~
6 3 | lavice pod oknami určené pre nich. Konečne si posadali. Nastalo
7 4 | gaštanové pyré. Túžim po nich. Azda by sa pri nich mladoženíchom
8 4 | po nich. Azda by sa pri nich mladoženíchom cítil. Nemôžem
9 5 | spôsobov, a každý jeden z nich bol podľa pána majstra mechom
10 5 | Vlasy čierne, ružička v nich… Krása, krása, myslel si
11 7 | na lavicu a ktorémusi z nich sa nahlas začkalo. Druhý,
12 8 | razy prečítal, aby sa v nich ešte pokochal. Na chvíľu
13 9 | budúceho. Počujeme síce od nich: „Ach, ja sa nevydám. Ach,
14 9 | len nekuľhajú, ale sú v nich skutočné zlaté zrnká pravdy,
15 11| túru, keď príde niektorý z nich, ukloní sa a pojme so sebou
16 11| aranžér mal bielu. Dvaja z nich ponúkali na tácničkách tanečné
17 11| zaujímali o iných, nie o nich.~Naozaj do sály prišli ôsmi
18 13| Cigáni hrali a mihol som na nich. I ja som chcel niečím zaimponovať.~„
19 14| rozgurážení, veselí. Jeden z nich, tučný, rapavý, s malými
20 14| ti otvára a ty letíš do nich so svojou dušou a srdcom.
21 15| červeným obrusom. Jeden z nich bol starší, šedivý, druhí
22 17| siluetičky, len čo na jednu z nich padal tieň palmových listov.~
23 17| zväčšili. Pýcha a smiech v nich blesli. Pristúpila celkom
24 17| na dlažbe. Bol som aj u nich niekoľko ráz. Ale usiloval
25 17| nikdy nevidený pásik bol v nich. Dával im nežnosť.~„Čie
26 18| pofajčiť si trochu. Hľadela na nich zvysoka, práve tak ako Vlado
27 21| snehu. Vrabce utiahli sa z nich pod strechy. Ich čvirikanie
28 21| zaľúbení.~Čurín sa díval na nich posmešne.~Láska! prelietlo
29 23| si ruky a tlieskali si po nich. Zakaždým zvýskla, keď som
30 24| vlasy. Samé drobné vlnky v nich. V pravej sluche tenučká
31 24| vrúcnosť. Ani uhlíka po nich… Kráča dolu ulicou. Okrúhly
32 24| slová a ona predsa musela z nich vycítiť, že budem veľmi
33 24| teraz viem, aký je každý z nich. Jeden je vyšúchaný, z jedného
34 24| vyrezávanými romboidmi. Kraje sú na nich pozlátené. Levy s obručami
35 25| smejú sa, iskierky skáču v nich ako drobné hviezdičky v
36 25| šibrinkujúc mu husľami okolo nich. Hral potichučky.~„Čo ty
37 26| by sa prevrhla, ale sa na nich operadlom zastavila.~„Prasa,
38 27| sa, ale ako ľad. Nebolo v nich ani tepla, ani mäkkosti.
39 27| sa zazdávalo, že svieti v nich jej napolo odžitá, chladná
40 27| zvábite. Ľudia idú a búši do nich chladná vlna, až sa strasú
41 28| večeri cmuk—cmuk—cmuk. To u nich tak nebýva.~Sadnú ku káve.
42 28| človek by z povaly skočil do nich. Sama rúbe drevo — no, neporiadna…”~
|